LOS ANGELES - Imigračné úrady zadržali pri štvordňovej razii na juhu Kalifornie 244 ľudí so záznamami v trestnom registri. Informovala o tom dnes agentúra AP s odvolaním sa na vyhlásenia Amerického colného a imigračného úradu (ICE). Vlak z Budapešti previezol do Nemecka takmer 400 migrantov. V Rumunsku zintenzívnia bezpečnostné opatrenia na hraniciach so Srbskom.
Vyše polovica zo zadržaných bola v minulosti odsúdená za trestné činy, zatiaľ čo zvyšok usvedčili z rôznych priestupkov. Voči zaisteným osobám, ktoré aktuálne nečelia trestnému stíhaniu, sa začne deportačné konanie. Vysoké číslo zadržaných podľa ICE podčiarkuje dôležitosť deportácie takých imigrantov, ktorí v USA páchajú trestnú činnosť a predstavujú hrozbu pre bezpečnosť krajiny.
Zadržaní pochádzali z Mexika a 20 ďalších krajín. K najväčšiemu počtu, a síce 99 zadržaní, došlo v okrese Los Angeles. Nasledovali okresy Orange (55 zadržaní), San Bernardino (43), Riverside (24), Santa Barbara (20) a San Luis Obispo (3 zadržania). Rozsiahla razia sa skončila vo štvrtok.
Federálna vláda pri riešení problému imigrácie často čelí nedostatočnej spolupráci zo strany miestnych úradov. Problém sa opätovne dostal do centra pozornosti širšej verejnosti po tom, ako Mexičan s bohatým záznamom v trestnom registri zastrelil v júli v San Franciscu 32-ročnú ženu.
V roku 2014 vyhostil ICE zo Spojených štátov celkovo 102.224 ľudí, čo je o 24 percent menej ako v predchádzajúcom roku. V nadchádzajúcom období sa pritom očakáva ďalší pokles. Dôvodom je podľa ICE najmä to, že miestne úrady zadržiavať osoby na žiadosť federálnych imigračných úradov.
Východnú stanicu v Budapešti otvorili, migrantov na vlak nepustili
Východnú stanicu (Keleti pályaudvar) v Budapešti opäť otvorili, ale migrantov na vlak odchádzajúci do Viedne a do Mníchova policajti dnes nepustili, informovala agentúra MTI. Zo stanice mohli v pondelok utečenci prvýkrát odcestovať smerom do Rakúska a Nemecka. Dnes predpoludním však polícia po tom, čo uzatvorila železničnú stanicu, z jej priestorov stovky utečencov vytlačila.
Migranti si kupovali cestovný lístok najmä na medzinárodné vlaky Railjet prevádzkované rakúskymi železnicami. Dnešný spoj Railjetu do Viedne bez migrantov vypravili z Budapešti s vyše hodinovým meškaním. Na Barossovom námestí pred budovou stanice teraz demonštrujú utečenci s dokladmi a s platnými cestovnými lístkami v rukách požadujú, aby ich pustili do Nemecka.
Premiér Sobotka sa ohradil proti spájaniu eurofondov s utečencami
Český minister vnútra Milan Chovanec ostro odmietol úvahy, že by Brusel obmedzil európske peniaze tým štátom EÚ, ktoré odmietajú kvóty na prerozdeľovanie utečencov. Túto možnosť navrhla v pondelok rakúska ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová. Spájať peniaze z európskych fondov s migračnou krízou odmieta aj premiér Bohuslav Sobotka. Obaja politici rokovali o migrantoch s prezidentom Milošom Zemanom, informoval spravodajský portál Novinky.cz.
"Návrhy niektorých európskych krajín, že buď prijmete migrantov, alebo nedostanete dotácie, podľa mňa úplne prekračujú mieru. Kolegovia si musia uvedomiť, že tu hazardujú aj s chuťou Čechov veriť EÚ," varoval Chovanec (ČSSD). Dodal, že verí, že takéto výroky boli ojedinelé.
Proti slovám rakúskej ministerky sa ohradil aj český premiér Sobotka (ČSSD). "Negatívne vnímam súčasné hlasy, ktoré sa v Európskej únii objavujú a ktoré majú tendenciu spájať napríklad kvóty s poskytovaním prostriedkov z európskych fondov," povedal premiér. Podľa Sobotkových slov majú eurofondy slúžiť na vyrovnávanie rozdielov, ktoré existujú medzi chudobnejšími a bohatšími štátmi.
Sobotka poukázal na to, že hoci ČR odmietla kvóty, vláda schválila, že Česko dobrovoľne prijme do konca roka 2017 celkovo 1500 utečencov. Tento rok by ich malo prijať 400, pripomenul portál Novinky.cz.
