MOSKVA - Proruskí separatisti z východu Ukrajiny dnes potvrdili účasť na schôdzke kontaktnej skupiny, ktorá sa bude konať v piatok opäť v bieloruskom Minsku.
Predstaviteľ samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Andrej Purgin podľa agentúry DPA uviedol, že na schôdzke sa bude diskutovať o zákone udeľujúcom osobitný štatút územiam, ktoré majú pod kontrolou separatisti.
Kyjev bude na schôdzke zastupovať bývalý ukrajinský prezident Leonid Kučma. Ako dnes zdôraznil, na ďalších rokovaniach "sa nemôžeme vzdať územnej celistvosti Ukrajiny... Poznám jasnú pozíciu prezidenta Ukrajiny v tejto otázke... Neuznáme federalizáciu ani (samozvané) republiky".
Ukrajinský parlament schválil zákon o udelení osobitného samosprávneho režimu niektorým častiam Doneckej a Luhanskej oblasti 16. septembra.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko dnes počas prejavu v americkom Kongrese vyhlásil, že je pripravený udeliť juhovýchode krajiny široké práva. "Som pripravený dať separatistom viac práv, než mala akákoľvek iná časť Ukrajiny v dejinách ukrajinského národa. Ak je vojna o právach a nie geopolitických ambíciách, potom budeme hľadať riešenie," citovala Porošenka agentúra ITAR-TASS.
Trojstranná kontaktná skupina pre riešenie konfliktu na juhovýchode Ukrajiny pozostáva zo zástupcov Kyjeva, Moskvy a OBSE. Naposledy sa v stretla v Minsku 5. septembra. Prítomní boli aj predstavitelia samozvanej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky. Účastníci sa dohodli na prímerí, stiahnutí vojakov, otvorení humanitárnych koridorov, ako aj na výmene zajatcov vo formáte "všetkých za všetkých".
USA sľúbili Ukrajine pomoc, zbrane jej však nedodajú
Spojené štáty prisľúbili dnes Ukrajine pomoc vo výške 53 miliónov dolárov. Toto oznámenie prišlo v čase návštevy ukrajinského prezidenta Petra Porošenka v USA, informovala agentúra Reuters.
Nemenovaní predstavitelia administratívy amerického prezidenta Baracka Obamu uviedli, že 46 miliónov dolárov pôjde na posilnenie ukrajinskej bezpečnosti v súvislosti s konfliktom s proruskými separatistami a sedem miliónov na humanitárne aktivity na východe krajiny.
Balík finančnej pomoci sa po prvý raz týka radarového systému na detekciu prichádzajúcej delostreleckej paľby. Medzi ďalšími položkami sú hliadkovacie a dopravné vozidlá, malé námorné plavidlá, pozorovacie a odmínovacie zariadenia, výstroj pre pyrotechnické a protichemické jednotky, nepriestrelné vesty, proviant a balíčky prvej pomoci.
Pomoc neobsahuje smrtiace zbrane, ktoré navrhujú dodať Ukrajine niektorí republikánski zákonodarcovia.
Rusko pošle na Ukrajinu tretí konvoj koncom týždňa
Rusko ešte koncom tohto týždňa pošle na východ Ukrajiny už tretí humanitárny konvoj. V stredu to uviedol ukrajinský portál Kyiv Post, ktorý sa odvoláva na námestníka ministerstva pre mimoriadne situácie Vladimira Stepanova.
„Do konca tohto týždňa budeme pripravení pokračovať v dodávkach po tom, čo budú prijaté určité opatrenia,“ povedal Stepanov a zdôraznil, že o dodávky humanitárnej pomoci musia v každom prípade pokračovať. Túto nevyhnutnosť v stredu zdôraznil aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, podľa ktorého je humanitárna situácia na východe Ukrajiny katastrofálna.
Rusko: Máme záujem o posilnenie vzťahov s Africkou úniou
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov po stretnutí s predstaviteľmi Africkej únie (AÚ) v etiópskej Addis Abebe v stredu povedal, že Rusko má záujem o posilnenie vzťahov s AÚ. Informovala o tom v noci nadnes agentúra DPA. Predsedníčka Africkej únie Nkosazana Dlaminiová-Zumová reagovala slovami, že nevidí žiaden problém v posilnení vzťahov s Ruskom v čase, kedy Európska únia sprísňuje sankcie voči Moskve kvôli Ukrajine.
