ŽENEVA - Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva dnes zverejnil novú bilanciu obetí bojov na východnej Ukrajine. Podľa nej od polovice apríla - keď sa tam začala tzv. protiteroristická operácia vládnych síl (ATO) - do 6. októbra prišlo o život najmenej 3660 ľudí a 8756 ich bolo zranených.
Správa upozorňuje, že k najmenej 331 úmrtiam došlo počas prímeria, na ktorom sa vláda so separatistami dohodla 5. septembra v Minsku. V tejto súvislosti OSN pripustila, že k niektorým z týchto fatálnych prípadov mohlo dôjsť aj skôr, ale zaznamenané boli až po tomto dátume. OSN vo svojej správe uvádza, že dva týždne pred vyhlásením prímeria sa k proruským separatistov na východe Ukrajiny pridal väčší počet dobrovoľníkov zo zahraničia.
Agentúra AP pripomenula, že v Doneckej i Luhanskej oblasti sa bojuje aj napriek uzavretiu prímeria. Boje v Doneckej oblasti sa v súčasnosti sústreďujú na okolie strategicky dôležitého letiska v Donecku, ktoré je prakticky denne terčom delostreleckej paľby. Priľahlé obývané štvrte zasa často zasiahnu zblúdené strely.
AP upozorňuje, že pre separatistov, ktorí nemajú žiadne lietadlá, ovládnutie letiska v Donecku nemá momentálne nijaký taktický význam. Vládne sily sa však areál snažia udržať, pretože pre ne predstavuje strategickú pozíciu pre útoky na postavenia povstalcov v meste. Donecká radnica dnes informovala, že nočné ostreľovanie mesta si vyžiadalo ďalšie tri civilné obete. Napätá situácia je ešte stále aj v okolí miest Debaľcevo a Ščasťa.
Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zajd Raad Husajn v dnešnom vyhlásení uviedol, že kríza na východe Ukrajiny musí byť vyriešená, aby sa jej obyvatelia mohli prihlásiť o svoje práva na vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, bývanie a zamestnanie. Momentálne je o tieto práva na východnej Ukrajine ukrátených asi päť miliónov ľudí, odhaduje OSN.
"Aj keď je prímerie veľmi vítaným krokom smerom k ukončeniu bojov na východnej Ukrajine, vyzývam všetky strany na jeho skutočné rešpektovanie a dodržiavanie a zastavenie útokov na civilistov a civilnú infraštruktúru," uviedol Zajd.
Zo zodpovednosti za rastúci počet obetí na životoch sa navzájom obviňujú obe strany konfliktu - vládne sily i proruskí separatisti. Podľa OSN separatisti podnikajú delostrelecké útoky na vládne sily veľmi často z rezidenčných štvrtí, čo vyvoláva odvetu protivníka. Ukrajinské vládne sily pritom na husto zastavanom území často minú cieľ a zasiahnu civilný objekt.
Správa OSN v tejto súvislosti cituje údaje ukrajinskej vlády, podľa ktorých je paľbou poškodených alebo zničených viac ako 4500 bytových domov. Najmenej 22 sídel na východe Ukrajiny je bez tečúcej vody a ďalších 93 bez dodávok elektriny.
Nedostatok objektov vhodných na bývanie sa stáva čoraz pálčivejším problémom s približujúcou sa zimou, keďže v tejto oblasti bývajú silné mrazy a výdatné zrážky. Podľa informácií ukrajinskej vlády z polovice septembra v stanoch nevhodných na ubytovanie v zime žije nateraz okolo 25.500 presídlencov.
