BRATISLAVA - Výsledok 2. svetovej vojny jednoznačne poznačil vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi. Slováci si totiž overili, že môžu žiť aj vo vlastnom životaschopnom štáte a Česi to museli rešpektovať. Návrat k centralistickému usporiadaniu založenému na fikcii jednotného československého národa už teda nebol možný. Myslí si to český historik Ján Rychlík.
"Slovenský štát, hoci nedokonalý a celkom závislý od Nemecka, nepochybne upevnil slovenskú identitu. A to dokonca aj u tých Slovákov, ktorí k nemu nemali pozitívny vzťah. Po vojne preto už nebol možný návrat k centralistickému usporiadaniu založenému na fikcii jednotného československého národa, čo Česi museli, hoci väčšinou neradi, rešpektovať," vysvetlil Rychlík.
U Čechov bol efekt druhej svetovej vojny podľa jeho slov celkom opačný. "Česi za vojny nemali vlastný štát a negovaná bola aj samotná česká štátnosť, ktorá tu existovala vyše tisíc rokov," uviedol Rychlík. Pripomenul, že táto štátnosť bola vždy rešpektovaná aj v habsburskej monarchii do roku 1918.
"Nemeckí okupanti ale teraz tvrdili, že český priestor bol v minulosti súčasťou Svätej ríše rímskej a preto tvorí súčasť Nemecka. Tzv. protektorát Čechy a Morava nebol českým štátom, dokonca ani nie okupovaným štátom. Bola to forma nemeckej koloniálnej správy. Bol integrálnou súčasťou Nemecka, pričom ale Česi neboli považovaní za ríšskych občanov," vysvetlil historik.
Česi sa za vojny podľa neho utvrdili v predstave, že Nemecko ich aj v budúcnosti bude ohrozovať, a že samotný český štát je vis-a-vis permanentnej nemeckej hrozbe neudržateľný. "Za vojny prevládla u Čechov predstava, že vlastný národný život je nemožný bez obnovy Československa, a že Slovensko je potrebné ako koridor vedúci z nemeckého obkľúčenia smerom k Rusom ako garantom nezávislosti," doplnil Rychlík.
Tento postoj sa podľa jeho slov zmenil po sovietskej okupácii roku 1968. "Ukázalo sa, že problémom nie sú Nemci, ale práve Rusi," poznamenal s tým, že v roku 1992 už Česi žiadny koridor na východ nepotrebovali. "A preto už pre nich nebolo potrebné ani Slovensko. To je aj dôvod, prečo vtedy Česi celkom bez problémov súhlasili so zánikom ČSFR," objasnil Rychlík.
Podľa slovenského historika Dušana Kováča poznačil vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi skôr začiatok vojny ako jeho koniec. "A tiež fakt, že slovenskí ľudáci pomohli Hitlerovi rozbiť Československú republiku. Na konci vojny sa štát obnovil a oba národy vstupovali do mierového života s novými nádejami," poznamenal v súvislosti so vzťahmi medzi oboma krajinami Kováč.
