ATÉNY – Grécka vláda odoslala eurozóne návrh reforiem, ktoré je ochotná urobiť výmenou za novú finančnú pomoc. Program predložila ešte v noci gréckemu parlamentu, ktorý ho má v zrýchlenom konaní prerokovať v piatok. Program teraz budú posudzovať európski lídri. Deadline je nedeľa, kedy by mal byť známy osud Grécka.
Podľa informácií gréckych médií kabinet ponúka podľa všetkého najväčšie ústupky za celú dobu vyjednávania s medzinárodnými veriteľmi. Zadlžená krajina sľubuje prudký nárast daní, zásah do dôchodkového systému a rozpočtové škrty napríklad vo výdavkoch na obranu. Vláda má taktiež v úmysle zvýšiť daň z pridanej hodnoty platnú pre reštaurácie a Grécko v aktuálnych návrhoch stanovuje pevný harmonogram privatizácie. Dvíhanie daní sa pravdepodobne prejaví aj vo vyšších poplatkoch v dovolenkových destináciách.
Donald Tusk vyhlásil na Twitteri, že obidve strany musia ponúknuť realistické riešenia.
Realistic proposal from Athens needs to be matched by realistic proposal from creditors on debt sustainability to create win-win situation
— Donald Tusk (@eucopresident) July 9, 2015
Toto ponúkajú Gréci:
Nárast daní
Daň by sa mala zvýšiť na 23% aj v reštauráciách - čo bolo predmetom veľkého sporu. Dane by mali ísť hore aj na ostrovoch, čo poškodí turistický priemysel. Firmám by mali vzrásť dane až na 28%. MMF zvýšiť túto daň ešte o 1 percento. Do rozpočtu by tieto daňové navýšenia mali priniesť 1% HDP.
Dôchodky
Vek odchodu do dôchodku majú postupne zvýšiť na 67 rokov v roku 2022, pri splnení minima 40 odpracovaných rokov sa stanovuje už od 62 rokov. Tiež sa chystajú zmraziť výšu vyplácaných penzií až do roku 2021. V dôchodkovom systéme sa majú prakticky okamžite zrušiť predčasné odchody do dôchodku, prípadne sa majú tvrdo penalizovať.
Škrty v armáde
Za dva roky chcú škrtnúť 300 miliónov na armádu. V roku 2015 by to malo byť 100 miliónov a v roku 2016 až 200 miliónov.
Privatizácia
Vláda chce rozpredať súkromníkom regionálne letiská a prístavy. Ďalšie zmeny sa týkajú daňového systému či verejnej správy. Predložený plán má 13 strán, ktorý obsahuje 10 bodov.
Za reformy chcú 53 a pol miliardy!
Na druhej strane Grécko od veriteľov chce prehodnotenie cieľov v oblasti primárneho deficitu v nasledujúcich štyroch rokoch. Krajina požaduje finančné prostriedky v hodnote 53,5 mld. eur, aby Grécko bolo schopné obsluhovať svoj dlh do júna 2018.
Krajiny sú rozdelené podľa toho, či sú za alebo proti Grexitu. Slovensko by s tým nemalo problém.
Mood has turned: After Athens has submitted proposals, support for #Greece has gained strength. RBS sees deal likely. pic.twitter.com/FUL5LqNQAO
— Holger Zschaepitz (@Schuldensuehner) July 10, 2015
Šéfovia veriteľských inštitúcií posúdia grécky návrh v rámci telekonferencie
Šéfovia kľúčových veriteľských inštitúcií, ktorí musia posúdiť nový grécky návrh reforiem na získanie ďalšej finančnej pomoci, budú o ňom diskutovať dnes v rámci telekonferencie. Jej začiatok bol stanovený na 13.00 h SELČ.
Kažimír chváli postup rokovaní
Following latest developments, listening to #Greece govt officials one can wonder how quickly can caterpillar turn into butterfly #Eurozone
— Peter Kažimír (@KazimirPeter) July 10, 2015
Podľa zdrojov z EÚ návrh reforiem, ktorý grécka vláda zaslala veriteľom vo štvrtok (9.7.) pred polnocou, by mali dnes posúdiť predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi, šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová a predseda Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem.