EÚ financuje veľkú časť rozvojového rozpočtu AÚ i operácie jej mierových síl v Somálsku, Mali a Stredoafrickej republike.
AÚ a Rusko podpísali počas Lavrovovej návštevy memorandum o porozumení. Je zamerané na posilnenie bezpečnosti - vrátane vojenského výcviku - a mierové využitie jadrovej energie v Afrike.
Vyzýva tiež Rusko na zvýšenie podpory pre africké vedecké a technické vzdelávanie tým, že ponúkne africkým študentom viac vzdelávacích a výcvikových príležitostí.
Kanada: Nikdy neuznáme ruskú anexiu Krymu
Kanadský premiér Stephen Harper povedal v stredu v Ottawe ukrajinskému prezidentovi Petrovi Porošenkovi, že Kanada nikdy neuzná ruskú anexiu Krymu ani iných častí Ukrajiny. Svojmu ukrajinskému hosťovi tiež prisľúbil plnú podporu Ottawy pri obnovení zvrchovanosti Ukrajiny nad jej územím, informovala tlačová agentúra DPA.
"Kanada uznáva zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny, celej Ukrajiny. A nech bude jej oslobodenie trvať päť mesiacov alebo 50 rokov, my nikdy, nikdy neuznáme ilegálnu ruskú okupáciu žiadneho ukrajinského územia," zdôraznil Harper.
Porošenko, ktorý navštívil Ottawu s cieľom získať medzinárodnú podporu pre svoj plán ako sa zvládnuť situáciu so separatistami na východe Ukrajiny a ich podporovateľom v Kremeľskom paláci, Kanade poďakoval.
"Som vďačný Kanade. Vaša krajina patrí medzi najpevnejších podporovateľov Ukrajiny," uviedol vo svojom prejave v parlamente, ktorý ho privítal s búrlivým potleskom v stoji.
Ukrajina, pokračoval Porošenko, platí "veľmi vysokú cenu za obhajovanie toho, v čo verí - demokracie a slobody vybrať si vlastnú budúcnosť". Vyše dvoch desaťročí sa Ukrajina pýšila tým, že získala nezávislosť bez preliatia jedinej kvapky krvi. "Teraz to už neplatí. Pretože teraz je to skutočný boj o našu nezávislosť a skutočná cena, ktorú musíme zaplatiť," vyhlásil.
Ďalšie sankcie pre Rusko: Kosovo a Japonsko uvalia sankcie kvôli Ukrajine
Japonsko uvalí na Rusko ďalšie sankcie kvôli konfliktu na východe Ukrajiny. Oznámila to dnes japonská tlačová agentúra Kjódo odvolávajúc sa na vládne zdroje.
Uviedla, že Tokio zvažuje sprísnenie obmedzení na finančné a energetické transakcie, aby sa japonské sankcie vyrovnali opatreniam USA a Európskej únie.
V auguste Japonsko uvalilo na Rusko sankcie, ktorých súčasťou bolo zmrazenie majetku jednotlivcov či skupín priamo zapojených do ruskej anexie Krymu či v súvislosti s krízou na Ukrajine.
Tokio oznámi svoje rozhodnutie v piatok, citovala agentúra Kjódo svoje zdroje a dodala, že opatrenia budú mať limitovaný rozsah, aby minimalizovali dopad na dlhoročný územný spor medzi Japonskom a Ruskom.
Japonsko by chcelo vyriešiť dlhodobý územný spor o štyri Ruskom spravované ostrovy neďaleko severojaponského ostrova Hokkaidó, dodala agentúra DPA.
Kosovo sa pripojilo k Spojeným štátom a Európskej únii a tiež uvalilo sankcie na Rusko v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. Podľa agentúry RIA Novosti sa to uvádza na oficiálnej webovej stránke kosovskej vlády.