Rakúsko žiada Nemecko, aby objasnilo svoj postoj k azylovým nariadeniam
Rakúska ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová dnes vyzvala Nemecko, aby vyjasnilo svoj postoj k azylovým nariadeniam platným v Európe, nech utečenci v Maďarsku nedostávajú falošné signály a neživia v sebe falošné nádeje. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.
Nemecko minulý mesiac naznačilo, že poskytne sýrskym utečencom osobitný štatút a nebude ich vracať, ako to požaduje dublinské nariadenie. Rozhodnutie Berlína vyvolalo zmätok, či dublinské nariadenie ešte v Európe platí, alebo nie. Táto smernica uvádza, že migranti musia požiadať o azyl v tej krajine Európskej únie, do ktorej prišli ako do prvej.
"Šíria sa fámy, že Nemecko dokonca posiela vlaky do Budapešti, aby tam vyzdvihli utečencov. Ale ešte dôležitejšie je, že Nemecko informuje utečencov v Maďarsku, že platnosť dublinského nariadenia nebolo pozastavené," uviedla rakúska ministerka vnútra. Miklová-Leitnerová vyhlásila, že Rakúsko bude pokračovať v náhodných kontrolách popri svojej východnej hranici, ale nezavedie pohraničné kontroly.
Čech v Rakúsku pašoval utečencov, hrozí mu desať rokov väzenia
Mladíka z Českej republiky obvinila polícia v Rakúsku z pašovania utečencov. Hrozí mu až desať rokov väzenia. Informovali o tom dnes české portály Echo24.cz a Novinky.cz. Mladíka vo veku 20-25 rokov zadržali koncom júla na diaľnici neďaleko Viedne, v nákladnom priestore vozidla mal 37 utečencov. K činu sa priznal. V súčasnosti sa nachádza vo väzbe, ktorú mu pred vyše týždňom predĺžili. Serveru Echo24.cz to uviedla Lucie Steinichová z konzulárneho oddelenia českého veľvyslanectva vo Viedni.
Rakúsko patrí k tým európskym krajinám, ktoré sú najviac zaťažené utečeneckou krízou. Rakúšania preto tento týždeň sprísnili opatrenia a vykonávajú neustále kontroly na priechodoch na svojich východných hraniciach - zastavujú kamióny, nákladné automobily a dodávky.
Viedeň tiež vyzýva partnerov z Európskej únie, aby prijali záväzné kvóty pre utečencov. Rakúska ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová dokonca navrhla, aby krajinám, ktoré by kvóty odmietli, Brusel obmedzil prísun financií z eurofondov. Kvóty odmietli aj krajiny Vyšehradskej štvorky, teda Česko, Slovensko, Poľsko a Maďarsko, ale takisto napríklad Francúzsko, pripomenul portál Novinky.cz.
Do Rakúska dorazilo z Maďarska okolo 3650 migrantov
Zhruba 3650 migrantov dorazilo v pondelok niekoľkými vlakmi z Budapešti do Viedne. S odvolaním sa na policajného hovorcu Patricka Maierhofera to dnes oznámila agentúra APA. Väčšina prichádzajúcich už vraj však rakúsku metropolu zas opustila a je na ceste do Nemecka. V Rakúsku požiadalo o azyl údajne len šesť Afgancov. Polícia dnes ráno najprv informovala o viac ako 2000 imigrantoch za pondelok, čoskoro však tento údaj aktualizovala.
Vlak z Budapešti priviezol do Bavorska takmer 400 utečencov
Vlak z Budapešti do Mníchova priviezol dnes večer na územie Bavorska prvú skupinu z niekoľkých stoviek utečencov, ktorí hromadne vycestovali do Nemecka po tom, ako im polícia v maďarskej metropole prestala brániť v presune smerom na Západ.
Agentúra DPA informuje, že polícia v nemeckom Rosenheime súpravu idúcu z Rakúska zastavila a 190 cestujúcich presunula na registráciu do bývalých kasární. Ďalším približne 200 utečencom umožnili pokračovať v ceste až do Mníchova, kde ich po príchode takisto zaregistrovala polícia. Skupine ľudí pochádzajúcich zo Sýrie, Afganistanu či Eritrey okoloidúci spontánne podávali fľaše s vodou a sladkosti.
Stovky utečencov z Budapešti predtým vystúpili z vlakov už vo Viedni, podľa vyjadrenia hovorcu tamojšej polície pre agentúru APA však musia všetci, ktorí v Rakúsku požiadajú o azyl, rátať s adekvátnym postupom tamojších úradov. Tie ich pravdepodobne vrátia do Maďarska, ak sa nebudú schopní preukázať platnými schengenskými vízami. Najmenej dva preplnené vlaky smerujúce do Rakúska počas dňa zastavili ešte na maďarskom území.
