BERLÍN - Príbeh Sýrčana Usmána Hadža Usmána, ktorý rovnako ako stovky tisíc jeho spoluobčanov zamieril do Európy, má zatiaľ úspešný koniec. Dostal azyl v Nemecku. Učí sa jazyk, štát mu pomáha hľadať prácu a mohli za ním do krajiny pricestovať aj jeho manželka a deti. Tridsaťtriročného chirurga ale stále prenasledujú pochybnosti o tom, či sa rozhodol správne, keď s rodinou emigroval do úplne odlišného sveta. Spomienky na život v Sýrii ale hovoria jasnou rečou.
Zvrátený záver kauzy novinárky, ktorá kopala do utečencov: Namiesto pokory chce utiecť!
Usmána takisto stále ťažia spomienky na občiansku vojnu v jeho krajine aj okolnosti a hrôzy, v ktorých vyrastali jeho dvaja malí synovia predtým, než sa rozhodli pred viac ako rokom utiecť z mesta Halab na severe Sýrie. "Mám pocit, že všetko okolo mňa je len dočasné. Stále je pre mňa veľmi ťažké písať, že moja domovská adresa je inde ako v Halabe," zveril sa Usmán počas jedného septembrového popoludnia v nemeckom meste Saarlouis.
V roku 2012 Usman pracoval ako jeden z hlavných lekárov v nemocnici ležiacej na frontovej línii v povstalcami držanej časti Halabu. Oblasť bola neustále v obkľúčení sýrskych vládnych jednotiek. Celých 24 hodín denne do nemocnice privážali nové obete z radov civilistov i rebelov, ktorí boli zranení či umierali zasiahnutí intenzívnym bombardovaním.
Neustále vyčerpaný lekár si počas tej doby takmer nedal dolu zakrvavený zelený odev chirurga a on aj ďalší zamestnanci sa neustále snažili zachrániť ďalších zranených. "Museli sme sa rozhodovať medzi dieťaťom, ktoré malo desaťpercentnú šancu na prežitie, a tým, ktoré malo 25-percentnú šancu," opísal Usmán. Keď zomrel zranený povstalec, jeho spolubojovníci vraj do nemocnice často vtrhli a útočili na zdravotníkov s tým, že mohli urobiť viac.
Usmánova žena a ich dvaja malí synovia žili spolu s ním v nemocnici. Starší Umar, ktorý mal v tom čase štyri roky, sa často pohyboval medzi zmrzačenými či umierajúcimi ľuďmi a prechádzal sa v kalužiach krvi vedľa odseknutých končatín.
Keď sa na to Usmán spätne pozerá, ľutuje, že svoju rodinu do nemocnice vzal. Chcel, aby boli jeho žena a deti blízko neho, ale ako hovorí, neuvedomil si, akú traumu to deťom spôsobí. Chlapci dnes kreslia len obrázky tankov, vojenských lietadiel, zranených ľudí a zničených domov.
Malý Umar má takisto stále nočné mory. Vracajú sa mu spomienky na to, ako spolu pobehovali ulicami Halabu a keď teraz vidí nad hlavou letieť akékoľvek lietadlo, pýta sa svojho otca, či ich bude bombardovať.
Usmánovu nemocnicu zavreli v novembri roku 2012 po tom, čo vládne nálety zasiahli susednú budovu, nemocnicu poškodili a zabili štyri osoby, ktoré sa vo vnútri nachádzali. Sýrsky lekár potom pracoval na klinike Lekárov bez hraníc (MSF). Vtedy už začali nadobúdať čoraz väčšiu moc ozbrojenci z hnutia Islamský štát. V auguste 2013 ho islamisti zadržali. Keď ho jeden z egyptských radikálov vypočúval, povedal mu, že MSF sú vedené "neveriacimi". Počul, ako sa jeho väznitelia bavia o tom, že ho nakoniec zabijú, ale teraz že majú iné priority. Nakoniec ho nechali ísť a on o tri mesiace Lekárov bez hraníc opustil.
ROZHOVOR Slovenský orientalista o kultúre utečencov: Islam dal svetu viac, ako si myslíme
Na začiatku roka 2014 Usmán utiekol spolu s rodinou do Turecka. Po dlhých mesiacoch hľadania práce sa rozhodol odísť do Európy. Jeho manželka sa odchodu do Nemecka bránila. Nakoniec za svojím manželom pricestovala tento týždeň v utorok, spolu s teraz sedemročným Umarom a päťročným Rušdem. Obaja manželia ale majú pochybnosti o živote v inej kultúre.
Teraz žijú v spolkovej krajine Sársko a Usmán požiadal o prácu v dvoch nemocniciach. Chodí na hodiny nemčiny a vďaka azylu dostáva podporu okolo 1000 eur mesačne.
"Situácia v Nemecku je teraz pre Sýrčanov dobrá," hovorí chirurg. "Ale neexistujú žiadne záruky, že to bude stále rovnaké. Čo ak dôjde k teroristickému útoku, z ktorého budú obvinení moslimovia? Musím mať plán B," dodal.
Nebezpečenstvo islamského teroru na nemeckej pôde podľa neho nemusí nutne prameniť z toho, že by sa militanti dostali spolu s utečencami do Európy. Rôzne militantné nálady vraj v Nemecku už dávno sú. Zmienil napríklad incident z tohtoročného júla v neďalekom meste Merzig, kde začal sýrsky muž veľmi hrubo nadávať dvanásťročnému chlapcovi za to, že mal na sebe v mešite šortky, a obvinil ho z nerešpektovania svätého miesta. Celá situácia nakoniec viedla k bitke s ostatnými prítomnými, ktorí sa snažili muža upokojiť.
Bez ohľadu na to, čo by sa mohlo stať, Usmán je Nemecku veľmi vďačný. "Musím Nemecku splatiť dlh. Je to krajina, ktorá mi pomohla, keď to nikto iný neurobil," uviedol. Dodal, že podporu krajine rýchlo vráti prostredníctvom dane z príjmu, akonáhle začne pracovať. "Nikdy ale nemôžem splatiť morálny dlh, ktorý voči Nemecku mám," uzavrel sýrsky lekár.
