BUDAPEŠŤ - Maďarsko v plnej miere podporuje návrhy šéfa rakúskej diplomacie Sebastiana Kurza o posudzovaní oprávneností žiadostí o azyl migrantov mimo európsky kontinent. Uviedla to dnes agentúra MTI s odvolaním sa na ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa, ktorý o tom telefonicky informoval po dnešnom zasadaní vládneho kabinetu.
Podľa jeho názoru sa v ostatnom čase potvrdilo, že migranta, ktorý dorazí do Európy, je veľmi ťažké vrátiť aj vtedy, ak je zrejmé, že jeho pobyt nemá žiadne právne opodstatnenie. Šéf maďarskej diplomacie považuje za dôležitý prvok návrhu Schengen 2.0 zriadenie hotspotov mimo územia Európskej únie s tým, že práve tam by sa definitívne a jasne rozhodovalo o osude migrantov.
Budapešť je v tejto otázke pripravená na úzku spoluprácu s Viedňou ubezpečil minister a dodal, že počas návštevy Sebastiana Kurza v Maďarsku 23. júna to bude jedna z najdôležitejších tém rokovaní. Szijjártó súčasne zdôraznil, že v uplynulom roku sa čoraz viac subjektov priklonilo k skoršiemu stanovisku Budapešti, za ktoré bolo Maďarsko kritizované viac ako rok. Zároveň poznamenal, že teraz už každý hovorí o ochrane vonkajších hraníc, čo bola pred rokom ešte takmer nadávka.
S postupujúcim časom je stále zrejmejšie, že návrhy Európskej komisie sú zlé pre Európu, znamenajú jej skazu, avšak existujú úplne racionálne návrhy členských štátov vedúce k riešeniu, konštatoval minister, ktorý za jeden z nich označil návrh rakúskeho rezortného kolegu. Státisíce migrantov čakajúcich v severnej Afrike musia pochopiť, že "záchrana na mori nie je cestovným lístkom do strednej Európy. Európska únia musí jasne zadefinovať, že každý, kto sa pokúsi ilegálne vstúpiť do Európy, stratí právo na azyl," uviedol Kurz podľa nedávnych informácií rakúskych médií.
Žiadosti o azyl na africkom území
Žiadosti o azyl by sa mali podľa Kurza vybavovať v centrách EÚ na území severnej Afriky. Šéf rakúskej diplomacie zároveň navrhol, aby sa EÚ vo svojej migračnej politike inšpirovala austrálskym modelom. Austrália dosiahla, že zastavovaním migrantov priamo na mori a ich posielaním domov alebo umiestňovaním do záchytných stredísk mimo krajinu poklesol počet ich úmrtí počas cesty.
Migranti smerujúci k európskym brehom by podľa jeho predstáv mali byť vracaní alebo internovaní. Kým koaliční partneri zo Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ) sa k slovám ministra z Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) na spolkovej úrovni nevyjadrili, na krajinskej úrovni ich nepriamo kritizovali a rakúska opozícia sa k ním postavila ostro kriticky. Generálny tajomník Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) a europoslanec Harald Vilimsky označil Kurzove slová za "vrchol nedôveryhodnosti a pokrytectva ÖVP". Hovorkyňa Zelených pre ľudské práva Alev Korunová sa nechala počuť, že Kurzov návrh je "zrušením práva na žiadosť o ochranu prenasledovaných ľudí bez toho, aby boli internovaní".
Rumunsko je zásadne proti kvótam
Utečeneckú krízu nie je možné vyriešiť záväznými kvótami pre prijatie migrantov. V rozhovore pre francúzsku rozhlasovú stanicu Radio Classique to dnes vyhlásil predseda rumunskej vlády Dacian Ciolos, ktorý zdôraznil, že predovšetkým by bolo potrebné zabezpečiť ochranu vonkajších hraníc Európskej únie a zabrániť vstupu ilegálnych prisťahovalcov na starý kontinent.
Ciolos pripomenul, že Rumunsko nepodporuje Bruselom presadzovaný systém záväzných kvót, avšak už čoskoro prijme prvých utečencov. Ďalej povedal, že jeho krajina splnila záväzky týkajúce sa ochrany štátnych hraníc a tie rumunské patria medzi najbezpečnejšie. Dodal, že podiel Rumunska na práci agentúry Frontex v Grécku a Taliansku, krajinách najviac sužovaných náporom migrantov, je druhý najväčší po Nemecku.
Za pokrytecký označil predseda rumunskej vlády postoj niektorých členských krajín EÚ, ktoré namietajú voči vstupu Rumunska do Schengenu poukazujúc na mieru korupcie v tejto krajine. Podľa jeho názoru Bukurešť splnila všetky kritériá pre vstup do tejto zóny, ktoré svojho času museli splniť aj iné krajiny. Fakt, že v minulosti rozhodovali o prijatí technické aspekty, kým v súčasnosti podľa Ciolosa politické, znepokojuje Rumunsko, pretože to vyvoláva dojem o dvojakom metri pre členské krajiny. V roku 2011 vetovali vstup Rumunska do Schengenu Francúzsko a Nemecko, neskôr sa podobne zachovalo aj Holandsko.
Rakúsky minister vnútra má iný názor
Rakúsky minister vnútra Wolfgang Sobotka sa v súvislosti so sporom s Maďarskom týkajúcim sa vracania migrantov podľa dublinských kritérií obrátil na Európsku komisiu a počas rokovania Rady ministrov vnútra v Luxemburgu hovoril o otázke s príslušným eurokomisárom Dimitrisom Avramopulosom. Už v utorok chce rakúsky minister prerokovať problematiku so svojím maďarským rezortným kolegom Sándorom Pintérom, informoval dnes rakúsky verejnoprávny rozhlas ORF.
Sobotka podľa vlastných slov uprednostňuje hľadanie riešenia cestou rokovaní pred právnymi krokmi, napríklad konaním voči Maďarsku pre porušenie záväzkov vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.Kroku rakúskeho ministra vnútra predchádzala snaha o dialóg zo strany rakúskeho ministra obrany Hansa Petera Doskozila. Ten vo štvrtok rokoval v Budapešti, avšak bez dosiahnutia zásadného posunu vo veci.
Maďarský minister obrany István Simicskó na spoločnej tlačovej konferencii s Doskozilom podľa ORF vyhlásil: "Je jednoznačné, že Maďarsko neprijme a nemôže prijať späť žiadnych migrantov." Tento postoj vlády premiéra Viktora Orbána prezentoval iba nedávno vo Viedni aj hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács.
