KYJEV - Proruskí separatisti sa na východe Ukrajiny naďalej pokúšajú podnikať útoky na pozície ukrajinskej armády, informoval ukrajinský vojenský analytik Dmytro Tymčuk. Situácia v oblasti bojov sa podľa neho naďalej vyostruje. Ruský minister zahraničných vecí Lavrov nepriamo priznal vinu za masaker civilistov.
Po niekoľkých neúspešných pokusoch o útok separatisti preskupujú svoje jednotky vo všetkých zónach, kde prebieha tzv. protiteroristická operácia (ATO) vládnych síl. Tie sa nepriateľovi snažia zabrániť v presune varovnou delostreleckou paľbou. Tymčuk spresnil, že túto taktiku zvolilo velenie ukrajinskej síl v oblasti mesta Stanica Luhanskaja a v okolí obce Mykolajivka.
Do Avdijivky a Debaľceva - miest v blízkosti frontovej línie - sa počas víkendu podarilo dopraviť humanitárnu pomoc: potraviny, vodu a palivo na kúrenie. Obe mestá sú už niekoľko dní vystavené delostreleckej a mínometnej paľbe.
Ukrajinské agentúry s odvolaním sa na denník Dumskaja informovali o novej taktike separatistov, keď v nedeľu večer v blízkosti kontrolného postu ukrajinskej armády na vstupe do mesta Mariinka vybuchlo auto s nastraženou výbušninou. Okrem atentátnika prišiel o život aj jeden ukrajinský vojak a ďalší dvaja sú zranení.
Agentúra TASS informovala, že nemecká kancelárka Angela Merkelová sa telefonicky spojila s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, aby s ním posúdila najnovší vývoj v Donbase. Podľa vyhlásenia nemeckej vlády ho vyzvala, aby Rusko zabránilo ďalšej eskalácii konfliktu, postupovalo v duchu mierových protokolov z Minska a využilo svoj vplyv na východukrajinských separatistov.
Sobotné ostreľovanie východných štvrtí mesta Mariupol, ktoré si vyžiadalo najmenej 30 obetí na životoch, Merkelová označila za ničím neodôvodnené porušenie dohody o zastavení paľby, informoval podľa agentúry Ukrinform spravodajský portál Zn.ua.
Ukrajinské médiá tvrdia, že minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore so šéfkou európskej diplomacie Federicou Mogheriniovou de facto priznal podiel viny Ruska na tragédii v Mariupole, keď vyhlásil, že ak by Ukrajina splnila požiadavky formulované Putinom v jeho liste ukrajinskému prezidentovi Petrovi Porošenkovi, nebol by vydaný rozkaz na ostreľovanie Volnovachy, Donecka a Mariupola.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko v nedeľu vyhlásil, že Kyjev zachytil rádiovú a telefonickú komunikáciu medzi proruskými separatistami, ktorá dokazuje ich zodpovednosť za sobotňajší raketový útok na obytné štvrte mesta Mariupol.
Zachytené rozhovory podľa Porošenka obsahujú nezvratné dôkazy, že útok na Mariupol, ktorý si vyžiadal najmenej 30 mŕtvych a približne 100 zranených, spáchali separatisti. Porošenko však verejne neuviedol ďalšie podrobnosti. Povstalecké milície zodpovednosť za útok odmietajú s tvrdením, že rakety boli odpálené zo západnej časti Mariupolu, kde sú rozmiestnené ukrajinské vládne jednotky.
Mariupolská radnica vyhlásila dnešok a utorok za dni smútku za obeťami ostreľovania štvrte Schidnyj. V nedeľu si obete útoku dňom štátneho smútku uctila celá Ukrajina. Vodca proruských separatistov v Doneckej oblasti Alexandr Zacharčenko v sobotu ohlásil začiatok ofenzívy voči Mariupolu. Neskôr však vyhlásil, že donecké milície nemajú v úmysle obsadiť samotný Mariupol a útočia len na pozície ukrajinskej armády východne od mesta.
Mariupol leží v strategickej oblasti juhovýchodnej Ukrajiny medzi Ruskom a ním anektovaným Krymským polostrovom. Obnovenie bojov v oblasti vzbudzuje obavy z toho, že by sa separatistické sily mohli pokúsiť vybojovať pozemný koridor medzi Ruskom a Krymom.
Prezident Petro Porošenko vyzval po útoku na Mariupol medzinárodné organizácie, aby označili tzv. Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku za teroristické organizácie.
Na východe Ukrajiny ďalej zúri boja, armáda hlási sedem mŕtvych
Nemecko nalieha na proruských separatistov, aby zastavili útok na Mariupol
Nemecká kancelárka Angela Merkelová naliehala na proruských separatistov na východe Ukrajiny, aby zastavili svoju ofenzívu na prístavné mesto Mariupol. V nedeľnom telefonáte okrem toho požiadala ruského prezidenta Vladimira Putina, aby využil svoj vplyv a presvedčil ich o nutnosti rešpektovať dohodu o prímerí.
