ATÉNY - Kapitálové kontroly gréckych bánk pravdepodobne zostanú v platnosti ešte niekoľko mesiacov, kým neprídu financie z EÚ a s nimi aj rozsiahla reštrukturalizácia. Informovala o tom agentúra Reuters.
Ozdravenie gréckeho bankového sektora predstavuje zložitú otázku. Má eurozóna požadovať od veriteľov, aby akceptovali straty, alebo sa náklady za reštrukturalizáciu bánk pripočítajú k dlhu Grécka? Hľadanie odpovede môže pozdržať dohodu o treťom záchrannom balíku, ktorú chcú zúčastnené strany dosiahnuť v priebehu niekoľkých týždňov.
Čím dlhšie to potrvá, v tým horšom stave sa grécke banky ocitnú. Týždenný limit na výbery hotovosti vo výške 420 eur totiž dusí hospodárstvo a znižuje schopnosť dlžníkov splácať úvery. I keď analytici nepredpokladajú skoré zrušenie tohto opatrenia, očakávajú postupné zmierňovanie obmedzení toku kapitálu, napríklad limitov na zahraničné peňažné prevody firiem. "Kapitálové kontroly však môžete zrušiť iba v prípade, že banky sú dostatočne kapitalizované," povedal prezident nemeckej Bundesbanky Jens Weidmann.
Diskusie o spomínanej otázke sa vedú súbežne s rokovaním o reformách, gréckej suverenite v súvislosti s kontrolami veriteľov a schopnosti krajiny zotaviť sa z dlhov, ktoré dosiahli 300 miliárd eur. Ak sa k týmto dlhom pripočíta ďalších 25 miliárd eur, ktoré by mala zhltnúť rekapitalizácia gréckych bánk, zhoršilo by to beztak zúfalú finančnú situáciu krajiny.
Niektoré krajiny eurozóny, vrátane Nemecka, navrhujú presunutie časti strát na vlastníkov bankových dlhopisov a klientov, ktorí majú na účtoch aspoň 100.000 eur. V štyroch najväčších gréckych bankách sa na takýchto kontách nachádza viac než 20 miliárd eur, čo výrazne prevyšuje zhruba tri miliardy eur v dlhopisoch vydaných bankami.
Takýto krok, ktorý Atény opakovanie odmietali, môže byť mimoriadne kontroverzný, nakoľko väčšina peňazí nepatrí bohatým jednotlivcom, ale malým gréckym podnikom. "Toto nie je Cyprus, kde môžete povedať, že to sú len ruskí oligarchovia," povedal pre Reuters nemenovaný právnik. "Je to práve firemná komunita, do ktorej sa vkladajú najväčšie nádeje na oživenie Grécka. A napokon ich pripravíte o peniaze." Proti tomu sa postavil aj prezident francúzskej centrálnej banky a člen Rady guvernérov ECB Christian Noyer a zdôraznil, že mnohí z jeho kolegov v rade s ním súhlasia.
Podľa Nemecka by rekapitalizáciu bánk mala uskutočniť grécka vláda, čo znamená, že tretí záchranný balík bude musieť obsahovať viac peňazí. Navyše, Grécko sa striktne postavilo proti navrhovaným kontrolám jeho štátnych inštitúcií zo strany veriteľov a označilo to za pokus obrať ho o časť suverenity. Atény preto bojujú o uchovanie kontroly nad osudom svojich bánk.
Jednou z možností by bola priama rekapitalizácia gréckych bánk prostredníctvom Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), ktorý by mohol prevziať podiely v bankách a s nimi aj väčšiu kontrolu nad ich budúcnosťou. To by Grécko priblížilo k cyperskému modelu, kde počas záchrany bola jedna z dvoch najväčších bánk zatvorená a kapitálové kontroly trvali dva roky. Akákoľvek priama pomoc od ESM navyše vyžaduje presun strát na plecia vlastníkov bankových dlhopisov a veľkých klientov.
Keďže Grécko nemá peniaze a hrozba odchodu krajiny z eurozóny stále visí nad rokovaniami, Atény nemajú veľký manévrovací priestor. A situácia sa zrejme tak ľahko nezlepší. Jeden z predstaviteľov eurozóny stručne zhodnotil súčasnú náladu: "Akékoľvek sympatie, ktoré Grécko malo, sú preč."
