ATÉNY - Grécko bude do júla 2018 potrebovať novú finančnú pomoc v objeme približne 74 miliárd eur. Uviedla to Európska komisia v podkladoch pre dnešné zasadnutie euroskupiny. Dokument dodáva, že odhad Medzinárodného menového fondu (MMF) navýšil túto sumu ešte o štyri miliardy eur.
Komisia vyčíslila, že pre vyrovnanie gréckych záväzkov počas nasledujúcich troch rokov bude potrebných 81,7 miliardy eur. Z toho úhrady splatnej istiny a úrokov budú činiť 53,7 miliardy eur, predpokladané úhrady nedoplatkov dosiahnu sedem miliárd eur, štát bude ako finančnú rezervu potrebovať 4,5 miliardy eur a grécke banky budú musieť dostať na rekapitalizáciu 25 miliard eur.
Komisia na základe predpokladanej dohody s Aténami odhaduje, že šesť miliard vláda získa vďaka primárnym rozpočtovým prebytkom a 2,5 miliardy eur z privatizácie štátneho majetku. Zo ziskov dlhopisov vydaných záchranným fondom eurozóny by navyše Grécko, ak to členské krajiny dovolia, mohlo dostať mimo záchranný program 7,7 miliardy eur.
Vzhľadom k termínom splátok dlhov bude podľa komisie potrebné poskytnúť väčšiu časť pomoci v prvom období programu. Ďalší priebeh uvoľňovanie peňazí bude závisieť hlavne na tom, ako bude Grécko plniť reformy, a na tom, ako rýchlo sa bude môcť krajiny vrátiť na trhy dlhopisov, uviedla komisia.
Grécky parlament schválil reformy
Grécka vláda reformný plán zahŕňajúci tvrdé úsporné opatrenia odovzdala predstaviteľom eurozóny vo štvrtok. V tristočlennom parlamente podporilo vládny plán 251 zákonodarcov, pričom na získanie súhlasu s reformami potrebovala vláda aj hlasy opozície. Niektorí členovia vládnej strany SYRIZA, vrátane dvoch ministrov, totiž boli proti alebo sa hlasovania zdržali. To podľa agentúry AP vyvoláva pochybnosti ohľadom stability gréckej vlády.
Už pred hlasovaním vyzvalo niekoľko členov strany SYRIZA k návratu k drachme, pokiaľ nebude možná dohoda s medzinárodnými veriteľskými inštitúciami bez úsporných opatrení. V piatok večer v centre Atén protestovalo proti úsporným opatreniam zhruba 7000 ľudí. Zástupcovia Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu podľa zdroja agentúry Reuters informovali vlády krajín platiacich eurom, že "za určitých podmienok vidí návrhy (gréckych úsporných opatrení) za základ pre rokovania o novom záchrannom balíku z Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM)". Reuters pripomína, že toto odporúčanie je dôležitým krokom pred popoludňajšej schôdzkou ministrov financií eurozóny.
Grécky premiér Alexis Tsipras po schválení reforiem parlamentom vyhlásil, že vláda získala silný mandát na dokončenie rokovaní s veriteľmi. Dodal, že prioritou je teraz dosiahnuť pozitívny výsledkok rokovaní. Atény výmenou za pomoc sľubujú udržanie a zvyšovanie primárneho rozpočtového prebytku, zvýšenie niektorých daní, zníženie výdavkov napríklad na obranu, postupnú reformu penzií i verejného sektora, lepší výber daní aj pokračovanie privatizácie. Tieto reformy sú podobné skorším návrhom veriteľov, ktoré Gréci minulý týždeň v referende odmietli.
Blaha si myslí, že v Grécku nastane fašizmus
Predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Ľuboš Blaha sa v prípade gréckeho bankrotu obáva rastu extrémizmu a nástupu fašizmu. Ako povedal Blaha dnes, spoločnosť, ktorá takto padne na dno, sa radikalizuje. „Tak to bolo s Nemeckom po prvej svetovej vojne, čo umožnilo získať moc Hitlerovi. Po takýchto pádoch sa ľudia majú zle a volia extrémistov. Bojím sa, aby v Grécku, ktoré má svoju tradíciu fašizmu, sa opäť nedostali k moci fašisti. Môže z toho byť ďalšia vojna na Balkáne, čoho sa skutočne obávam,“ vyhlásil Blaha.
Ak bude Grécko insolventné, niekto mu podľa Blahu pomôcť musí. Upozornil, že to môže byť Moskva alebo Peking. „Aj Rusko aj Čína majú zdroje na to, aby mohli na území EÚ zakladať vojenské základne, alebo si robiť svoju politiku a svoj biznis. Európa prichádza v Grécku o strategické územie. Preto aj Američania odhovárajú Európu od odkopnutia Grécka zo svojej sféry vplyvu. Logicky,“ konštatoval Blaha s tým, že v Grécku predsa nejde len o finančnú otázku, ale o geopolitickú. „Keď nebudeme mať vývoj v Grécku pod kontrolou, tak to ľahko využijú iné mocnosti,“ dodal.
