PRAHA – Český prezident Miloš Zeman vidí ako riešenie gréckej krízy vystúpenie Grécka z eurozóny. Naopak, stále sa domnieva, že Česká republika by do eurozóny mala vstúpiť. Súčasná situácia to však podľa neho nepodporuje, uviedol dnes na Pražskom hrade prezidentov hovorca Jiří Ovčáček.
Zeman je aj naďalej presvedčený, že ČR by euro prijať mala. "Na druhej strane prezident uznáva protiargument, že finančná situácia Grécka nepodporuje tento vstup, pretože ako člen eurozóny by Česká republika musela platiť dlhy Grécka," povedal Ovčáček.
Žiadať od českého daňového poplatníka, aby kryl dlhy iného štátu s neurovnanou hospodárskou politikou, podľa Zemana nie je možné. "Preto pán prezident považuje za rozumné vystúpenie Grécka z eurozóny," uviedol podľa servera Novinky.cz hovorca českého prezidenta.
Ovčáček ďalej uviedol, že prezident upozorňuje na to, že iné krajiny, ako napríklad Írsko alebo Portugalsko, svoje problémy vyriešili, zatiaľ čo Grécko ich opakovane vyriešiť nedokázalo, a preto spoliehať sa na jeho sľub nie je rozumné, doplnili Novinky.cz.
Babiš: Eurozóna sa nerozhodla dobre, Grécko by malo opustiť eurozónu
Eurozóna nemá dnes žiadne riešenie na prekleňovací úver pre Grécko. Žiaden návrh zatiaľ predložený nebol. Skonštatoval dnes minister financií Českej republiky Andrej Babiš po skončení zasadnutia ministrov financií EÚ (Ecofin) v Bruseli.
Babiš pripomenul, že eurozóna analyzuje viacero možností, ako pomôcť gréckej strane s likviditou bánk, kým dôjde k realizácii dohody o novom programe finančnej pomoci pre Grécko, v tejto chvíli však ani Európska komisia, ani členovia eurozóny nevedia, ako riešiť prekleňovací úver pre Grécko a či to naozaj s Gréckom dopadne tak, ako to predvída reštrukturalizačný plán.
Český minister financií zopakoval, že viaceré členské štáty mimo eurozóny vrátane Českej republiky odmietli naznačenú možnosť poskytnutia trojmesačných záruk prostredníctvom dočasného eurovalu, ktorý už prestal platiť (v júni 2013) a ktorý bol nahradený nástrojom eurozóny - Európskym stabilizačným mechanizmom (ESM).
V prípade oficiálneho nastolenia žiadosti, aby sa dočasné financovanie Grécka riešilo cez bývalý Európsky finančný a stabilizačný mechanizmus (EFSF), krajiny nepatriace do eurozóny nemajú dostatočnú blokačnú menšinu, aby tento návrh na Ecofine zamietli a boli by prehlasované krajinami eurozóny. Ako však upozornil Babiš, tento návrh nebol prednesený.
"Myslím si, že eurozóna sa nerozhodla dobre, že Grécko malo opustiť eurozónu, že tam nepatrilo nikdy. Je otázne, či tieto drastické opatrenia grécky parlament schváli," zhodnotil Babiš situáciu, ktorá nastala po krízovom summite eurozóny. Dodal, že menová únia zlyhala už v roku 2010, keď sa odpísalo 100 miliárd eur a keď sa dlhy Grécka voči privátnym bankám a poisťovniam nahradili zadlžením daňových poplatníkov. "To bolo zlé rozhodnutie a teraz sa to blíži k rovnakému rozhodnutiu," opísal situáciu Babiš.
