KYJEV - Povstalci deň pred prímerím útočia na prístav Mariupol. Jednotky separatistov začali dnes ráno prudký útok na armádne pozície pri Azovskom prístave Mariupol na juhovýchode Ukrajiny. Oznámili to ukrajinské spravodajské servery, správu potvrdilo aj velenie doneckých vzbúrencov. Vládne sily hlásia 14 mŕtvych za uplynulých 24 hodín, zatiaľ čo separatisti potvrdili štyri obete z radov civilného obyvateľstva. Ukrajinský prezident Petro Porošenko dnes varoval, že ak 15. februára na východe Ukrajiny nedôjde k obojstrannému zastaveniu paľby, Ukrajina sa obráti na Európsku radu a v krajine bude vyhlásené stanné právo.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko medzitým zdôraznil, že akékoľvek porušenie prímeria by mohlo viesť k zavedeniu stanného práva v krajine. "Ak nenastane mier, budeme musieť pristúpiť k takémuto ťažkému, ale nevyhnutnému rozhodnutiu," uviedol podľa agentúry Interfax ukrajinský líder.
Opatrenie by však musel schváliť parlament v Kyjeve. Kritici upozorňujú, že by to viedlo k ďalšiemu vyostreniu násilia na východe štátu a podkopalo naplnenie mierových snáh. Predpokladá sa, že Bezpečnostná rada OSN zvolá v nedeľu mimoriadne zasadanie ohľadom vývoja ukrajinskej krízy.
Ťažké ostreľovanie bolo dnes počuť aj pri povstaleckom kontrolnom stanovišti zhruba 15 kilometrov západne od Debaľceva. Prešla tadiaľ kolóna nových vojenských vozidiel a delostrelectva smerom na mesto. Svedkovia zbadali aj tanky a obrnené vozidlá. Jeden z povstalcov na kontrolnom stanovišti pod podmienkou anonymity agentúre Reuters priznal, že miestnych bojovníkov podporujú "hostia z Ruska".
Podľa agentúry AP popoludní Artemivsk zasypali delostrelecké granáty, ktoré zasiahli aj miestnu školu. Tá rýchlo do základov vyhorela. Delostreleckú paľbu zaznamenali zdroja AP tiež blízko mesta Svitlodarsk, asi 20 kilometrov severne od Debaľceva. Po miestnej ceste sa presúvalo značné množstvo ozbrojených vozidiel a raketometov ukrajinskej armády.
Povstalci údajne zahájili sťahovanie bojovej techniky
Luhanskí povstalci údajne zahájili sťahovanie ťažkej bojovej techniky z línie frontu, ako to ukladajú dohody zo summitu v Minsku. Novinárom v Luhansku to dnes povedal šéf povstaleckého parlamentu Alexej Karjakin. Odsun ťažkej výzbroje majú podľa minských dohôd začať bojujúce strany najneskôr druhý deň po prímerí, ktoré má začať na celej frontovej línii hodinu pred dnešnej polnocou SEČ.
"Sťahujeme ťažké delostrelectvo. Naši bojovníci zostávajú na pozíciách. Robíme všetko preto, aby vojna skončila," povedal Karjakin. Informácie o sťahovaní bojovej techniky nemožno z nezávislých zdrojov overiť, ukrajinská armáda ani misie pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) o odsune povstaleckých zbraní neinformovali.
Na oddelení vojsk a zastavenie paľby sa minulý štvrtok po niekoľkohodinovom rokovaní dohodli najvyšší predstavitelia Nemecka, Francúzska, Ukrajiny a Ruska v bieloruskom Minsku. Podľa dohody má vzniknúť 50 až 70 kilometrov široká bezpečnostná zóna, z ktorej majú byť stiahnuté delostrelecké a raketové systémy.
Stiahnutie ťažkých zbraní, ktoré majú sledovať kontrolóri OBSE, má začať najneskôr v pondelok a skončiť počas 14 dní.
Pohľad na Debaľcev
Povstalci vraj ani po vyhlásení prímeria nezastavia boj o Debaľcev
Dohoda o prímerí uzatvorená vo štvrtok v bieloruskom Minsku sa týka iba bojov na vonkajšej hranici "ľudových republík", na obkľúčené mesto Debaľcev sa nevzťahuje. Ruskej agentúre RIA Novosti to dnes v Donecku povedal vodca tamojších povstalcov Alexandr Zacharčenko. Vo "vnútorných oblastiach republiky" sa podľa neho bude bojovať ďalej.
Povstalci tvrdia, že strategická železničná križovatka Debaľcev je v úplnom obkľúčení a s bojovou líniou vyznačenou minským protokolom už nijako nesúvisí. V meste je niekoľko tisíc ukrajinských vojakov, ktorí sa márne snažia preraziť obkľúčenie.
