KYJEV - Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk nariadil dnes ministerstvu financií, aby na Ukrajinu pozvalo misiu Medzinárodného menového fondu (MMF) v záujme obnovenia rokovaní o spolupráci. Podľa jeho slov zahraniční partneri sú pripravení na spoluprácu, informovala agentúra Ukrinform.
Na prvom zasadnutí novej ukrajinskej vlády, ktoré sa konalo dnes v Kyjeve, Jaceňuk uviedol, že štátny rozpočet na rok 2015 bude prispôsobený hlavnej úlohe ukrajinskej ekonomiky, a tou je jej "prežitie, aby vytvorila základ pre budúci rast a stabilitu".
Staronový premiér svojim ministrom oznámil, že "nemajú čas nazvyš", "musia okamžite pristúpiť ku konkrétnym činom", ktoré musia mať výsledky. Upozornil, že ministrov, ktorí svoju funkciu nezvládnu, nahradí inými. Súčasne vyjadril presvedčenie, že vláde sa podarí prekonať všetky ťažkosti. Vyhlásil, že "máme historickú šancu vybudovať novú Ukrajinu. A my ju nielen využijeme, ale aj naplníme."
Informoval, že programové vyhlásenie vlády bude hotové do konca tohto týždňa, tak by sa ním mohol zaoberať parlament. Spresnil, že to nebude "súbor slov", ale "zoznam konkrétnych cieľov a krokov, ako ich dosiahnuť". V súvislosti s tým každého z ministrov požiadal, aby stanovili pre svoje rezorty tri kľúčové priority a naznačili spôsob, ako ich dosiahnuť.
Jaceňuk za prioritu vlády označil bezpečnosť krajiny a zachovanie jej nezávislosti a uviedol, že na splnenie tohto cieľa musí ísť podstatná časť finančných a materiálno-technických zdrojov. Upozornil tiež, že okrem vonkajšej agresie čelí Ukrajina aj agresii vnútornej - podľa neho je ňou korupcia.
Ukrajinský premiér vyjadril radosť nad rozhodnutím trojice pôvodom neukrajinských ministrov, že sa chcú začať učiť po ukrajinsky.
Ukrajinský parlament totiž v utorok v ministerských funkciách potvrdil troch cudzincov: ministrom zdravotníctva je Gruzínec Alexander Kvitašvili, ministrom ekonomického rozvoja a obchodu Litovčan Aivaras Abromavičius a ministerkou financií Američanka Natalie Jaresková. Ukrajinský prezident Petro Porošenko im ukrajinské občianstvo udelil ešte pred vymenovaním.
V novej ukrajinskej vláde sú aj ministri z USA, Gruzínska a Litvy
V novej ukrajinskej vláde, ktorú v utorok schválil tamojší parlament, budú sedieť aj ministri pochádzajúci z iných krajín. Jedným z nich bude v Spojených štátoch narodená Natalija Jaresková, ktorá dostala na starosť rezort financií. V rokoch 1992 až 1995 pôsobila ako šéfka ekonomickej sekcie na americkom veľvyslanectve v Kyjeve. Rezort hospodárstva bude zase riadiť pôvodom Litovčan Ajvaras Abromavičus a ministrom zdravotníctva bude Oleksandr Kvitašvili, ktorý podobný post v minulosti zastával v Gruzínsku.
Opozícia vymenovanie "zahraničných" ministrov kritizuje. Poukazuje pritom na fakt, že všetkým trom politikom Kyjev "narýchlo" udelil občianstvo. Prostredníctvom osobitného dekrétu tak urobil prezident Petro Porošenko.
Parlament schválil novú vládu premiéra Arsenija Jaceňuka v utorok večer. Jaceňuk bude vo funkcii premiéra pokračovať už ako riadny šéf vlády, keďže od februára tento post zastával dočasne. V prejave prisľúbil prijatie zásadných hospodárskych a spoločenských reforiem v snahe priblížiť krajinu k členstvu v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii.
