BAGDAD - Ani len netušili, čo činia. Američania si sami stvorili najväčšieho protivníka, ktorý masakruje ľudí a chce návrat do stredoveku - džihádistov z Islamského štátu. Prvé bunky teroristickej organizácie sa začali formovať práve v americkom zajateckom tábore Bucca. Tam sa zhromaždili extrémni fanatici, ktorí mali čas plánovať svoj ďalší diabolský postup.
Dodnes príliš neveľmi známy tábor Bucca dostal meno po americkom dôstojníkovi Ronaldovi Buccovi, ktorý zahynul pri útoku na WTO, teda americké dvojičky, ktoré mala na svedomí Al-káida. Americké výzvedné a tajné služby priniesli informáciu, že väčšina pohlavárov a vedenia Islamského štátu prešlo prahom väznice v Bucca. Nechtiac tak tento tábor pomohol k vzniku najextrémnejšej teroristickej organizácii na svete - Islamského štátu.
"Takú nenávisť, akú ste videli v tvárach zajatcov, ste u Američanov nikdy vidieť nemohli," hovorí Mitchell Gray pre New York Post, ktorý tam pôsobil ako dozorca. V tábore bolo až 26 tisíc väzňov. "Keď hovorím, že nás nenávideli, znamená to, že vyzerali ako by nás chceli zabiť lusknutím prstov, keby dostali šancu. Povedal som praporčíkovi, že keby mohli, odtrhnú nám hlavy a vypijú našu krv," povedal americkému denníku.
Umierneným vyrezávali oči
Tábor otvorili tesne po invázii do Iraku v roku 2003. V chaotickom čase, keď nedokázali Američania rozlíšiť medzi spojencami a nepriateľmi, prechádzalo bránami tábora obrovské množstvo zajatých ľudí do oddelení po niekoľko tisíc osôb. Američaina síce oddeľovali od seba sunitov a šítov, ale medzi rôznymi povahami v rovnakej vetve náboženstva nerozlišovali. Extrémisti totiž okamžite radikalizovali a verbovali tých, ktorí boli umiernení. Tí, čo nesúhlasili, dopadli veľmi zle - vyrezali im jazyk alebo oči.
V tábore pracovala od začiatku aj Jennifer Stephensová. "Keď nastupovali do väzenia, nemuseli byť členmi gangu. No keď z neho vychádzali, určite nimi boli," povedala New York Postu. Ako však rozlišovali medzi umiernenými a radikálmi? Veľmi jednoducho. Zajatca zavreli do uzavretej miestnosti s pánskym magazínom. Keď sa do neho ani len nepozrel, bol zaradený medzi extrémistov. Bohužiaľ, táto stratégia im nevyšla. Združili totiž k sebe väčšinu najradikálnejších jedincov.
Učili ich ako sa stať samovražednými atentátnikmi
Na oddelení 6 boli najfanatickejší extrémisti. Tam začali splietať svoje radikálne myšlienky. Na tú dobu si spomína aj bývalý zajatec z tohto tábora Adel Jásim Mohammed. "Extrémisti mali možnosť vyučovať mladých zajatcov. Videl som ako používali tabule a učili ich používať zbrane, bomby či ako sa stať samovrahom".
Ďalší z bývalých väzňov, Abú Ahmed, povedal pre Guardian, že dva roky vo väznici boli zlatým časom. "Bolo to ideálne prostredie. Mali sme toľko času sedieť a plánovať. Dohodli sme sa, že až nás pustia, znovu sa zídeme. Údaje o nás sme si zapísali na vnútornú stranu trenírok. Každý, kto bol pre mňa dôležitý, mal som jeho adresu a telefón. Trenírky nám vyhrali vojnu," povedal Guardianu Ahmed.
Aj samozvaný kalif a vodca Islamské štátu bol v Bucce. Iba desať mesiacov, ale keď ho prepúšťali v roku 2004, bol vzorným väzňom. Dva roky tam pobudol aj Hadži Bakr, ktorý zomrel minulý rok a bol považovaný za mozog plánovania IS. Desivé sú správy o tom, ako sa sami zajatci hlásili do jednotlivých oddelení. V roku 2007 bola v Iraku zlá situácia a islamisti sa nechali dokonca sami zadržovať, aby mohli byť so svojimi druhmi v tábore.
Najväčší omyl Američanov
Doug Stone robil v Bucce dozorcu a musel proti tomu zakročiť. Preto rozdelil niekoľko tisícové skupiny do miniatúrnych barákov, v ktorých islamisti prebývali po desiatich. Sám priznáva, že už bolo neskoro. Do tábora volali aj umiernených imámov, aby prednášali o Koráne.
Brány Bucca sa zatvorili v roku 2009. Zajatci boli poslaní domov a medzi nimi boli aj niektorí z vodcov budúceho Islamského štátu. Ten sa vzmáhal približne v rokoch 2010 až 2011. Sily čerpal najmä v bývalých väzniciach. A to je aj podľa Mitchella Graya najväčia chyba Američanov. "V Iraku sme robili jasné chyby. Umožniť džihádistom zhromaždiť sa na jednom mieste a dať im všetok čas na svete, aby sa dobre spoznali, je zrejme náš najväčší omyl," povedal New York Postu Gray.