"V minských dohodách nie je o prímerí v oblasti Debaľceva nič povedané. Paľbu zastavujeme všade okrem vnútorných oblastí ľudovej republiky. Akýkoľvek pokus (ukrajinských vojakov) vyjsť z obkľúčenia bude zastavený. Príslušné rozkazy už som vydal," vyhlásil Zacharčenko.
(Zdroj: SITA)
Mína v Donecku takmer zasiahla lídra povstalcov Zacharčenka
Delostrelecké súboje sa dnes len niekoľko hodín pred dohodnutým prímerím nevyhli ani Donecku, kde explodovali tri míny v centre mesta. Črepiny sa rozleteli len asi sto metrov od miest, kde v tej dobe hovoril s novinármi vodca doeckých povstalcov Alexandr Zacharčenko. Bombardovaním bol zasiahnutý medzinárodný hotel, Zacharčenko vyviazol nezranený. O prípadných stratách medzi civilistami nie sú žiadne správy.
Ešte pred incidentom stačil Zacharčenko novinárom povedať, že dohoda o prímerí uzatvorená v bieloruskom Minsku je veľkým víťazstvom povstalcov. "Je to víťazstvo našej diplomacie. Je to zároveň dôkaz o politickej agónii Ukrajiny," povedal šéf samozvanej Doneckej ľudovej republiky. Potvrdil pritom, že doneckí povstalci dnes o polnoci miestneho času zastaví paľbu na celej frontovej línii.
Útok na Mariupol a Debaľcev
Jednotky separatistov začali dnes ráno prudký útok na armádne pozície pri Azovskom prístave Mariupol na juhovýchode Ukrajiny. Oznámili to ukrajinskej spravodajské servery a správu potvrdilo aj velenie doneckých vzbúrencov. Do bojov sú nasadené tanky a delostrelectvo. Mesto Debaľcev je vystavené trvalému ostreľovaniu, horí a hrozí mu úplné zničenie.
Povstalci podľa serveru Cenzor nasadili do bojov značné sily a snažia sa vytlačiť vládne jednotky od obce Šyrokyne, ktorú armáda dobyla pri nedávnej ofenzíve. Podľa ukrajinského ministerstva obrany dostali vzbúrenci rozkaz "vztýčiť nad Mariupol svoju zástavu" do nedele, kedy má na východe Ukrajiny vstúpiť do platnosti dohoda o prímerí.
Prístupu k Mariupolu bráni ukrajinský dobrovoľnícky prápor Azov, ktorý zatiaľ podľa Kyjeva drží svoje pozície asi 15 až 20 kilometrov východne od mesta. Obyvatelia Mariupolu prepadajú panike. "Trasú sa sklá, pália zo všetkých zbraní, z diel, batérií Grad, raketometov," cituje povstalecká agentúra Novorossija jedného z obyvateľov Mariupolu. Deň pred vyhlásením pokoja zbraní sa bojuje aj v Luhanskej oblasti, terčom ostreľovania je podľa ruskej agentúry TASS hlavne samotný Luhansk.
Poradca ukrajinského ministra obrany Anton Heraščenko dnes v Kyjeve oznámil, že na východe Ukrajiny je do bojov s povstalcami nasadených 50.000 ukrajinských vojakov a dôstojníkov. Priamo na fronte podľa neho operuje 15.000 príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl. Údaje o počtoch povstaleckých bojovníkov nie sú známe. Podľa ukrajinského serveru 112 je podporuje na 10.000 ruských vojakov. V susednej Rostovskej oblasti má navyše Rusko v zálohe desať práporov, z ktorých každý má 400 a 600 mužov.
Debaľcevu hrozí zničenie
Ukrajinskí vojaci odmietajú vzdať a čakajú na nedeľný pokoj zbraní. "Potom ich odtiaľ chcú vyviesť s pomocou Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe," povedal Basurin. Niektoré ukrajinské aj západné médiá dnes upozornili na časť minského dokumentu, ktorá vypočítava druhy zbraní podliehajúce stiahnutie z bojovej zóny. Sú medzi nimi aj raketomety Tornado S, čo sú zbrane zaradené do výzbroje ruskej armády až v roku 2012.
Podľa ruských i západných expertov Moskva tieto systémy zatiaľ nedodala žiadnej zahraničnej armáde. Minský protokol tak vyvracia tvrdenie Ruska, že separatistom zbrane nedodáva. "O čom budete klamať teraz, páni?" pýta sa na Facebooku bývalý ruský vicepremiér a dnes vyhlásený kritik Kremľa Boris Nemcov.