Informoval o tom dnes na tlačovej konferencii v Berlíne Merkelovej hovorca Steffen Seibert, podľa ktorého je "absolútne kľúčové", aby proruskí separatisti "konečne rešpektovali" dohodu o prímerí, ak sa "chceme dostať zo špirály eskalácie (konfliktu) a dať šancu diplomacii". Nemecko zopakovalo, že bez implementácie mierových dohôd z Minska hrozí východu Ukrajiny eskalácia násilia, preto nalieha na Rusko, aby využilo svoj vplyv na separatistov a presvedčilo ich o nutnosti stiahnuť ťažké zbrane v súlade s už uzavretou dohodou.
Na margo správ o možnosti uvalenia nových sankcií na Rusko Seibert uviedol, že ministri zahraničných vecí EÚ sa zídu vo štvrtok a rozhodnú, ako bude EÚ reagovať na vzniknutú situáciu. "Neviem vám povedať, či bude viac alebo menej sankcií," vyhlásil Seibert. V podobnom duchu sa dnes vyjadril aj nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier, ktorý však upozornil, že ofenzíva proruských separatistov na Mariupol by mohla predstavovať zásadnú zmenu situácie, na ktorú EÚ bude musieť reagovať.
Steinmeier tiež upozornil, že čas na implementáciu minských dohovorov sa kráti. Podobne ako Merkelová aj Steinmeier naliehal na Rusko, aby povstalcom na východe Ukrajiny vydalo "jasný rozkaz". Sobotňajší útok na Mariupol si vyžiadal najmenej 30 mŕtvych a približne 100 zranených. Ukrajinské vedenie tvrdí, že má dôkazy, ktoré z útoku usvedčujú proruských separatistov.
Lavrov obvinil Ukrajinu z obnovenia bojov: Apeloval na Západ, aby Kyjevu neprejavili podporu
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov obvinil dnes Kyjev z obnovenia bojov na východe Ukrajiny a zo zodpovednosti za obete na životoch z radov civilistov z Donbasu. Lavrov súčasne apeloval na Západ, aby neprejavil Kyjevu podporu v podobe uvalenia nových sankcií na Rusko.
"Vidíme pokusy zmariť mierový proces a opätovné a opakujúce sa pokusy kyjevského vedenia riešiť problém na juhovýchode silou," vyhlásil Lavrov v Moskve na spoločnej tlačovej konferencii so svojím izraelským rezortným kolegom Avigdorom Liebermanom. Lavrov upozornil, že "tieto pokusy nemajú nádej na úspech a - čo je najhoršie - vedú k stále ďalším obetiam v radoch civilného obyvateľstva".
Podľa ruského ministra by bolo naivné očakávať, že ukrajinské vedenie začne teraz s mierovou rétorikou. Naivné by však bolo aj očakávať, že povstalci na východe Ukrajiny zostanú nečinní v situácii, keď sa "na príkaz ukrajinské prezidenta Petra Porošenka začalo s ostreľovaním miest, obcí a objektov občianskej vybavenosti." "Očakávať, že sa s tým zmieria, by bolo naivné," upozornil Lavrov.
Moskva považuje za nutné obnoviť mierový proces na Ukrajine, preto podporuje schôdzku zástupcov Kyjeva a predstaviteľov ozbrojených zložiek z Donbasu, ktoré by sa malo konať v najbližších dňoch. "Sme presvedčení, že mierový proces by mal byť oživený," vyhlásil Lavrov. Moskva sa podľa svojich možností snaží prispieť k tomu, aby sa schôdzka uskutočnila, a očakáva, že "naši západní partneri nezostanú stáť bokom".
Lavrov v tejto súvislosti vyjadril nádej, že európske štáty, najmä však Francúzsko a Nemecko, zúčastňujúce sa na rokovaniach v tzv. normandskom formáte, "nepodniknú nič, čo by u kyjevského vedenia vyvolávalo dojem, že kroky, ktoré (Kyjev) podniká, automaticky získavajú podporu na Západe".
Peskov: Nátlak na Rusko kvôli Ukrajine je deštruktívny a krátkozraký
Nátlak na Rusko kvôli udalostiam na Ukrajine je ekonomickým vydieraním, ale Západ Moskvu ani tak nedonúti, aby zmenila svoj postoj, vyhlásil dnes v Petrohrade hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Peskov pripomenul, že Rusko nikdy nesúhlasilo s podobnými vyhrážkami. Dodal, že vyhrážky a vydieranie nikdy neviedli a nikdy nepovedú k tomu, aby Rusko zmenilo svoj "dôsledný a všetkým dobre známy postoj".
