MINSK – Medzinárodné rokovania o ukrajinskej kríze, ktoré sa uskutočnia v stredu v bieloruskom hlavnom meste Minsk, budú zamerané na stiahnutie ťažkých zbraní z frontovej línie, na vytvorenie demilitarizovanej zóny a na odštartovanie dialógu medzi ukrajinskou vládou a proruskými povstalcami.
Ruskej agentúre RIA to povedal nemenovaný diplomatický zdroj, podľa ktorého najspornejším bodom bude vytvorenie demilitarizovanej zóny. Francúzsko a Nemecko chcú, aby na ňu dohliadalo Rusko, Moskva zas žiada o jej kontrolu zo strany Organizácie pre bezpečnosť s spoluprácu v Európe (OBSE). Na summite v Minsku sa má zúčastniť nemecká kancelárka Angela Merkelová a prezidenti Francúzska, Ukrajiny a Ruska François Hollande, Petro Porošenko a Vladimir Putin. V stredu sa neočakáva podpis žiadneho dokumentu.
Všetky zúčastnené strany sa zhodli, že akákoľvek dohoda musí byť založená na dohode dosiahnutej v Minsku začiatkom septembra. Tá hovorí o okamžitom prímerí, stiahnutí všetkých ozbrojených skupín a zahraničných bojovníkov ako aj o stiahnutí nelegálnych zbraní dovezených do krajiny. Na prímerie ako aj na oblasť rusko-ukrajinských hraníc majú dozerať pozorovatelia OBSE. Obe strany majú podľa dohody prepustiť všetkých zadržiavaných zajatcov. Dohoda tiež hovorí o decentralizácii moci v Luhanskej a Doneckej oblasti a o pokračovaní dialógu medzi vládou a separatistami.
Súčasné požiadavky vlády v Kyjeve zahŕňajú prímerie a stiahnutie ťažkých zbraní a zahraničných vojakov z frontovej línie stanovenej minskou dohodou. Žiada prísnejšiu kontrolu ruských hraníc v snahe zastaviť prísun zbraní a vojakov. Kyjev je proti federalizácii Luhanskej a Doneckej oblasti, je však pripravený poskytnúť týmto regiónom väčšiu autonómiu. Vláda je proti prípadnému rozmiestneniu mierových síl na Ukrajine. Povstalci chcú dohodu, ktorá bude založená na súčasnej frontovej línii, keďže sa odmietajú stiahnuť zo získaných pozícií. Trvajú tiež na získaní nezávislosti od Kyjeva, keďže autonómia v rámci Ukrajiny je podľa nich nemožná. Zároveň požadujú okamžité ukončenie ekonomickej blokády východných regiónov zo strany centrálnej vlády v Kyjeve.
Rusko požaduje väčšiu autonómiu a decentralizáciu moci v Luhanskej a Doneckej oblasti a žiada začatie priameho dialógu medzi povstalcami a ukrajinskou vládou. Moskva síce vyhlasuje, že uznáva územnú celistvosť Ukrajiny, no vylučuje možnosť vrátanie polostrova Krym, ktorý sa pripojil k Ruskej federácii v marci minulého roku. Ďalšou požiadavkou Ruska je, aby Ukrajina zostala neutrálna a nevstúpila do NATO, túto podmienku však Moskva na oficiálnych rokovaniach neuviedla.
Francúzsko a Nemecko, ktoré v rokovaniach zastupujú EÚ, vypracovali nový mierový návrh, ktorého podrobnosti zatiaľ nezverejnili. Návrh, vychádzajúci z minskej dohody, je založený na princípe nedotknuteľnosti územnej celistvosti Ukrajiny. Nie je jasné, či návrh berie do úvahy súčasnú frontovú líniou alebo tú, o ktorej hovorí septembrová dohoda z Minsku.