Premiér Fico šokuje vyhlásením
Prímerie konflikt nerieši, hrozí vojna veľkého rozsahu!
Povstalci chcú prímerie dodržiavať, majú vraj záruky mocností
Útok na výsledky z Minska
Porošenko, ktorý sa v Kyjeve stretol s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, podľa agentúry Ukrinform spresnil, že nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Francois Hollande na rokovaniach tzv. normandskej štvorky v Minsku nezastupovali len svoje krajiny, ale "mali mandát celú Európsku radu".
Ukrajinský prezident zdôraznil dôležitosť zastavenia paľby, pretože kvôli nej Ukrajina každý deň platí vysokú cenu v podobe mnohých obetí na životoch z radov civilistov a príslušníkov ukrajinskej armády.
Porošenko pripomenul dnešné ostreľovanie mesta Artemivsk, kde prišli o život traja civilisti, vrátane sedemročného dieťaťa, ako aj paľbu z raketových systémov, ktorá zasiahla mesto Hirnyk. "Po tom, čo sme dosiahli v Minsku, toto nie je len útok na ukrajinských civilistov, to je útok na výsledky z Minska," upozornil Porošenko.
Porošenko sa maďarskému premiérovi poďakoval za podporu ukrajinskej nezávislosti, územnej celistvosti a suverenity, ako aj za humanitárnu pomoc a za obnovu dodávok plynu na Ukrajinu cez Maďarsko.
Prímerie na východe Ukrajiny začne platiť 15. februára o 00.00 h miestneho času. Na rokovaniach v Minsku bola ďalej dosiahnutá dohoda o stiahnutí ťažkého delostrelectva a vytvorení bezpečnostnej zóny v šírke 50-140 kilometrov, ako aj o opatreniach, ktoré budú smerovať k trvalému politickému urovnaniu situácie.
Dobrák François Hollande je dobrák a ľudská Angela Merkelová
Tak dnes v rozhovore s ruskými novinármi zhrnul svoje dojmy z európskeho summitu v Minsku bieloruský vodca Alexander Lukašenko.
Británia potvrdila dodanie obrnených transportérov na Ukrajinu
Britský rezort obrany potvrdil dodanie 20 obrnených transportérov typu Saxon na Ukrajinu. Zásielku realizovala nemenovaná britská spoločnosť. Zanedlho by malo doraziť ďalších 55 kusov. Podľa Londýna ide o vyradené a nesmrtiace vozidlá, informovala dnes agentúra RIA Novosti. Kontrakt sprostredkoval rezortný Úrad obranného vybavenia a podpory (DE&S) na základe dohody z roku 2013. Prijatie obrnených transportérov potvrdila aj ukrajinská Rada pre národnú bezpečnosť a obranu (RNBOU). Vozidlá budú zmodernizované a zaradené do armádnej služby, tvrdí šéf RNBOU Oleksandr Turčynov.
"Vozidlá dorazili bez výzbroje, my ich vybavíme bojovou technikou, aby boli schopné poskytnúť účinné strelecké krytie pre Národnú gardu alebo iné jednotky, ktoré ich budú používať," uviedol Turčynov. Vozidlá Saxon s váhou vyše desať ton majú dvojčlennú posádku a prepravnú kapacitu pred desať osôb.
Britský minister zahraničných vecí Philip Hammond pred týždňom popri konaní Mníchovskej bezpečnostnej konferencie v Nemecku v rozhovore pre stanicu ITV povedal, že Londýn za súčasných podmienok neplánuje poskytnúť zbrane Ukrajine, preferujúc mierové riešenie tamojšej krízy, pripomína RIA Novosti.
Na Donbas v nedeľu dorazia ďalšie ruský konvoj s humanitárnou pomocou
Saakašvili bude v novej funkcii v Kyjeve koordinovať dodávky zbraní
Hlavnou úlohou gruzínskeho exprezidenta Michaila Saakašviliho v novej funkcii poradcu ukrajinského vedenia bude koordinácia zbrojných dodávok zo zahraničia. Sám Saakašvili to v noci na dnes vyhlásil v rozhovore s ukrajinskou televíziou. Prezident Petro Porošenko v piatok postavil gruzínskeho politika do čela "konzultatívne medzinárodnej rady" a menoval ho svojím osobným poradcom.
"Pomôcť Ukrajine zbraňami je teraz to hlavné," konštatoval Saakašvili v rozhovore s televíznym kanálom Espreso. V prezidentskej kancelárii bude mať svoj stály úrad a bude cestovať po Ukrajine aj za jej hranicami. "Teraz bojujem v tejto krajine a budem samozrejme rovnakým Ukrajincom, ako všetci ostatní. Potom sa vrátim domov," povedal Saakašvili, ktorého po prehratých voľbách v roku 2012 gruzínska justícia začala stíhať pre podozrenie zo zneužitia právomocí.
