BRATISLAVA - Európska únia čelí v poslednom období krízam, ktoré ju rozleptávajú v základoch. Hodnoty civilizácie, ktoré evolúciou napredovali dobrým smerom, sa mnohým ľuďom zdajú byť pochované. Ľudia totiž zo strachu strácajú nádej. A nádej umiera posledná. Nikto k tomuto stavu beznádeje neprispel viac ako maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý získal na svoje ciele premiérov strednej Európy z V4.
Orbán, ktorý sa vymyká akýmkoľvek európskych tradíciám a nehanbí sa prezentovať ako absolutistický monarcha, ktorému sú cudzie ľudské práva. Orbán, ktorý má konflikt so všetkými, ktorí hodnoty uznávajú a nerobia si z medzinárodného práva iba trhací kalendár. Za plyn, za body od voličov, za peniaze? To je jedno.
Využil situáciu a stal sa nositeľom strachu, šíriteľom paranoje a chorobnej epidémie novej Európy z cudzincov. Stará Európa sa nestačí čudovať, kde sa nenávisť v tých miliónoch ľudí berie.
Pôvodca je jasný.
Maďarsko, mit csinálsz?
Všetky kroky, ktoré Maďarsko podniklo k blokovaniu presunu utečencov z vojnou postihnutých oblastí, ukazujú, že sú účelové, plánované a majú svoj cieľ.
Zo žiadneho štátu Európy, ktoré čelia náporu imigrantov, ste nevideli také zábery nenávisti a pocitu ohrozenia ako od našich južných susedov.
Orbán vycítil šancu a najskôr nahnal davy na železničnú stanicu Keleti. Tento ťah mu vyšiel dokonale. Celý svet po tragédii v Rakúsku dychtivo sledoval, čo sa bude diať. Orbán bol na scéne, herec v hlavnej úlohe. Kamery zapnuté, predstavenie sa môže začať.
Namiesto toho, aby Maďarsko prichýlilo utečencov v dobre vybudovanom tábore v Röszke, priniesol svetu „pravý pohľad“ na ľudí z iného sveta, cudzincov s inou vierou, nezvládateľných agresorov.
Každý, kto aspoň trochu pozná psychológiu davu, a to, ako jednoducho sa dajú ovládať emócie zúfalých ľudí, môže sa oprávnene pýtať, aký cieľ mali zákroky Maďarov?
Zneistenie, náhle oznámenia o presunoch, pristavené vlaky, odvolané vlaky, autobusy s primalou kapacitou pre toľko zúfalých ľudí, ktorí prespávajú na stanici. Cieľ číslo jeden splnený. Prvé zábery nekontrolovateľného davu obleteli svet. Špina, hádky, násilie. Toto tu chceme?
Zinscenované divadlo
Vrcholné číslo ale prišlo v stredu. V priamom prenose. Zinscenované do bodky. Javisko umiestnené na hraniciach so Srbskom, ktoré síce nie je členom EÚ, ani súčasťou Schengenu, ale v tejto kríze sa správa ľudskejšie ako Slovensko, Česko, Maďarsko, aj keď reálne problém pocítilo a nebolo iba členom debatných krúžkov a imaginárnej hrozby.
Orbán opäť pocítil šancu ukázať sa svetu a hranice Schengenu začal chrániť aj za cenu použitia brutálnej sily. Na domácej scéne sa mu vďaka tomu podarilo získať sympatie voličov, ktorí jeho konanie posvätili rastúcou popularitou.
Orbánovi k úplnej dokonalosti chýba už iba statný žrebec, meč k nebesiam a sochári môžu zachytiť, ako sa píše história. Záchranca Orbán. Viktor I., križiacky bojovník.
Veď čo už robiť s agresívnymi ľuďmi, ktorí útočia na políciu, hádžu kamene a ich hordy tiahnu Európou. A ešte aj neveria v „nášho“ Boha.
Bol to premyslený ťah, možno by aj vyšiel, akurát brutalita polície prekročila hranice natoľko, že si to všimol aj šéf OSN. Viktor dostal na holú.
