BRUSEL - Severoatlantická aliancia spozorovala v posledných dňoch vstup konvojov ruskej vojenskej techniky na územie Ukrajiny, vrátane tankov, delostrelectva a bojových jednotiek. Uviedol to dnes vrchný veliteľ síl NATO v Európe americký generál Philip Breedlove.
Americký generál, ktorý odcestoval na oficiálnu návštevu Sofie, upozornil, že v posledných dvoch dňoch si predstavitelia NATO všimli rovnaké skutočnosti ako Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
"Videli sme konvoje s ruskou technikou, ruské tanky, ruské systémy protivzdušnej obrany, ruské delostrelectvo a ruské jednotky prekračujúce hranice Ukrajiny", spresnil Breedlove. Dodal, že aliancia zatiaľ nemá jasné predstavy o počte vojakov a techniky, išlo však o viaceré konvoje z Ruska.
Členovia pozorovateľskej misie OBSE v utorok oznámili, že 43 vojenských vozidiel bez poznávacích značiek smeruje do centra Donecka, ktorý je hlavnou baštou proruských povstalcov na východnej Ukrajine. Podľa správ OBSE neoznačené kamióny ťahali za sebou ťažkú delostreleckú techniku a päť viachlavňových raketometov.
"Čo ma najviac trápi, je situácia, keď sú bývalé hranice medzi Ukrajinou a Ruskom úplne priepustné. Sú dokorán otvorené," skonštatoval Breedlove. To podľa neho znamená, že ozbrojené sily, peniaze, technická podpora a zbrane sa voľne pohybujú z jednej strany na druhú.
Generál v Sofii upozornil, že by malo dôjsť k návratu situácie, keď sú rešpektované medzinárodné hranice, čo by viedlo k obmedzeniu zásobovania zbraňami na východe Ukrajiny.
Podobne ako NATO, aj Spojené štáty odsúdil nové vojenské posily, ktoré sú dôležité pre povstalcov. Washington pripomenul, že každý pokus povstalcov dostať pod svoju kontrolu nové územia Ukrajiny predstavuje "flagrantné porušenie" dohôd o prímerí uzavretých začiatkom septembra v Minsku.
Rusko popiera prítomnosť svojich vojsk na Ukrajine
Ruská armáda nie je prítomná na východe Ukrajiny, uviedlo dnes ruské ministerstvo obrany v reakcii na tvrdenia NATO, že za posledných niekoľko dní prešlo z Ruska na Ukrajinu niekoľko vojenských konvojov. Predstaviteľ ruského ministerstva obrany generálmajor Igor Konašenkov podľa agentúry Reuters uviedol, že pre takéto tvrdenia neexistovali a neexistujú nijaké dôkazy.
Reagoval tak na slová vrchného veliteľa síl NATO v Európe generála Philipa Breedlova, ktorý dnes v bulharskej metropole Sofia povedal, že NATO pozorovalo prechod kolón ruských tankov, delostreleckej techniky a systémov protivzdušnej obrany cez rusko-ukrajinské hranice.
Na margo situácie na rusko-ukrajinských hraniciach sa Breedlove vyjadril aj včera počas návštevy základne NATO v Neapole, kde povedal, že na východ Ukrajiny aj naďalej prúdi materiál, vybavenie a obrnená technika. Ruské ministerstvo obrany označilo všetky takéto tvrdenia za nepodložené.
Ruské bombardéry budú hliadkovať aj v Mexickom zálive
Ruské bombardéry dlhého doletu budú vykonávať pravidelné hliadkovacie lety od Severného ľadového oceánu až po Karibské more a Mexický záliv. Oznámil to dnes ruský minister obrany Sergej Šojgu, ktorého citovala agentúra AP. Podľa ministrovho vyhlásenia budú bombardéry hliadkovať nielen pozdĺž hraníc Ruskej federácie a nad Severným ľadovým oceánom.
"V súčasnej situácii musíme udržiavať svoju prítomnosť nad západnou časťou Atlantického oceánu a vo východnej časti Tichého oceánu, ako aj v Karibiku a Mexickom zálive," uviedol šéf ruského rezortu obrany.
Zvýšená frekvencia a trvanie letov si bude podľa ministra vyžadovať aj zintenzívnenie údržby lietadiel. Oznámenie prichádza v čase, keď NATO zaznamenáva zvýšenie počtu ruských vojenských letov nad Čiernym, Baltským a Severným morom, ako aj nad Atlantickým oceánom. Podľa agentúry AP táto zvýšená aktivita odráža pritvrdzovanie postoja Moskvy v spore so Západom okolo konfliktu na Ukrajine.