Rumunsko zintenzívni bezpečnostné opatrenia na hraniciach so Srbskom
Rumunsko sa s ohľadom na vlnu utečencov rozhodlo zintenzívniť bezpečnostné opatrenia na hraniciach so Srbskom. Tie tvoria štvrtinu Rumunskom kontrolovaných vonkajších hraníc Európskej únie s dĺžkou 2000 kilometrov. Podpredseda rumunskej vlády a minister vnútra Gabriel Oprea však nevníma rastúci tlak migrantov na jeho krajinu, uviedla agentúra APA.
V Rumunsku nezaznamenali doteraz markantné zvýšenie počtu žiadateľov o azyl, a to ani v porovnaní s minulým rokom. Od začiatku tohto roka ich úrady zaregistrovali niečo viac ako 900, väčšina z nich je zo Sýrie. Tristo žiadateľom už Bukurešť vyhovela. Kapacity šiestich záchytných centier s celkovou kapacitou 1500 lôžok sú podľa Opreu využité aktuálne na 20 percent. Azylanti však v Rumunsku podľa tamojšej legislatívy môžu rátať s denným príspevkom vo výške v prepočte dve eurá na základné potreby.
Aj keď trasy cez Rumunsko slúžia momentálne takmer výlučne na tranzit migrantov, najnovšie prípady naznačujú, že občania Rumunska sa výrazne podieľajú na prevádzačstve na celom kontinente. Od nájdenia 71 mŕtvych migrantov v odstavenom chladiarenskom vozidle neďaleko rakúskeho Parndorfu došlo k zadržaniu takmer 30 rumunských občanov pre podozrenie z prevádzačstva. Veľkú väčšinu zatkli v susednom Maďarsku, viacerých však aj v Rakúsku.
Utečencká kríza poznamenala aj medzinárodnú konferenciu v Blede
Utečenecká kríza v Európe poznamenala i dnešnú medzinárodnú konferenciu Strategické fórum v slovinskom Blede. Účastníci podujatia, štátnici z krajín Európskej únie i západného Balkánu, sa zhodli na tom, že situácia si vyžaduje rýchle konanie a solidaritu krajín EÚ. Nechýbali však ani kritické hlasy na adresu doterajšieho postupu Bruselu, informovala agentúra APA.
Srbský premiér Aleksandar Vučič, ktorého krajina je v ostatných týždňoch pod značným tlakom migrantov, kritizoval EÚ a jej prístup k problematike. "Pri otázke migrácie sme európskejší ako niektorí členovia Únie," citovali jeho slová agentúry STA a APA. Vučič narážal na to, že Grécko utečencov neregistruje, ale dovolí im pokračovať smerom do Macedónska a Srbska, ako aj na plot, ktorým sa chce vlne utečencov brániť Maďarsko.
Predseda srbskej vlády nezabudol však pripomenúť, že EÚ stále nemá riešenie pre túto problematiku. "Krajiny sú veľmi egoistické. Čakáme na EÚ, avšak na plány čakáme viac ako šesť mesiacov," vyhlásil a dodal, že Srbsko nepatrí medzi tých, ktorí iba nariekajú. "My svoj diel zodpovednosti prevezmeme, chcem však, aby EÚ prijala komplexné riešenie," zdôraznil Vučič.
Slovinský prezident Borut Pahor konštatoval že v EÚ aktuálne existuje 28 stratégií o migrácii. "To je chyba. Musíme mať silnú a operatívnu stratégiu," podčiarkol a dodal, že momentálne uprednostňuje systém kvót, ktorý viaceré krajiny odmietajú. Bol by to prvý krok, pričom by sa ďalej malo pracovať na celkovom riešení zdrojov problémov, poznamenal Pahor.
Chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová-Kitarovičová by s riešením problematiky začalo takisto pri zdrojoch problémov utečencov, teda v krajinách ich pôvodu. Formulka o rozdelení utečencov v únii otázku nevyrieši, dodala.
Luxemburský premiér Xavier Bettel ako predstaviteľ úradujúcej predsedníckej krajiny Európskej únie priznal, že doteraz nedošlo k dohode o konkrétnych opatreniach. Ak by to záviselo od neho, riešenia by sa našli rýchlo, avšak za rokovacím stolom sedia zvolení zástupcovia 28 členských štátov, vyplynulo z jeho slov. Systém kvót má podľa Bettela chybu, že nepredstavuje dlhodobé, ale iba momentálne riešenie daného problému.
Predseda Európskej rady Donald Tusk sa na fóre v Blede vyjadril, že tak na celoúnijnej, ako aj na národnej úrovni treba bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu. Tzv. Leaders Panel otvoril dnes v slovinskom meste dvojdňovú medzinárodnú konferenciu, ktorej motto tentoraz znie "Vízie nového partnerstva".