Nové rokovania o prímerí na Ukrajine sa začnú možno na budúci týždeň
Nové kolo rokovaní medzi vládnymi silami a proruskými separatistami o urovnaní konfliktu na východe Ukrajiny by sa mohlo začať na budúci týždeň. Uviedol to dnes podľa agentúry Interfax Ukrajina bývalý ukrajinský prezident Leonid Kučma.
Spresnil, že pôjde o stretnutie tzv. kontaktnej skupiny. Na rokovaniach v tomto formáte Kučma zastupuje kyjevskú vládu. Zúčastňujú sa na nich aj zástupcovia Ruska a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Prizvaní bývajú aj predstavitelia samozvaných republík na východe Ukrajiny.
Agentúra DPA pripomenula, že kontaktnej skupine sa v septembri počas rokovaní v bieloruskom Minsku podarilo sprostredkovať dohodu o prímerí medzi bojujúcimi stranami. Obe strany sa síce zaviazali rešpektovať ju, ale prakticky denne dochádza k jej porušovaniu.
Dlhé trvanie nemala ani dohoda o zastavení paľby v oblasti letiska v Donecku, uzavretá v utorok: porušená bola prakticky pol hodiny po tom, ako nadobudla platnosť, uviedli dnes ukrajinské vojenské zdroje.
V bojoch o kontrolu nad letiskom pritom separatisti utrpeli veľké straty, uviedol dnes v Kyjeve hovorca Rady národnej bezpečnosti a obrany Andrij Lysenko, podľa ktorého je tento objekt naďalej v rukách ukrajinských síl.
Podľa DPA začne druhé územne obmedzené prímerie platiť v piatok v Luhanskej oblasti. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí však dnes oznámilo, že nemá informácie o priebehu rokovaní o prímerí so separatistami, ktoré by malo začať platiť 5. decembra v tzv. Luhanskej ľudovej republike (LĽR).
Podľa pondelkovej správy pozorovateľov OBSE na Ukrajine sa armáda a predstavitelia samozvanej LĽR dohodli na prímerí a stiahnutí ťažkých zbraní.
Podľa pozorovateľov sa strany konfliktu "v princípe dohodli na úplnom prímerí pozdĺž celej kontaktnej línie medzi ukrajinskými ozbrojenými silami a tými, ktoré sú pod kontrolou LĽR. Začne platiť 5. decembra. Taktiež sa dohodli, že 6. decembra začnú s odsunom ťažkých zbraní," uvádza sa v správe OBSE. K dohode došlo 29. novembra v Luhansku.
Lysenko dnes podľa agentúry UNIAN informoval, že v oblasti Donbasu badať aktivizáciu proukrajinských partizánov. Často pritom ide o bývalých príslušníkov proruských jednotiek, "ktorí pochopili, čo sú zač Donecká ľudová republika a Luhanská ľudová republika".
Podľa dnešného vyhlásenia velenia vládnej protiteroristickej operácie (ATO) na východe Ukrajiny zlikvidovali vládne jednotky od jari doteraz asi 8000 príslušníkov proruských síl. Tí aj naďalej útočia na pozície ukrajinskej armády a domobrany. Za posledných 24 hodín pri takýchto útokoch prišli o život dvaja vládni vojaci a päť ďalších bolo zranených.
Ukrajina a Západ majú už od začiatku konfliktu podozrenie, že Rusko separatistom na juhu a východe Ukrajiny dodáva zbrane, muníciu, poskytuje skúsených veliteľov či vojenský výcvik, čo Moskva dôrazne popiera.
Konflikt na východe Ukrajiny vyvolal najzávažnejšiu krízu vo vzťahoch Ruska a Západu od konca studenej vojny. Napriek tomu dnes nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier vyhlásil, že NATO by malo otvoriť nový kanál na komunikáciu s Ruskom.