Slzný plyn, vodné delá, obušky. Je toto naozaj cesta, ako sa rieši zúfalá psychika už tak zničených ľudí?
Viktor čistič
Orbánova politika, ktorá skôr pripomína tyranov a diktátorov z režimov, ktoré 99 percent Európanov nikdy nepocítia na vlastnej koži, má jediný výsledok. Destabilizuje už tak dosť doráňanú Európu.
Orbán a jemu podobní, do istej miery aj Robert Fico, ukazujú, že Európa sa musí zmeniť. Musí sa vrátiť k svojim základom. Musí byť jednotná a musí vytvoriť systém vlády, ktorý eliminuje týchto pseudopolitikov a populistov. Znížiť ich moc, znížiť ich význam na regionálny výstrelok časti populácie.
Musí sa zmeniť z debatného krúžku intelektuálov na reálnu mocnosť, ktorá si vie poradiť s vnútornými a vonkajšími problémami. Ktorá povie USA, že je dobré zaútočiť na Sýriu, ktorú ovládajú teroristi a je zlé odpočúvať pani Merkelovú. Ktorá povie Putinovi, že plynom si svedomie nekúpi.
Európa sa musí zmeniť
Ak sa toto nepodarí, tento projekt zlyhal. Ak zlyhá, Európa sa vráti do čias, keď veci, ktoré sa nám dnes zdajú samozrejmé a už si ich ani nevážime, budú ako z ríše snov. Bude o nich básniť alternatívna scéna a ľudia sa budú v duchu modliť, aby sa to vrátilo, aspoň pre ich deti. Prosím. Keď už my rodičia sme to zahodili, lebo sme uverili hlupákom. Ako povedal bývalý americký prezident Thomas Jefferson: „Keď sa vláda bojí občanov, je to sloboda. Keď sa občania boja vlády, je to tyrania.“
Európa potrebuje vlastného prezidenta, vládu a parlament, ktorý bude spravodlivým kľúčom zastupovať všetky štáty. Federálny štát po vzore USA, s podobnymi inštitúciami, ktorých význam a opodstatnenie overil už čas. Získame pružnejšie rozhodovanie, väčšiu zodpovednosť politikov a zníženie byrokracie. Národné štáty nezaniknú, ale stratia na význame. Môžu byť v postavení ako súčasné regióny. Orbán - Kotleba. Menej moci, menej škody. Potom si možno povieme, že sme Európania, ktorí vedia čeliť problémom. Spoločne. Bez dôrazu na rasu, národ a vodcu. Iba ľudia a ich každodenný krásny život skladajúci sa z ťažkých chvíľ, ale aj z momentov, ktoré nás robia šťastnými, a pre ktoré sa oplatí žiť.
Výhra v lotérii
Ľudia, ktorí sú nescestovaní a nesčítaní, nedokážu porovnávať. Neuvedomujú si, že narodiť sa na Slovensku je ako výhra v lotérii. Nik z nás sa o to nepričinil, nikto z nás si to nezaslúžil. A predsa žijeme v krajine, kde nezúri vojna, kde majú ženy rovnaké práva ako muži, kde máme slobodu pohybu... Iste, mnohí z nás nevidia ďalej ako „za humná“ a porovnávajú sa len s tými krajinami, ktoré sú na tom ešte lepšie ako my.
Obyvatelia západnej Európy zrejme vyhrali v tej športke ešte viac, majú vyššie platy, lepších politikov... Lenže v porovnaní so zvyškom sveta sú len mizivým percentom. V Afrike, Ázii či Južnej Amerike stále žijú milióny ľudí ako v zlom sne.
Každý deň bojujú o to, čo je pre nás samozrejmé. Voda, jedlo, domov, zdravotná starostlivosť či bezpečnosť detí - to nemajú na dosah tak, ako my. Nik z nich sa o to nepričinil, nikto z nich si to nezaslúžil. Len nevyhrali v lotérii. Ten, kto má priveľa, by sa mal podeliť s tým, ktorý stráda. Nemusí vstať zo svojho sedadla, občas stačí, keď sa posunie.
Naša Európa potrebuje teraz každého z nás.
Branislav Karvaš
Vedúci oddelenia spravodajstva
