DAMASK- Sýrsky prezident Baššár al-Asad preukázal rovnako ako jeho otec Hafiz, že dokáže byť v záujme svojho politického prežitia neľútostný. V máji priznal, že má režim problémy, ale odbill to tvrdením, že vo vojne, akú vedie Sýria, je bežné striedanie pádov a víťazstviev. V televíznom prejave 26. júla už ale konštatoval, že armáda nemá dostatok ľudí a musí v záujme záchrany strategických miest nepriateľovi prenechávať niektoré územia. Blízkovýchodný spravodajca BBC sa domnieva, že rozpad Sýrie sa blíži.
Asad v júli tvrdil, že povstalci majú na rozdiel od jeho armády k dispozícii stále sa rozširujúcu podporu Saudskej Arábie, Kataru a Turecka. Medzi jeho spojencov patrí Irán a libanonský Hizballáh a tí ho teraz nabádajú, aby sa radšej niektorých oblastí vzdal, pretože mu nedokážu pomôcť tak, aby udržal kontrolu nad celou Sýriou. Režim tak ovláda spoľahlivo len tretinu krajiny hoci tie najdôležitejšie - veľké mestá a pobrežia, teda územia, kde žije viac ako polovica obyvateľov.
Radikáli z organizácie Islamský štát (IS) držia polovicu územia, ale väčšinou ide o púšť. Umiernená opozícia kontroluje južnú Sýriu, Kurdi oblasti pri tureckej hranici, radikáli napojení na al-Kájdu, hlavne front An-Nusrat, potom zvyšok územia na severe. Krajina je už teraz rozpadnutá na päť častí a Asad je zrejme pripravený prenechať ďalšie územia, aby zachránil Damask, Homs, Hamá a pobrežný Latákíja. Mohlo by to znamenať, že sa vzdá aj polovice najväčšieho mesta v krajine Halab, ktorý armáda ešte stále kontroluje. Neudrží možno ani Darú na juhu a niektorí sa domnievajú, že príde aj o stredosyrský Homs. Čaká teda Sýriu rozpad na päť nesúrodých častí a zložitá a nestabilné existencia? Rozpad nie je budúcnosťou, ale už realitou. Otázkou je len, či je možné Sýriiu znovu zjednotiť.
Splnomocnenec OSN Staffan de Mistura vyjednával v Sýrii dva mesiace a minulý mesiac informoval Bezpečnostnú radu OSN, že existuje nebezpečenstvo, že Sýriu čaká dlhý konflikt, ktorý bude trvať generácie, a že s každým mesiacom ďalších bojov sa nádeje na jednotnú Sýrii vzďaľujú. De Mistura priznal, že je potrebné sa chopiť aj tej najvzdialenejšej šance na politické riešenie, hoci by to malo znamenať vojenské víťazstvo tých, ktorí majú prevahu teraz. Kým Asad bojuje o prežitie, radikáli sú na víťaznom ťažení. USA, Saudckí Arabi, Turci a Katarčania im dodávajú rakety a množstvo peňazí.
K mnohým možným scenárom patrí aj víťazstvo rebelov, aj keď práve to si USA nikdy nepriali a aj keď to môže znamenať, že nad Damaskom zavejú čierne prápory islamistov. Mierový proces môže začať vo chvíli, keď bude opozícia vážne ohrozovať enklávy režimu. Prípadnej dohody by sa muselo zúčastniť štyri až päť hráčov - režim, islamisti "zo severu", umiernená opozícia "z juhu", Kurdi a možno tiež nejaká forma federálnej správy. Museli by sa zhodnúť na vytlačenie IS z jeho bášt na východe s pomocou Západu. Na dojednania by mohol pristúpiť tiež Irán, čo by udržalo v hre štátne štruktúry. Teheránu by to zabezpečilo strategické investície, avšak Asad a jeho ľudia by boli vylúčení, čo by "zariadil" Irán.
"Neviem si predstaviť žiadne riešenie s dlhodobým prežitím Asada. To ale neznamená, že sa nebude zúfalo snažiť udržať sa pri moci, aj keď ho Irán a Rusko už budú chcieť dostať z kola von. Ale končí tu jedna etapa a niečo sa musí zmeniť. Asadovi už v klobúku nezostalo žiadni ďalší králiky, "povedal BBC nemenovaný diplomat dobre oboznámený so situáciou.
Keď sa Asad ujal po otcovej smrti v roku 2000 moci, sľuboval rozsiahle reformy, ale vtedajšia damašská jar trvalo len krátko, pretože ju zabrzdila stará garda Hafiz Asada. Bašár bude mať v septembri 50 rokov, vyštudoval očné lekárstvo a s jeho politickou kariérou sa nepočítalo, kým sa pri autonehode v roku 1994 nezabil jeho starší brat Basil. Basar nastúpil do vojenskej akadémie, z ktorej v roku 1999 vyšiel ako plukovník. V poslednom roku otcovho vládnutia sa zasadzoval o modernizáciu a zavedenie internetu. Začal vystupovať proti korupcii, čo údajne priviedlo pred súd niekoľko prominentov.