Ruské strategické bombardéry schopné niesť jadrové zbrane vykonávali pravidelné hliadkovacie lety nad Atlantikom a Pacifikom v čase studenej vojny. Po rozpade Sovietskeho zväzu však Moskva musela tieto aktivity zrušiť kvôli nedostatku financií. Hliadky bombardérov sa obnovili až za vlády prezidenta Vladimira Putina a v posledných rokoch sa uskutočňovali s rastúcou frekvenciou.
Kyjevu chýba uhlie, musí si požičať od Rusov
Ukrajinská vláda v stredu uviedla, že bude musieť nakúpiť uhlie od Ruska, keďže inak bude s príchodom zimy čeliť vážnym problémom. Ukrajinský minister hospodárstva Jurij Prodan uviedol, že Kyjev "nemá inú možnosť a musí sa obrátiť na ruských producentov uhlia". Priznal však, že energetickú bezpečnosť krajiny tým dostáva pod vážnu hrozbu. Kyjev a Moskva totiž majú najhoršie vzťahy v histórii pre povstalecké hnutie na východe Ukrajiny a opakované spory o ceny za dodávky ruského zemného plynu. Dohodnuté dodávky uhlia v objeme milión ton z Južnej Afriky sú navyše od tohto týždňa pozastavené.
"Situácia nie je ľahká a existuje nebezpečenstvo, že nebudeme schopní prekonať studené obdobie. Pokračujeme v hľadaní alternatívnych ciest pre dodávky uhlia, no všetky iné spoločnosti sú v našom prípade veľmi ostražité," povedal Prodan, podľa ktorého majú ukrajinské tepelné elektrárne spaľujúce uhlie v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka iba 40 percent zásob. Ťažbu a dodávky uhlia totiž vážne narušil ozbrojený konflikt medzi vládnymi silami a proruskými povstalcami na východe krajiny, ktorý je bohatý na nerastné suroviny. Tepelné elektrárne pritom zabezpečujú 40 percent potrebnej energie v krajine.
Lavrov a Kerry spolu hovorili o porušovaní prímeria na Ukrajine
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dnes v telefonickom rozhovore so svojím americkým rezortným partnerom Johnom Kerrym zdôraznil, že je nesmierne dôležité, aby sa zabezpečilo dodržiavanie dohody o prímerí na východe Ukrajiny. Informovala o tom agentúra Reuters.
Vo vyhlásení, ktoré ruské ministerstvo zahraničných vecí vydalo po rozhovore oboch šéfov diplomacií sa uvádza, že Lavrov "kládol zvláštny dôraz na... neprípustnosť narúšania implementácie minského protokolu (o prímerí)".
Takzvaný minský protokol podpísali 5. septembra v bieloruskej metropole predstavitelia Ukrajiny, Ruska a dvoch východoukrajinských separatistických republík.
Dohoda, sprostredkovaná Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), počítala s okamžitým ukončením bojov, čo sa však v praxi nikdy úplne nenaplnilo. Z porušovania podmienok prímeria sa navzájom obviňujú obe strany konfliktu.
KLAUS: Podľa NATO musí na Ukrajine byť milión ruských vojakov
Bývalý český prezident Václav Klaus počas stredajšej prítomnosti na pôde Európskeho parlamentu (EP) spochybnil správy NATO, že sa ruská armáda presúva na Ukrajinu. Podobné informácie sa podľa neho opakujú už dlhé mesiace a ešte nikdy sa neukázali byť pravdivé. Klaus tak nadviazal na svoje kritické slová v reakcii na dianie na Ukrajine. V septembri označil postup západných krajín voči Ukrajine za "drcnutie", ktoré prirodzene vyvolalo reakciu Ruska. Predchodca Miloša Zemana navyše označil postsovietsku krajinu za "umelo vytvorený štát".
"Ja nehovorím, že tomu neverím. Iba podľa toho, keby bolo všetko z toho pravda, tak už by tam musela byť asi miliónová ruská armáda, ktorá tam nepretržite rok putuje, a to myslím, že pravda nie je. Preto si počkajme na faktické reálne údaje, aby sme mohli robiť nejaký závažný úsudok," povedal Klaus, ktorého cituje portál českej spravodajskej televízie ČT24. Klausa do EP pozvala frakcia Európa slobody a priamej demokracie (EFDD) vedená známym britským euroskeptikom Nigelom Farageom.
