WOLFSTAHL – Pred pár dňami sme vás informovali o utečeneckom zariadení, ktoré Rakúšania začali stavať kúsok za hranicami Slovenska pre azylantov zo Sýrie. Pozrite sa, ako budovanie kontajnerových príbytkov za krátky čas pokročilo a prečítajte si, ako naň reagujú Slováci.
Utečenecké zariadenie sa bude nachádzať na bývalom hraničnom priechode Berg neďaleko Bratislavy. V mestečku bude bývať 40 až 60 utečencov zo Sýrie, ktorým bude poskytnutá celodenná starostlivosť. Dve tretiny Sýrčanov budú jedinci bez príbuzných a zvyšnú časť budú tvoriť rodiny s deťmi. Zariadenie stavajú na vybetónovanom priestore a fungovať by podľa plánov malo asi tri roky.
Vyšetrovanie vraždy 71 migrantov v dodávke zo Slovenska vrcholí: Prvé FOTO podozrivých
Rakúšania z azylantov nemajú strach
Starosta Wolfsthalu Gerhard Schödinger nežiada nové bezpečnostné opatrenia, ktoré by súviseli s príchodom migrantov do ubytovne na rakúsko-slovenskej hranici v Bergu. „Ide predovšetkým o obec Berg, ale ani obyvatelia Bergu a takisto ani obyvatelia Wolfsthalu nemajú strach. Napokon my v obci už máme utečencov,“ spresnil starosta Wolfsthalu. Podľa Schödingera nová populácia je užitočná. „Ide o utečencov, nie zločincov, ktorí nepotrebujú žiadne bezpečnostné opatrenia. Treba si uvedomiť, že sú to predovšetkým ľudia, ktorí museli ujsť pred vojnou,“ dodal Schödinger.
Reakcie Slovákov na utečenecké zariadenie
Wolfsthal je od rakúsko-slovenskej hranice vzdialený len tri kilometre, k ubytovni je to bližšie ako obec Berg. Dôvod na obavy však nevidí ani nový obyvateľ Wolfsthalu, 35-ročný Stanislav Moško, ktorý pracuje vo Viedni. Trvalý pobyt má vo Wolfsthale, aj keď dom ešte len stavia. „Bývam zatiaľ s priateľkou v Bratislave, takže chodievam okolo budúcej ubytovne, ale nemám dôvod, prečo by som to mal vnímať ako hrozbu,“ povedal pre TASR. „Sú to ľudia ako my a potrebujú pomoc, tak prečo sa tomu brániť,“ dodal.
Len niekoľko metrov od miesta, kde stavajú ubytovacie kontajnery pre 40 až 60 utečencov, vedie medzinárodná cyklistická trasa, ktorá spája Bratislavu s Viedňou. Denne tadiaľ prejdú stovky, cez víkend aj tisíce cyklistov zo Slovenska i z cudziny. Marián Slezák z Trnavy, ktorý momentálne býva prechodne v Bratislave, jazdí po tejto trase na bicykli každý deň. Ako povedal pre TASR, on sa utečencov neobáva. „Ja sa viem s hocikým porozprávať a budem sa rozprávať aj s nimi.“ Povie im najmä to, ako to funguje tu na Slovensku.
Mladý pár z Podunajských Biskupíc, o tom, že tu budujú ubytovňu pre utečencov, nevedel. „To vážne? No, nie je to nič moc,“ povedala Michaela. „Nechápem, prečo to vôbec dovolia, aby toľké tisíce ľudí prišli do Európy a za nič dostávali peniaze,“ dodala. Jej priateľ Ernest hovorí, že na Slovensku by im bolo horšie, a tak radšej zostanú v Rakúsku. „U nás by sme im nemohli dať 1500 eur mesačne a to oni vedia,“ skonštatoval Ernest.