Západné štáty zatiaľ oficiálne Ukrajine žiadne zbrane nedodávajú, napriek opakovaným žiadostiam Porošenko. Washington dal najavo, že takáto možnosť môže nastať v prípade, že zlyhá terajší dohoda o prímerí, už tretí od vlaňajšieho septembra. Dodávky zbraní a munície okrem USA nevylúčila ani Británia.
Gruzínske vedenie vraj novú politickú kariéru exprezidenta Saakašviliho v Kyjeve nechápe. "Neviem, čo rozumného by Saakašvili mohol Ukrajincom poradiť. Je to chybné rozhodnutie," povedala novinárom Eka Beseliová z vládnej strany Gruzínsky sen. Práve táto strana predvlani Saakašviliho formáciu Zjednotené národné hnutie vo voľbách porazila a iniciovala jeho trestné stíhanie.
Porošenko si za osobitného poradcu vybral gruzínskeho exprezidenta
Ukrajinský prezident Petro Porošenko v piatok odpísal výnos o vymenovaní bývalého gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho za svojho osobitného poradcu. Okrem toho ho vymenoval aj za predsedu konzultatívnej medzinárodnej rady pre reformy na Ukrajine. Informovala o tom agentúra RIA Novosti.
Podľa agentúry Ukrinform Saakašvili v noci nadnes v programe ukrajinskej televízie 24 nazvanom Šuster LIVE vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin "sotva zastaví svoje útoky" na východe Ukrajiny, ale po schôdzke normandskej štvorky "je Západ zodpovedný" za budúcnosť Ukrajiny.
Vysvetlil, že účasťou na rokovaniach v Minsku "západní vyjednávači zobrali na seba časť zodpovednosti za to, čo bude". "Všetci vieme, že Putin sa nezastaví, pri prvej možnej príležitosti pôjde ďalej. Ale keď ďalší raz vyrazí do útoku, už to nebude rusko-ukrajinská vojna, ale bude to jeho vojna s celým Západom...," varoval Saakašvili.
Gruzínsky exprezident uviedol, že "Západ síce stále váha, ale aj tak je oveľa silnejší". "Keď niekto (Západu) siahne na jeho základné záujmy, dokáže sa tomu postaviť," zdôraznil Saakašvili.
Vyhlásil, že Putin šiel na rokovania do Minska v nádeji, že sa mu podarí "Západ rozhádať: Francúzov s Nemcami, Ameriku s Európu", pričom kalkuloval s ich nezhodami v názoroch. "Nepodarilo sa mu to," konštatoval Saakašvili, ktorý za rozhodujúce označil vyhlásenia Washingtonu po skončení rokovaní v Minsku, že USA sú potenciálne pripravené dodať Ukrajine zbrane. Podľa Saakašviliho každý deň prímeria na Ukrajine treba využiť na posilnenie ukrajinskej armády a vybojovať mier, potom začať s reformami, boj s korupciou a "byť veľmi opatrný pri plnení podmienok".
Michail Saakašvili bol gruzínskym prezidentom v rokoch 2004-13. Spočiatku úspešný a obľúbený politik začal byť po prehratej vojne s Rusko - v roku 2008 - terčom obvinení z autoritárstva.
Orbán a Porošenko: Ukrajinskú krízu možno riešiť iba mierovou cestou
Krízu na východe Ukrajiny je možné vyriešiť iba mierovou cestou, zhodli sa dnes v Kyjeve predseda maďarskej vlády Viktor Orbán a ukrajinský prezident Petro Porošenko. O výsledkoch rokovania informoval maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó. Pre maďarskú komerčnú televíziu Hír TV šéf diplomacie povedal, že na schôdzke Orbán s Porošenkom nehovorili o pripravovanej utorňajšej budapeštianskej návšteve ruského prezidenta Vladimira Putina, a ani o mobilizácii príslušníkov maďarskej menšiny žijúcej na Ukrajine.
Porošenko sa maďarskému premiérovi poďakoval za humanitárnu pomoc Maďarska a za obnovu dodávok plynu na Ukrajinu cez Maďarsko. "Na dnešnej schôdzke rokovali dve susedné krajiny, o tretej krajine sme nehovorili. Zrejme každý berie do úvahy, že každá krajina si suverénnym spôsobom vytvára zahraničnú politiku v zmysle svojich záujmov. My sa o situácii po ukončení dlhodobej zmluvy o dodávkach zemného plynu a o energetickej bezpečnosti pre Maďarsko musíme dohodnúť s Ruskom a nie s Ukrajinou," zdôraznil Szijjártó.