Rozhodnutie o uvalení sankcií na Moskvu padlo na stredajšom zasadaní vládneho kabinetu v Prištine. Vo vyhlásení kosovskej vlády sa uvádza, že Kosovo sa rozhodlo pre tento krok zo solidarity k Spojeným štátom a Európskej únii, aby demonštrovalo, že je Priština spoľahlivým spojencom pre svojich partnerov.
Rusko vzdá v deň Putinových narodenín poctu vojakom, ktorí obsadili Krym
Ruskí zákonodarcovia vyzvali na zavedenie nového štátneho sviatku vzdávajúceho hold vojakom, ktorí uchvátili Krymský polostrov od Ukrajiny. Iniciatíva odráža vlnu patriotickej podpory zo strany ruskej verejnosti pre túto vojenskú intervenciu, informovala včera agentúra Reuters.
Sviatok by podľa navrhovateľov pripadal na narodeniny ruského prezidenta Vladimira Putina - 7. októbra. Má oslavovať úlohu tzv. "zdvorilých ľudí", ako sa zvyknú nazývať ruskí vojaci, ktorí bez násilia obsadili tento čiernomorský polostrov. Moskva ho oficiálne anektovala po referende v marci.
Kremeľ spočiatku popieral prítomnosť ruských vojakov na Kryme. Putin ich vyslanie verejne potvrdil až 17. apríla, takmer mesiac po tom, ako podpísal legislatívu, ktorou sa dovŕšila jeho anexia. Krok mal za následok uvalenie sankcií západných krajín na Rusko, ktoré neskôr odpovedalo protiopatreniami.
Ruskí činitelia a väčšina tamojších médií používa na označenie týchto udalostí pojem "znovuzjednotenie", argumentujúc tým, že sa takto obnovil normálny dejinný stav v oblasti s väčšinovým etnicky ruským obyvateľstvom. Putin však odmieta tvrdenia, že vyslal vojsko aj do regiónov východnej Ukrajiny.
Boje v Luhanskej a Doneckej oblasti zúriace medzi stúpencami nezávislosti, resp. proruskými separatistami a kyjevskými vládnymi silami si podľa OSN vyžiadali od apríla vyše 3000 mŕtvych.
Šéf ruskej Dumy: USA a EÚ by mali uvaliť sankcie voči sebe!
Spojené štáty a Európska únia by mali uvaliť sankcie voči sebe za to, že podporujú režim v Kyjeve, ktorý porušil prímerie paľbou na pozorovateľov z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Vyhlásil to predseda dolnej komory ruského parlamentu - Štátnej dumy - Sergej Naryškin, napísala dnes agentúra RIA Novosti.
"Prímerie sa vo všeobecnosti dodržiava, ale pred dvoma dňami ukrajinskí vládni vojaci strieľali na konvoj pozorovateľov OBSE, čo znamená, že prímerie porušili vládne sily. V takomto prípade by Európska únia mala vyhlásiť sankcie voči Spojeným štátom za podporu kyjevského režimu a naopak," povedal Naryškin v utorok na stretnutí s osobitným francúzskym predstaviteľom pre vzťahy s Ruskom Jeanom-Pierrom Chevenementom.
Podľa agentúry RIA Novosti OBSE v správe uviedla, že jej pozorovatelia sa 14. septembra dostali pod delostreleckú paľbu na mieste pádu malajzijského dopravného civilného lietadla.
Boeing-777 spoločnosti Malaysia Airlines smerujúci z Amsterdamu do Kuala Lumpuru sa zrútil na východe Ukrajiny 17. júla, pričom zahynulo všetkých 298 ľudí na palube.
Lavrov: Prímerie na Ukrajine sa dodržiava, počet incidentov by mal klesnúť
Prímerie na Ukrajine sa dodržiava a počet incidentov by sa mal postupne znížiť, ak Kyjev príjme rázne kroky, aby im zabránil. Povedal to včera ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
"Vo všeobecnosti naše hodnotenie a hodnotenie našich kolegov z iných krajín je také, že prímerie sa dodržiava a incidentov, ku ktorým teraz dochádza, by malo postupne ubudnúť," citovala agentúra RIA Novosti Lavrova počas jeho návštevy Etiópie.
Šéf ruskej diplomacie dodal, že "množstvo incidentov, vrátane závažných, vyprovokovali oficiálni predstavitelia ukrajinských ozbrojených síl".