Lavrov: Na prípravných rokovaniach pred Minskom bol dosiahnutý značný pokrok
Na dnešných rokovaniach v Minsku o riešení krízy na východe Ukrajiny sa zúčastní aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, informovala agentúra RIA Novosti. Lavrov dnes v Moskve po rokovaniach s gréckym rezortným kolegom Nikosom Kotziasom uviedol, že na prípravných rokovaniach pred minskou schôdzkou bol dosiahnutý "značný pokrok".
Ruský minister spresnil, že doriešiť treba ešte otázky súvisiace s kontrolou hraníc. V tejto súvislosti kritizoval postoj Ukrajiny, ktorá žiada úplnú kontrolu hraníc s Ruskom a podmieňuje tým akúkoľvek dohodu. Lavrov tento postoj Ukrajiny označil za nerealistický. Podľa Lavrova otázku kontroly hraníc treba riešiť s povstalcami v doneckom a luhanskom regióne.
V súvislosti s vývojom situácie v Donbase, kde pokračujú boje medzi ukrajinskou armádou a proruskými separatistami, Lavrov obvinil vládne sily, že sa pred rokovaniami v Minsku snažia obsadiť ďalšie územia. Na schôdzku v tzv. normandskom formáte odcestuje do Minska aj ruský prezident Vladimir Putin, čo dnes potvrdila kremeľská tlačová služba.
Svoju účasť avizovali aj francúzsky prezident Francois Hollande a nemecká kancelárka Angela Merkelová. Obaja pred cestou v spoločných telefonátoch analyzovali najnovší vývoj situácie na východe Ukrajiny a deklarovali pripravenosť vyvinúť maximálne úsilie v záujme dosiahnutia úspechu na rokovaniach, uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom v Paríži Elyzejským palácom. Tie mnohí analytici považujú za poslednú šancu na obnovenie mieru na Ukrajine.
Do Minska odcestuje aj ukrajinský prezident Petro Porošenko, ktorý dnes počas návštevy vo východoukrajinskom Kramatorsku opäť vyzval na mier. Krízu na Ukrajine spustila zmena tamojších mocenských pomerov, keď bol po mohutných a krvavých protivládnych protestoch funkcie prezidenta zbavený prorusky orientovaný Viktor Janukovyč. Následne došlo k eskalácii napätia vo vzťahoch medzi Kyjevom a Moskvou, keď sa Krymský polostrov - dovtedy patriaci Ukrajine - na základe sporného referenda stal subjektom Ruskej federácie.
Tento krok poslúžil proruským silám v Donbase na východe Ukrajiny, aby sa tiež začali zasadzovať za pripojenie tohto regiónu k Rusku, čo však Kyjev odmieta dopustiť. Preto vlani v apríli proti jednotkám proruských separatistov, ktorí v oblasti Donbasu vyhlásili samozvané ľudové republiky, začal tzv. protiteroristickú operáciu. Tá si doteraz oficiálne vyžiadala vyše 5000 obetí na životoch.
Moskva od začiatku konfliktu na východe Ukrajiny odmieta obvinenia Západu a kyjevskej vlády, že separatistom dodáva zbrane, muníciu a vojakov. Západ Moskvu a jej sympatizantov na východe Ukrajiny potrestal už celou sériou sankcií. Najnovšie kolo sankcií uvalila EÚ na Rusko uplynulý pondelok, ich implementácia však závisí od toho, ako sa vyvinú rokovania o najnovšej francúzsko-nemeckej iniciatíve na ukončenie konfliktu v Donbase.
Šéf ruskej diplomacie dnes zopakoval, že hovoriť s Ruskom jazykom sankcií je kontraproduktívne. Lavrov súčasne ocenil pozíciu novej gréckej vlády, ktorá akékoľvek sankcie odmieta. "S každou krajinou treba hovoriť úctivo a hľadať navzájom prijateľný prístup," zdôraznil Lavrov na spoločnej tlačovej konferencii s gréckym rezortným kolegom Nikosom Kotziasom.
