DUBLIN - Prvé roky života si pamätá len málokto, ale vďaka spomienkam rodičov, priateľov a samozrejme fotografiám, má väčšina z nás to šťastie, že vieme, kde a ako sme vyrastali. To nebol prípad Kari Rovallovej z Dublinu, ktorá bola adoptovaná, vyrástla vo Švédsku a pred niekoľkými rokmi sa presťahovala do Írska. Až do jej 64 rokov vôbec netušila, ako sa v detstve ocitla v sirotinci. Pravda vyšla najavo po tom, čo dostala list s jej prvou snímkou. Autorom boli nacisti.
Kari zistila, že sa narodila ako súčasť programu Lebensborn, ktorý fungoval v nacistickom Nemecku za účelom vytvorenia tzv. árijskej rasy. Modrooké deti s blond vlasmi mali byť vychovávané, ako budúce piliere Tretej ríše.
Hlavou tajného projektu Lebensborn bol Heinrich Himmler, muž posadnutý pojmom "nadradená rasa". Program pracoval kontinuálne s "konečným riešením", čiže vyvraždením Židov v celej Európe, aby nacistické Nemecko mohlo obnoviť populáciu kontinentu vlastnou árijskou rasou.
Nacistickí vojaci cestovali do škandinávskych krajín, kde oplodňovali ženy spĺňajúce náročné árijské kritériá a chceli mať deti s dôstojníkmi SS, vrátane Kariinej matky.
Keď mala Kari 10 dní previezli ju do Nemecka a držali v dome s názvom Hohehorst. V čase dovŕšenia jej jedného roka sa druhá svetová vojna skončila a nacistické Nemecko s jeho "konečným riešením" boli porazené. Z vodcových "majstrovských diel" sa zrazu stali vyvrheli, hrozná spomienka na neodpustiteľný systém vraždenia a neprirodzeného výberu.
Kari zachránil Červený kríž a najbližších niekoľko strávila v sirotinci, odkiaľ si ju adoptovali manželia zo Švédska, ku ktorým sa presťahovala. Ako dvadsiatnička sa začala zaujímať o svoju minulosť a podarilo sa jej stretnúť aj s jej biologickou matkou v Nórsku. Väčšinu svojho života ale strávila bez znalosti, že je vlastne nedobrovoľným účastníkom nacistického programu. Až kým ju doma v Dubline nezastihol zvláštny list.
Novinárka Naomi Linehanová jej pomohla odkryť jej utajenú minulosť a Kari zaznamenala svoje hľadanie v knihe s názvom. “Nowhere’s Child". Linehanová sa pre Irish Times vyjadrila, že podobné osudy ľudí môžeme nájsť všade okolo seba, len si musíme spraviť čas, zastaviť sa a opýtať sa ich, čo všetko zažili a ako sa po tom cítia. "Mohli by sme byť prekvapení, čo všetko majú na srdci," dodala.