Summit možno nebude
Európski lídri potvrdili, že summit v nedeľu možno nebude. Závisí to od dohody ministrov financií eurozóny, ktorá sa môže zrodiť už v sobotu.
#EU official confirms no #EU summit on Sunday if #Greece deal agreed at #Eurogroup meeting Saturday.
— Peter Spiegel (@SpiegelPeter) July 10, 2015
Z Nemecka zazneli pochybnosti
Z Nemecka opäť zazneli pochybnosti v súvislosti s krokmi gréckej vlády, najnovšie aj čo sa týka nového gréckeho návrhu reforiem. Dôvodom je, že v mnohých bodoch Gréci ustupujú požiadavkám veriteľov, pričom práve ich požiadavky obyvatelia Grécka v referende minulý týždeň zamietli. O návrhu bude dnes hlasovať grécky parlament.
Podpredseda parlamentného klubu CDU kancelárky Angely Merkelovej Michael Fuchs však o návrhu zapochyboval. "Musíme byť veľmi opatrní, úprimne, mám určitý problém tomuto návrhu veriť. Aký je totiž rozdiel medzi nedeľou a dnešným dňom?" spýtal sa Fuchs v rozhovore pre BBC Radio, poukážuc na fakt, že v nedeľu 5. júla Gréci v referende návrhy veriteľov odmietli. Ako dodal, je nevyhnutné, aby opatrenia viedli k udržateľnosti gréckeho dlhu. Ak sa toto nemá docieliť, potom to nemá zmysel.
Tsipras požiadal poslancov za Syrizu, aby podporili plán reforiem
Grécky premiér Alexis Tsipras vyzval poslancov za vládnu stranu Syriza, aby podporili grécky plán reforiem a umožnili Aténam získať ďalšiu pomoc od medzinárodných veriteľov.
"Sme konfrontovaní s kľúčovými rozhodnutiami," citoval Tsiprasove vyjadrenia smerom k poslancom zdroj z gréckej vlády. "Dostali sme mandát na dosiahnutie lepšej dohody, než bolo ultimátum od eurozóny. Určite sme však nedostali mandát na odchod Grécka z eurozóny," dodal Tsipras.
Návrh budú analyzovať
Podľa gréckych televíznych staníc vláda dokument s návrhom odoslala e-mailom šéfovi Euroskupiny, teda ministrovi financií krajín eurozóny, Holanďanovi Jeroenovi Dijsselbloemovi. Jeho hovorca Michel Reijns prijatie dokumentu potvrdil a povedal, že je dôležité, aby veriteľské inštitúcie vzali návrh do úvahy pri vyhodnotení gréckej situácie. V sobotu má byť ich názor odovzdaný ministrom financií eurozóny, ktorí sa v ten deň opäť zídu.
Grécka vláda zároveň požiada v piatok parlament, aby rokoval o texte obsahujúcom kroky, ktoré budú predchádzať dohode s veriteľmi. Tento text by mohol slúžiť ako základ pre rokovania s veriteľmi o pomoci. Uviedol to vo štvrtok grécky vládny zdroj. Podľa zdroja agentúry Reuters jedno hlasovanie v parlamente bude o tom, či vláda získa autorizáciu na to, aby použila text ako základ pre rokovania. Súbor opatrení bude potom musieť byť schválený znovu v konečnom hlasovaní v parlamente. "Toto je krok, ktorý má ukázať, že vláda má politickú vôľu postupovať v procese zavádzania reforiem bez jednostranných krokov pred zasadnutím Eurogroup,“ povedal zdroj. Eurogroup je skupina ministrov financií krajín eurozóny.
