ŠTOKHOLM – Švédsko je Slovákmi vnímané ako krajina s vysokou životnou úrovňou a silným sociálnym systémom. Zdá sa, akoby sa jej ani utečenecká kríza nemohla dotknúť. Opak je pravdou, ekonomicky ide stále o stabilný štát, ale politicky sa trhá na kusy. Ako je možné, že utečenci spravili z obyvateľov humanitárnej superveľmoci voličov neonacistickej strany?
Pred 15 rokmi sa na hraniciach Švédska s Dánskom odohralo čosi, čo možno prirovnať k pocitu, aký zažili Slováci po otvorení hraničného priechodu do Rakúska. Mnoho Švédov sa vybralo len tak na výlet do Kodane, bez kontroly, vlakom tam boli o pol hodinku. Tento krok stelesňoval budúcnosť Európy, spoločné budovanie žiarivej ekonomiky a politickej stability.
Dnes je všetko inak. Švédsko opätovne zaviedlo hraničné kontroly na svojej strane mostu Öresund. Postavil sa iba ďalší plot rozdeľujúci Európsku úniu, rovnaký ako ten medzi Chorvátskom a Slovinskom či Maďarskom. Pre Švédov je to však obrovský úder pod pás. Napriek tomu, že ekonomicky ostáva táto severská krajina silná, politicky sa rozpadá.
Doteraz necelých 10 miliónov Švédov otváralo náruč a vítalo každého, kto u nich hľadal lepší život, nech už to bolo z akéhokoľvek dôvodu. Teraz v prieskumoch vyhráva neofašistická strana Švédskych demokratov. Za posledný rok ich preferencie stúpli z 13 na 25 percent a stali sa najsilnejšou stranou. Môžu za to udalosti okolo utečeneckej krízy. Zapálenie azylového strediska v mestečku Munkedal bolo nateraz posledným výkrikom tých, čo utečencov doma nechcú.
Táto doteraz humanitárna superveľmoc sa podľa domácich novín rozpadá. Doteraz každý, kto do Švédska utiekol, dostal jedlo, ubytovanie a lekcie švédčiny zadarmo. Práve to je ten problém. Iba tento rok očakávajú Švédi prísun 200-tisíc utečencov. Švédskej migračnej agentúre došli postele, žiadateľom o azyl poskytla dokonca aj priestory svojich kancelárií.
Negatívny dojem na verejnosť pritom robia najmä bulharskí a rumunskí žobráci, ktorí nechávajú na uliciach odpad, zhromažďujú sa na verejných priestranstvách s igelitovými vrecami plnými svojich vecí. Verejnosti sa zdá, že úrady stratili kontrolu. Napriek tomu z prieskumov vyplýva, že Švédi sa nestali xenofóbnymi, len už toho majú dosť a sú unavení.
V porovnaní s ostatnými krajinami s masívnym prísunom utečencov totiž stoja Švédi na opačnej strane. Nemajú problém s migráciou, ale vedia, že cudzinec má dvakrát vyššiu pravdepodobnosť, že sa nezamestná, ako domáci. Vo Veľkej Británii je to naopak. Keď už sa do krajiny niekto dostane, nemá väčší problém zamestnať sa v niektorej z horšie platených oblastí. Inými slovami, Švédsko zaspalo dobu a hrozí, že sa ľudia vzbúria.
Komentár napísal Fraser Nelson žijúci vo Švédsku so svojou manželkou z Českej republiky pre britský denník The Guardian.
