DONECK - Ukrajinský prezident Petro Porošenko sľúbil dodatočných 1000 hrivien (55,6 eura) denne každému vojakovi, ktorý sa od 1. februára 2015 priamo zapojí do bojov proti separatistom na juhovýchode krajiny, informoval dnes spravodajský server Sputnik.
Poradca ukrajinského prezidenta Jurij Biriukov totiž v stredu oznámil, že dochádza k masívnemu vyhýbaniu sa odvodom do armády, ktoré sa začali 20. januára.Od začiatku bojov na východe Ukrajiny zahynulo 1194 vládnych vojakov, bilancoval v stredu hovorca ministerstva obrany samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Eduard Basurin. Zároveň konštatoval, že len za posledných 24 hodín bolo zabitých 89 vojakov. Najprudšie boje sa podľa neho odohrali v smeroch na mestá Debaľceve a Doneck.
Ukrajinský minister zahraničných vecí sa stretne so šéfom NATO
Ukrajinský minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin sa stretne dnes v Bruseli so šéfom Severoatlantickej aliancie Jensom Stoltenbergom. Pre agentúru TASS to uviedol zdroj z ukrajinskej misie v NATO. "V priebehu návštevy Pavlo Klimkin absolvuje schôdzku s generálnym tajomníkom NATO," povedal zdroj. Podľa TASS sa 26. januára konalo mimoriadne zasadnutie komisie NATO-Ukrajina na úrovni veľvyslancov. Témou bola zhoršujúca sa situácia na juhovýchode Ukrajiny.
Ukrajinský veľvyslanec pri NATO Ihor Dolhov na schôdzke uviedol, že "naďalej spolupracujeme s rôznymi krajinami, vrátane členov NATO, a požiadali sme o viac vojenskej pomoci v prípade, že sa situácia zhorší". Dodal, že NATO neposkytne Ukrajine "smrtiace zbrane".
Separatisti obkľúčili mesto Debaľceve
Separatisti bojujúci na východe Ukrajiny oznámili, že sa im podarilo takmer úplne obkľúčiť vládne sily v meste Debaľceve, kde sa nachádza strategicky dôležitý železničný uzol. Informovala o tom v stredu agentúra AP, citujúc zástupcu veliteľa tamojších povstalcov Eduarda Basurina.
Diaľnica spájajúca mesto s inými územiami, ktoré sú pod kontrolou ukrajinskej armády, je podľa Basurinových slov teraz v rukách separatistov, obkľúčenie Debaľceva však nie je úplné. Hovorca vládnych síl Andrij Lysenko potvrdil, že mesto je obkľúčené z dvoch strán a je terčom ťažkého ostreľovania raketometmi Grad. Iní vládni činitelia odmietli tvrdenie, že armáda je blízko obkľúčenia a vyhlásenie separatistov označili za prehnané. Debaľceve je jedným z početných ohnísk konfliktu, ktorý začiatkom roka po mesiaci relatívneho pokoja znova prepukol na východnej Ukrajine. Basurin podotkol, že podmienky Minského dohovoru už neplatia.
Postup separatistov vážne podkopáva nádeje na obnovenie mieru, ktorý vlani vyjednalo medzinárodné spoločenstvo, sprostredkujúc kontaktnú linku medzi bojujúcimi stranami. Dohodu podpísali v bieloruskom Minsku lídri povstalcov, zástupcovia Ukrajiny, Ruska a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Konflikt, ktorý vzplanul minulý rok v apríli, si vyžiadal už vyše 5100 obetí na životoch a vyhnal zo svojich domovov viac než 900.000 ľudí, uvádzajú odhady ukrajinských vládnych zdrojov.
PZ RE zastavilo hlasovacie práva ruskej delegácie
Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) rozhodlo v stredu ratifikovať poverenie ruskej delegácie s odkazom na potrebu "podporiť dialóg". Zároveň rozhodlo o pozastavení hlasovacích práv ruskej delegácie a zmrazení jej práva na zastúpenie v najvyšších orgánoch zhromaždenia. K najvyšším orgánom PZ RE, druhého najvýznamnejšieho orgánu Rady Európy, patrí predsedníctvo, výbor predsedov (piatich zastúpených politických skupín) a stály výbor. Podľa vyhlásenia PZ RE k tomuto opatreniu došlo na znak nesúhlasu s ruským vplyvom na dianie na Ukrajine. Je to forma odsúdenia pokračujúceho závažného porušovania medzinárodného práva zo strany Ruska v súvislosti s udalosťami na Ukrajine.
Ide o dôležité rozhodnutie, pretože po marginalizovaní Ruskej federácie v rámci skupiny G8 prostredie PZ RE bolo diplomatickým prostredím, pomocou ktorého Rusko udržiavalo kontakt so západnými krajinami. Zhromaždenie oznámilo, že sa k tejto otázke vráti počas tohoročnej aprílovej schôdze a bude zvažovať navrátenie uvedených dvoch práv pre ruskú delegáciu, "ak Rusko urobí výrazný a merateľný pokrok smerom k realizácii požiadaviek zhromaždenia". Okrem toho PZ RE zároveň pozastavilo - na dobu trvania zasadnutí zhromaždenia v roku 2015 - práva členov ruskej delegácie na vymenovanie za spravodajcov, pozorovateľov priebehu volieb v rámci zahraničných monitorovacích misií a reprezentovanie zhromaždenia v iných orgánoch Rady Európy alebo navonok.
Viacerí členovia PZ RE mali výhrady aj voči udeleniu poverenia pre ruskú delegáciu. Britský poslanec Robert Walter upozornil ruskú stranu na "vážne porušenie základných zásad Rady Európy", pričom jeho stanovisko podporilo najmenej tridsať členov zhromaždenia. PZ RE v prijatom uznesení, ktoré vychádza zo správy rakúskeho poslanca Stefana Schennacha, uviedlo, že "odsudzuje nelegálnu anexiu Krymu a jeho pokračujúcu integrácie do Ruskej federácie". Uznesenie takisto odsudzuje ruskú úlohu pri "podnecovaní a eskalácii napätia vrátane dodávok zbraní pre povstalecké sily a krytie vojenských akcií ruských vojakov na východe Ukrajiny".
Zhromaždenie sa rozhodlo pre vytvorenie špeciálnej pracovnej skupiny, ak získa súhlas oboch dotknutých parlamentov, ktorá by za účasti predsedov ruskej Štátnej dumy a ukrajinskej Najvyššej rady alebo ich zástupcov "prispela k realizácii všetkých krokov uvedených v uznesení PZ RE a naznačila prípadné opatrenia na podporu dohôd z Minska". Zhromaždenie opakovane vyzvalo ruské orgány, aby do 24 hodín prepustili z väzenia členku ukrajinskej delegácie PZ RE Nadiju Savčenkovú a zabezpečili jej návrat na Ukrajinu alebo jej odovzdanie tretej krajine. Ruské úrady obviňujú Savčenkovú, ukrajinskú pilotku, z toho, že je zodpovedná za smrť dvoch ruských novinárov, ktorí informovali o dianí na východe Ukrajiny. Savčenková údajne ukrajinským vládnym silám prezradila ich pozíciu a oni zahynuli pri následnom mínometnom ostreľovaní miesta, kde sa nachádzali. Na druhý deň po incidente sa Savčenková dostala do rúk proruských povstalcov, ktorí ju odovzdali ruskej strane.