Balík reforiem, ktoré majú gréckemu štátu vyniesť alebo ušetriť okolo 12 miliárd eur, podrobí analýze pracovná skupina na úrovni námestníkov ministrov financií, ich spolupracovníkov a tiež činiteľov Európskej komisie a Európskej centrálnej banky. Grécky parlament bude podľa televízie ANT1 už dnes vyzvaný k tomu, aby zmocnil vyjednávaciu skupinu na čele s premiérom Alexisom Tsiprasom a ministrom financií Euklidisom Tsakalotosom rokovať s eurozónou o detailoch navrhovaného dokumentu. Po poslancoch je dokonca požadovaný bianko šek, aby súhlasili aj s prípadnými zmenami, čo sa považuje za signál, že Atény sú ochotné vyjsť v ústrety prípadným námietkam európskych partnerov.
V gréckom parlamente to bude vrieť
Od tohto programu sa budú odvíjať aj všetky zákonné opatrenia, ktoré bude musieť grécky parlament prijať zrejme už v sobotu alebo najneskôr v nedeľu, keď už sa má konať summit krajín eurozóny a potom aj celej Európskej únie. V parlamente sa očakávajú prudké debaty, ktoré sa môžu prejaviť pri rozkole vládnej ľavicovej formácie SYRIZA, ktorej poslanecký klub má zasadnúť hneď v piatok dopoludnia. Krajne ľavicové krídlo strany pod velením gréckeho ministra pre energetiku Panajotisa Lafazanisa môže projekt dohody s eurozónou odmietnuť. Odhaduje sa, že v tomto zoskupení bude okolo 50 až 70 poslancov strany SYRIZA, ktorá ich má v parlamente celkom 149.
Túto stratu by ale mohli kompenzovať desiatky poslancov proeurópskej opozície, teda z radov konzervatívcov z Novej demokracie, liberálov zo strany To Potami a socialistov z PASOK. Politickí lídri týchto strán dnes pri stretnutí s Tsiprasom plán dohody podporili. Podľa mediálnych špekulácií sa tak Tsipras po mesiacoch lavírovania, kedy si nechcel znepriateliť krajne ľavé krídlo SYRIZA, nakoniec rozhodol pre záchranu Grécka v eurozóne a je ochotný riskovať rozpad svojej vlastnej strany.
Náznaky toho, že Grécko čakajú ďalšie roky nepríjemných ekonomických úsporných opatrení, sa začali preberať na internetových sociálnych sieťach, kde účastníci diskusií často netaja rozčarovanie nad nečakaným rozuzlením situácie. Informácie o gréckych ústupkoch sa začali objavovať už skôr počas včerajšieho dňa. Podľa rôznych médií ide o opatrenia v hodnote desať miliárd až 13 miliárd eur, za ktoré chce Grécko novú pôžičku vo výške vyše 50 miliárd eur. Grécko chce zachovať tri sadzby dane z pridanej hodnoty, ale na drvivú väčšinu služieb sa bude vzťahovať tá najvyššia, teda 23 percent.
Niekoľko tisíc ľudí demonštrovalo v Grécku za zotrvanie v eurozóne
Niekoľko tisíc ľudí sa včera zhromaždilo v centre Atén, aby demonštrovalo za zotrvanie Grécka v eurozóne. Grécka vláda po konzultácii s proeurópskym opozičnými stranami v parlamente vypracovala zoznam reforiem, ktoré chce realizovať výmenou za novú medzinárodnú finančnú pomoc.
Akcie na tradičnom zhromaždisku na námestí Syntagma pod budovou gréckeho parlamentu sa konalo pod heslom "Zostávame v Európe". Demonštrácia bola zorganizovaná pomocou internetových sociálnych sietí.Podľa gréckej štátnej televízie ERT netajili manifestanti obavy z toho, ako s vládnym návrhom naložia partneri z eurozóny. Špekuluje sa, že od Grécka budú požadovať oveľa tvrdšie ekonomické opatrenia, než aké bude môcť existujúce vládne koalície ľavicovej formácie SYRIZA a nacionalistických Nezávislých Grékov prijať.
