DONECK – Konflikt na východe Ukrajiny nie je možné vyriešiť bez stabilného a trvalého prímeria, ako ho zakotvuje aj prvá mierová dohoda z Minska zo septembra 2014. Na Moskvu je preto nevyhnutné vytvoriť väčší tlak, ktorého nástrojom by malo byť aj pokračovanie sankčného režimu.
V rozhovore to uviedol politológ Oleksij Haraň, profesor z Kyjevsko-mohyljanskej akadémie a zároveň riaditeľ výskumu Fondu pre demokratické iniciatívy. Napriek tomu, že od vypuknutia konfliktu pred štyrmi rokmi bolo vyhlásených už niekoľko prímerí, žiadne z nich podľa neho v praxi nefungovalo. Naopak, paľba z ťažkých zbraní pokračuje takmer každodenne a výsledkom sú zranení ukrajinskí vojaci aj civilisti, upozornil Haraň.
"Je to preto, že je v záujme ruského prezidenta Vladimira Putina udržiavať konflikt s takouto pomerne nízkou intenzitou. Podľa Ukrajincov je zase najlepšou cestou na dosiahnutie mieru vyvinutie väčšieho tlaku na Putina. To znamená v prvom rade pokračovanie sankcií," uviedol ukrajinský politológ.
Prvým krokom k riešeniu konfliktu je podľa Haraňa zaistenie bezpečnosti. "To znamená prímerie, stiahnutie ťažkých zbraní, výmenu zajatcov a stiahnutie ruských vojakov z okupovaného Donbasu. Chcem zdôrazniť, že toto sa netýka celého Donbasu, ale iba jeho okupovanej časti, keďže dve tretiny Donbasu teraz kontroluje Ukrajina," spresnil ukrajinský politológ.
Podľa neho je väčšina Ukrajincov za rozmiestnenie medzinárodných mierových síl na Donbase, keďže dohody z Minska v praxi nefungujú. "Naše chápanie prítomnosti mierových síl sa však odlišuje od Putinovho, ktorý by ich rád videl na frontovej línii. To by viedlo k zmrazeniu konfliktu a vzniku deliacej čiary, ktorá by mu umožnila kontrolovať okupovanú časť Donbasu," uviedol Haraň. Naproti tomu Kyjev a jeho západní partneri sú za rozmiestnenie mierových síl na celom konfliktnom území východnej Ukrajiny, ktoré by sa následne dostalo pod osobitnú správu OSN.
Väčšina Ukrajincov je podľa Haraňa pripravená na kompromisy ohľadom Donbasu, avšak nie za každú cenu. Moskva navrhuje usporiadanie volieb v "okupovaných oblastiach" a udelenie osobitného štatútu pre Donbas. "Minské dohody s tým naozaj počítajú, avšak voľby sa môžu konať iba vtedy, ak by boli slobodné a v súlade so štandardmi Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Takéto podmienky však môžu vzniknúť až po stiahnutí sa ruskej armády a za prítomnosti mierových jednotiek a prechodnej správy pod taktovkou OSN," zdôraznil ukrajinský univerzitný profesor.
Na otázku, ako môže Slovensko prispieť k vyriešeniu konfliktu, politológ odpovedal, že v rámci EÚ by malo presadzovať zachovanie protiruských sankcií, keďže priamo súvisia s implementáciou dohôd z Minska. "Putin vyhlasuje, že bude nastolené prímerie, príde k výmene zajatcov a zároveň takto postupne príde aj zrušeniu sankcií. V skutočnosti je však potrebné dodržať to, čo bolo dohodnuté – teda zachovať sankcie, kým nebudú implementované Minské dohody: čiže trvalé prímerie, stiahnutie sa Rusov z východu Ukrajiny a kontrola hraníc medzinárodnými mierovými silami. Ak budú hranice kontrolovať Rusi, budú môcť kedykoľvek znovu roznietiť konflikt," povedal Haraň.
Politológ ocenil reverzný tok zemného plynu z územia Slovenska na Ukrajinu v čase, keď Moskva znížila objem plynu dodávaného do ukrajinskej prepravnej sústavy. "Takisto je podľa nás dôležité zastaviť projekt Severný prúd 2. Nejde o ekonomický, ale politický projekt, ktorého hlavným cieľom je vytvorenie závislosti Európy od ruského plynu," dodal Haraň.