Blaha odmieta, že situácia v Grécku je výsledkom práce ľavicovej Tsiprasovej vlády, ktorá vládne polroka. „Syriza nikdy predtým v Grécku nevládla. Za tridsať rokov dlhov nesú zodpovednosť buď pravicová strana alebo sociálnodemokratická strana. V Grécku doposiaľ nikdy nevládla radikálna ľavica. Syriza sa z troch percent vďaka charizme Tsiprasa dostala na dnešných skoro 50 percent. Teda viniť Syrizu z toho, čo sa deje v Grécku, je nezmysel,“ tvrdí Blaha.
Klientelistický štát
Grécko je podľa neho klientelistický štát, kde bohatí neplatia dane, ale ovládajú skoro všetko. „Tento model však Syriza nevytvorila. Problém je, že nová grécka vláda nemá peniaze na riešenie situácie. Syriza musí chodiť prosiť do Bruselu o peniaze a Brusel ich chce dať len pod podmienkou, že Syriza nebude robiť svoju politiku, ale bude len ďalej nezmyselne škrtať. Toto Syriza odmieta, nemá na to mandát,“ bráni Blaha ľavicovú vládu.
Ak by Grécku reformy ekonomicky pomáhali, možno by s nimi Blaha súhlasil. Ale podľa neho nie je to tak. „Za päť rokov reforiem, ktorá nadiktovala EÚ - teda to bol diktát únie a Medzinárodného menového fondu - za päť rokov nesociálnych neoliberálnych škrtov, je grécky dlh v pomere k HDP o 60 percent vyšší. Grécka ekonomika padla o 25 percent. To zapríčinila EÚ svojou nekompetentnou politikou. Únia sa tvári, že zachraňovala Grékov a nevďační Gréci sa vzbúrili. Ale to je nezmysel. Oni nanútili Grékom otrasný program, ktorí Gréci, unavení zo šetrenia, odmietli, pretože nikam neviedol,“ vyhlásil predseda parlamentného výboru.
Podľa Blahu Gréci nešetria menej ako Slováci, majú primárny rozpočtový prebytok 3,5%, čo sa nepodarilo takmer nikomu v moderných dejinách. Upozornil, že Slovensko si veľa vytrpelo neoliberálnymi reformami, ktoré odmieta a vždy ich odmietal. „Dobre to niekde vyjadril dnes už bývalý grécky minister financií Varufakis, keď povedal, že je škandál, že práve my, Slováci, ako chudobný štát sme boli donútení k takejto miere solidarity. Euro je aj naša mena, preto sme si ju chránili. Podľa mňa by však mali zabrať najmä silné ekonomiky, ako je tá nemecká, ktorej projekt eura neskutočne ekonomicky pomáha. Nemecko je väčší hráč. Má geopolitické záujmy. Nemôžu svoju zodpovednosť delegovať na malé a chudobné štáty. A nemôžu rozmýšľať len úzko účtovnícky,“ zdôraznil Blaha.
Grécko by sa podľa Blahu malo inšpirovať sociálnodemokratickou vládou na Slovensku. „To znamená podpora sociálnych istôt, verejných investícií, rastu ekonomiky. Jedine tak je možné poraziť krízu a pomôcť ľuďom. Grékom sa zo strany EÚ paradoxne odporúča niečo iné. Pritom škrtanie udusilo grécku ekonomiku a ešte zvýšilo ich dlh,“ zdôraznil Blaha. Grécko žiada podľa neho peniaze na podporu ekonomického rastu. Popritom chce robiť reformy, ktoré pomáhajú ekonomike a konsolidujú rozpočet.
„Príkladom je výber daní. Syriza chcela buchnúť po prstoch oligarchom, ktorí dane neplatia. Tsiprasova vláda však nedostala šancu, Európa ju blokuje. Mimochodom, keby Gréci dnes nemuseli splácať dlhy, peňazí majú dostatok, majú rekordný rozpočtový prebytok. Preto žiadajú odloženie splátok, lebo dlh ich tlačí ku dnu,“ konštatoval.
Ak by sa pred piatimi rokmi podľa Blahu nezriadil euroval a keby sa nepožičalo Grékom, euro by padlo a vznikol by chaos. Dnes už sú však vytvorené mechanizmy, aby odchod Grécka nebol taký citeľný. Ale pred piatimi rokmi to bolo inak. „Ak by vtedy padlo euro, mohlo dôjsť ku katastrofe a v uliciach by boli aj Slováci, nielen Gréci. Čiže pred piatimi rokmi sa nezachraňovalo Grécko, ale euro. Navyše, všetky peniaze, ktoré dnes idú Grékom, nešli do Grécka, do ich sociálneho systému, ale francúzskym a nemeckým bankám, ktorým Gréci dlžili peniaze. Cez tieto peniaze si vlastne veľmoci refinancovali vlastné banky. Gréci z toho nič nevideli,“ upozornil Blaha. To, že pomoc Grékom bola prejavom nejakej solidárnosti a dobroty, je teda podľa neho mýtus.