Vyhrážky na adresu Ruska, ktoré sa objavujú "po akomkoľvek vyostrení situácie" na Ukrajine, Peskov označil za "absolútne deštruktívnu, ničím neodôvodnenú a v konečnom dôsledku krátkozrakú (politickú) líniu". Hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina konštatoval, že Západ sa Rusku vyhráža ekonomickým vydieraním namiesto toho, aby "zosilnil tlak na tých, ktorí odmietajú dialóg a riešenie konfliktu pokojnou cestou", čím mal na mysli ukrajinské vedenie obviňované teraz Moskvou z eskalácie napätia v Donbase.
Svojím vyhlásením Peskov okrem iného reagoval aj na informáciu o možnom odpojení Ruska od bankového systému SWIFT, ako aj na signály z amerického ministerstva zahraničných vecí či prezidenta USA Baracka Obamu, ktorý sa vyjadril, že USA budú pokračovať vo vyvíjaní ekonomického tlaku na Rusko. Uvaliť na Rusko ďalšie sankcie vyzval dnes EÚ aj poľský prezident Bronislaw Komorowski, podľa ktorého reakcia Západu na najnovší vývoj na Ukrajine musí byť veľmi tvrdá. Kvôli vyostreniu situácie na východe Ukrajiny sa dnes v Bruseli uskutoční schôdzka veľvyslancov Ukrajiny a 28 členských štátov NATO. Posledné stretnutie sa konalo vlani v auguste.
Európska únia zvyšuje humanitárnu pomoc pre Ukrajinu
Európska únia zvyšuje humanitárnu pomoc pre Ukrajinu, kde posledná vlna násilia ešte viac prehĺbila zúfalú situáciu civilného obyvateľstva. Európska komisia oznámila poskytnutie ďalších 15 miliónov eur v rámci humanitárnej pomoci a vytvorenie leteckého mosta pre dopravu humanitárnych zásob.
Tisíce ľudí trpia vinou ozbrojeného konfliktu, sú vystavení vysídleniu, extrémnej chudobe a tuhej zime. Nová humanitárna pomoc má pokryť základné potreby trpiacich ľudí v Mariupole a ďalších oblastiach, ktoré boli zasiahnuté konfliktom medzi vládou a proruskými povstalcami. Pomoc je zameraná na vnútorne presídlených ľudí a utečencov, ako aj navrátilcov do svojich domovov.
Finančná pomoc EÚ pokryje základné potreby v podobe zabezpečenia prístrešia, potravín, pitnej vody, zdravotnej starostlivosti a teplého oblečenia. Nová pomoc, vrátane príspevkov od členských štátov únie, zvýšila celkovú pomoc na 95 miliónov eur.
Poskytnutie balíka novej humanitárnej pomoci potvrdil eurokomisár pre humanitárnu pomoc a krízové opatrenia Christos Stylianidis, ktorý je na návšteve Ukrajiny. "Európska komisia poskytuje humanitárnu pomoc od začiatku tejto krízy, teraz sú však potreby viac ako inokedy akútne. Konáme v snahe pomôcť tým najzraniteľnejším, aby prekonali poslednú vlnu nepriateľských útokov a najchladnejšie mesiace v roku," uviedol Stylianidis.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v tejto súvislosti spresnil, že humanitárna pomoc EÚ bude možná vďaka vytvoreniu leteckého mosta, ktorý je symbolom solidarity EÚ s obyvateľmi Ukrajiny. Letecký most zabezpečí predovšetkým dodávky stanov, diek, spacích vakov a teplého oblečenia.
Letecký most je spoločná operácia organizovaná Európskou komisiou a členskými štátmi EÚ, v rámci ktorej budú tri nákladné lietadlá dodávať humanitárne dodávky na Ukrajinu, vrátane oblastí kontrolovaných povstalcami. Humanitárna pomoc na východ Ukrajiny smeruje aj vo forme konvojov nákladných vozidiel, ktoré by mali doraziť do stanoveného cieľa už v najbližších hodinách.
Medzi členské štáty, ktoré sa rozhodli zúčastniť sa na leteckom moste, patrí Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko a Slovinsko. Tieto krajiny konajú v rámci mechanizmu civilnej ochrany EÚ. Komisár Stylianidis po dnešnej návšteve Kyjeva zavíta v utorok do Dnepropetrovska, aby osobne dohliadal na dodávku zásob z EÚ.
Komisia pripomenula, že v dôsledku bojov na východe Ukrajiny bolo viac ako 900.000 ľudí vysídlených a okolo 600.000 ľudí utieklo do zahraničia. Okolo 1,4 milióna ľudí v oblasti postihnutej bojmi patrí do kategórie veľmi zraniteľných osôb a je odkázaných na humanitárnu pomoc.
