ATÉNY - Pätnásť obyvateliek utečeneckého tábora Schisto neďaleko Atén spísalo svoje skúsenosti, ktoré vyjdú v prílohe jedného gréckeho denníka pod názvom Sťahovavé vtáky. Mladé Afghanky v nich približujú každodenné nástrahy táborového života: obavy z počasia, potkanov, pocity prázdnoty a menejcennosti.
Pápež o utečeneckej kríze: Je najväčšou tragédiou od druhej svetovej vojny
Po podpísaní dohody medzi Tureckom a EÚ na jar roku 2016, ktorá utečencom uzavrela východnú cestu do Európy, zostali v gréckych utečeneckých táboroch tisíce osôb. V preplnených osadách čakajú na uznanie žiadosti o azyl, alebo vyhostenie mimo územia EÚ.
O katastrofálnych životných podmienkach v týchto táboroch informoval vo februári aj web britského denníka The Guardian. Jeden britský humanitárny pracovník so skúsenosťami z táborov v Afganistane mu vraj povedal, že stav v Grécku je v porovnaní so stredoázijskou zemou ešte horší.
Projekt mimovládnej organizácie Sieť pre práva detí teraz ukazuje situáciu z pohľadu pätnástich afganských dievčat žijúcich v tábore Schisto len niekoľko kilometrov od centra Atén. Zbierka príbehov vyjde v gréčtine, angličtine a farsí.
Študentka Mahdi Husajníová popisuje, že s neistotou a diskrimináciou sa potýkala už ako utečenkyňa v Iráne, ale od Európy čakala lepšie prijatie. Sklamalo ju, že EÚ nezaradila Afgancov do programu prerozdeľovania migrantov. "Snívali sme o krajine bez diskriminácie, ale zistili sme, že aj v Európe sme osobami nižšej kategórie," opisuje Husajníová.
"Pred príchodom do tábora som milovala dážď," napísala sedemnásťročná Madina Zafáríová a spomína na zimu strávenú pod stanom, napospas rozmarom počasia. "Mimovládne organizácie a táborový personál sa snažia pomáhať, ale veľakrát je to márne a veci to len zhorší," píše.
Trinásťročná Fátima Sentagatová a sedemnásťročná Zohra Jasímíová majú spoločný strach z potkanov, ktoré musia "odháňať deň čo deň". Tiež hovoria o zmätku, ktorý medzi deťmi v tábore panuje a o bolestivom odlúčení, ktoré narušuje mnohé rodiny. Snažia sa integrovať do spoločnosti, naučiť sa európske jazyky a pracujú na študijných projektoch, ale "život im pripadá prázdny, zbavený akejkoľvek hodnoty".
