BRATISLAVA - Na Slovensku ešte neboli voľby, kde sa očakávania nenaplnili tak, ako teraz. Takmer nikto nečakal tieto výsledky volieb. Prečo až také rozčarovanie? Kvôli prieskumom. Tie nenaznačovali ani zďaleka výsledky, nad ktorými dnes krútime hlavami. Čo je teda dôvodom takej vysokej miery nepresnosti?
Všetky prieskumy sa konali vo februári. Prvý raz platil nový zákon, ktorý zakazoval zverejňovanie prieskumov dva týždne pred voľbami. Aj to tam mohlo zamávať s výsledkami. Nič to však nemení na fakte, že prakticky všetky prieskumy sa poriadne sekli. Vybrali sme 5 prieskumov, ktoré merali podporu politických strán vo februári a porovnali sme ich so skutočnými výsledkami.
Prieskum EAC
Podľa priemeru prognóz agentúr EAC a Focus Smer-SD mal vyhrať marcové parlamentné voľby s výsledkom 29,7 percenta. Na druhom mieste mala skončiť strana Sieť so ziskom približne 19,9 percenta. Tretia mala skončiť strana Most-Híd (10,8 %), a ďalej strany SNS (9,8 %), KDH (7,5 %).
Prieskum Phoenix Research
Podľa Phoenix Research 29,3 percenta opýtaných by volilo Smer. #Sieť mala 16,8 percenta. Tretiu priečku obsadila strana Most-Híd, ktorej by dalo svoj hlas 8,4 percenta respondentov. Za nimi podľa prieskumu skončila strana SNS s podporou 7,4 percenta, po nej KDH so 6,6 percenta, hnutie OĽaNO - NOVA so 6,1 percenta a SaS so ziskom päť percent. Do parlamentu by sa dostalo sedem strán.
Pred bránami parlamentu by zostala strana SMK, ktorú by išlo voliť 4,3 percenta opýtaných či hnutie Sme rodina - Boris Kollár (2,3 %). Ostatné strany by nezískali ani dvojpercentnú podporu.
Prieskum MVK
Na základe prieskumu agentúry MVK by sa do Národnej rady dostalo sedem strán. Vyhral by Smer-SD s 32,5 percentami. Druhou najsilnejšou stranou so 14,5 percentami by bola #Sieť. Slovenská národná strana by s 10,5 percentami. KDH by podporilo 9 percent opýtaných. Strana Most-Híd (7 percent). OĽaNO-Nova (5 percent) a Strana maďarskej komunity (5 percent).
Pred bránami NR SR by zostali strany Sme rodina - Boris Kollár (4,5 percenta), SaS (4 percentá), SKOK! (3 percentá), Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko (1,5 percenta), SDKÚ-DS (1 percento) aj KSS (0,5 percenta).
Prieskum POLIS
Polis Smeru nameral 38,4 percenta, nasledovala by strana #SIEŤ s 10,4 percenta a prvú trojicu uzatváral Most-Híd s 9,2 percenta. Strana SNS by podľa prieskumu skončila štvrtá s 9,1 percenta.. Nasledovalo by OĽaNO-NOVA s 6,8 percenta. Do parlamentu by sa dostalo aj KDH (6,6%) a SaS (5,2%). Pred bránami NR SR by skončilo SMK so štyrmi percentami, SME RODINA - Boris Kollár (3,6%), Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko (2,5%), KSS (1,4%) a SDKÚ-DS (1,3%).
Prieskum FOCUS
Podľa Focusu by vyhral Smer-SD so ziskom 34,1 percenta hlasov. Druhý najvyšší počet hlasov by dostala strana #Sieť. Volilo by ju 13,7 percenta opýtaných. Nasleduje SNS so ziskom 8,1 percenta. Štvrtý by skončil Most-Híd s 8 percentami. Nasledovalo by KDH so 7,5 percentami, OĽaNO-NOVA, ktoré by volilo 6,4 percenta opýtaných. Poslednou stranou, ktorá by sa dostala do parlamentu, by bola SaS. Hlas by jej odovzdalo 5,1 percenta voličov.
Pred bránou parlamentu by skončili strany: Sme rodina - Boris Kollár (4,1 percenta), SMK (3,6 percenta), Kotleba - Ľudová strana naše Slovensko (dve percentá), SDKÚ-DS (1,7 percenta), SKOK (1,2 percenta), Šanca (1,2 percenta), KSS (0,9 percenta), TIP (0,8 percenta).
Ako to dopadlo v skutočnosti
Karty zamiešali nerozhodnutí
Medzi posledným prieskumom a voľbami ubehli dva týždne a rozhodnúť mohli aj televízne debaty, kde si voliči na vlastné oči pozreli vystúpenie lídrov. Navyše, ako upozorňuje politológ Radoslav Štefančík, existovalo obrovské množstvo nerozhodnutých voličov. "Nepovedal by som, že agentúry na prieskum verejnej mienky zlyhali. Upozorňovali totiž dlhodobo na skutočnosť, že niekoľko stotisíc potenciálnych voličov nie je ešte rozhodnutých. A tí sa zrejme rozhodli v posledných dňoch, a to počas zákazu uverejňovať priebežné výsledky prieskumov na jednej strane a na základe častejších vystúpení politických lídrov v televíznych diskusiách na strane druhej," analyzuje pre Topky Štefančík.
Prekvapenie môžu nastať
Zavážiť mohli podľa neho najmä televízne debaty. V nich mali niektorí možnosť zažiariť, iní, naopak pohoreli. "Časť voličov sa zvykne rozhodnúť tak, ako by sme to vôbec nepredpokladali, a preto následne vznikajú aj takéto prekvapenia," dodáva s tým, že zapôsobilo aj dlhé moratórium, ktoré sme tu mali po prvý raz. "Niektorí komentátori, ktorí mali prístup k priebežným výsledkom prieskumov upozorňovali na nárast antisystémových strán a naopak pokles veľkých strán. V každom prípade, osobne ma niektoré výsledky prekvapili," uzavriera politický analytik.
