MARIUPOL - Ukrajinský prezident Petro Porošenko pricestoval dnes na návštevu mesta Mariupol na juhovýchode Ukrajiny, informovala o tom agentúra Reuters.
Po príchode do polmiliónového prístavného mesta, ktoré je životne dôležité pre vývoz ukrajinskej oceli, Porošenko povedal: "Nariadil som (ozbrojeným silám), aby viachlavňovými raketometmi... tankami... a leteckou podporou zabezpečili obranu Mariupolu. Nepriateľ utrpí drvivú porážku."
Porošenkova návšteva sa koná v čase, keď sa ukrajinské vládne jednotky vo východnej časti tohto strategicky dôležitého mesta na pobreží Azovského mora dostali pod paľbu proruských separatistov.
"Toto je naša ukrajinská zem a my ju nikomu nedáme," napísal ešte pred príchodom do Mariupolu na Twitteri ukrajinský prezident.
Porošenko: Krajiny NATO dodajú Ukrajine moderné zbrane
Ukrajinský prezident Petro Porošenko v pondelok oznámil, že Kyjev sa dohodol s viacerými členskými krajinami NATO na priamych dodávkach zbraní na Ukrajinu. Informovala o tom ruská agentúra RIA Novosti citujúca prezidentské stanovisko. "S viacerými krajinami NATO bola uzavretá dohoda o priamych dodávkach moderných zbraní, ktoré nám pomôžu obrániť sa a zvíťaziť," uvádza sa podľa agentúry v stanovisku. Poradca Porošenka v nedeľu v Kyjeve uviedol, že Ukrajina sa na summite NATO vo Walese dohodla na dodávkach zbraní a zaslaní vojenských poradcov s piatimi členmi aliancie. Malo by ísť o Spojené štáty, Francúzsko, Taliansko, Poľsko a Nórsko, štyri z nich dohodu však následne popreli.
Porošenko navštívil vo štvrtok a piatok summit aliancie, kde sa stretol s podporou jej lídrov. NATO ako organizácia síce zbrane Ukrajine neposkytne, no jednotlivé členské krajiny tak môžu urobiť. Severoatlantická aliancia prisľúbila Ukrajine konkrétnu pomoc zameranú na zlepšenie bezpečnosti krajiny. Ide o pomoc v oblasti kybernetickej bezpečnosti, logistike, pri reforme obranného sektoru ale aj pri liečbe zranených v súčasnom konflikte. Pomoc dosiahne hodnotu približne 15 miliónov eur.
Speváčka Ruslana vyzvala EÚ na dodávky zbraní do Ukrajiny
Víťazka Eurovíznej pesničkovej súťaže 2004, ukrajinská speváčka Ruslana vyzvala dnes Európsku úniu, aby poskytla Ukrajine zbrane. Na pôde Európskeho parlamentu podľa tlačovej agentúry DPA uviedla, že Ukrajina potrebuje viac ťažkých zbraní. "Ochranou Ukrajiny sa chránite sami," poznamenala. Ruslana varovala "pred druhým Černobylom" tvrdiac, že jadrové elektrárne a chemické továrne na Ukrajine by mohli byť zneužité na masovú kontamináciu.
Predseda zahraničného výboru Európskeho parlamentu Elmar Brok vyhlásil, že napriek prímeriu niet dôvodov domnievať sa, že ruský prezident Vladimir Putin rezignoval na niektorý zo svojich cieľov. Podľa jeho názoru Putin by chcel vytvoriť nielen pozemný koridor vedúci na Krym, ale dostať pod svoju kontrolu aj Odesu a celý čiernomorský región. "To je jeho hlavný strategický cieľ," dodal.
Brok potvrdil, že EÚ by mala dnes večer oznámiť nové sankcie, ktoré uvalí na Ruskú federáciu. Niet najmenší dôvod na odklad, pretože na ruskej strane nedošlo k pokroku, poznamenal a dodal, že spomínaný strategický plán by mal prísť Putina veľmi draho.
Zahraničný výbor EP odporučil ratifikovať asociačnú dohodu s Ukrajinou
Zahraničný výbor Európskeho parlamentu dnes veľkou väčšinou hlasov odporučil ratifikáciu asociačnej dohody Európskej únie s Ukrajinou. V grémiu podporilo tento postup 49 prítomných, ôsmi hlasovali proti, ďalší štyria sa zdržali hlasovania. Európsky parlament by o ratifikácii dokumentu mal rozhodovať na plenárnom zasadaní, a to pravdepodobne na budúci týždeň.
Podpísanie dohody medzi Bruselom a Kyjevom bolo pôvodne naplánované na november 2013, na summite Východného partnerstva vo Vilniuse. Vtedajší ukrajinský prezident Viktor Janukovyč sa však na poslednú chvíľu rozhodol, zrejme i pod tlakom Moskvy, dokument nepodpísať.
Práve tento fakt viedol najskôr k masovým protestom predovšetkým v Kyjeve, neskôr ku krviprelievaniu, ktorého pozadie ani naďalej nie je úplne objasnené a napokon k zosadeniu ukrajinskej hlavy štátu, ktorá našla následne útočiskom v susednom Rusku.
Diplomati EÚ rokujú o možnom odklade rozšírených sankcií proti Rusku
Vlády Európskej únie dnes rozhodli o odklade podpisu nového balíka sankcií proti Rusku kvôli jeho podpore povstalcov na Ukrajine. Dôvodom je, že vlády niektorých členských štátov chcú diskutovať o tom, ako pozastaviť schválené sankcie, ak prímerie na Ukrajine bude skutočne platiť. Uviedla to tlačová agentúra Reuters.
Stály výbor zástupcov pri EÚ (COREPER), zložený z veľvyslancov 28 členských krajín v piatok (5.9) prijal dohodu o sprísnení sankcií voči Rusku. Dnes večer by sa veľvyslanci mali opäť stretnúť v Bruseli a rozhodnúť o tom, či rozšírené sankcie by mali byť najprv zavedené a potom stiahnuté, ak bude platiť prímerie, alebo by sa nemali v tejto fáze vôbec zavádzať a malo by sa počkať na ďalší vývoj situácie.
Podľa diplomatických zdrojov z prostredia EÚ viacero členských krajín sa stavia proti ďalším a silnejším sankciám voči Moskve za udalosti na Ukrajine, čím sa chcú vyhnúť prípadným odvetným opatreniam zo strany Ruska.
Separatisti zatiaľ prepustili 1200 ukrajinských vojnových zajatcov
Na základe dohody o prímerí uzavretej medzi vládou v Kyjeve a proruskými separatistami vydali separatisti Ukrajine 1200 vojnových zajatcov, uviedol dnes počas návštevy Mariupola ukrajinský prezident Petro Porošenko, ktorého citovala agentúra Reuters. Dohoda o prímerí medzi Kyjevom a proruskými separatistami bola podpísaná minulý piatok v bieloruskom Minsku.
Predstavitelia Ukrajiny, samozvaných republík na východe Ukrajiny, Ruska a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) sa okrem prímeria dohodli aj na medzinárodnom monitorovaní dodržiavania prímeria, uskutočňovaní výmeny zajatcov spôsobom "všetci za všetkých" a zabezpečení humanitárnej pomoci v bojových zónach. Prímerie medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami by malo byť súčasťou širšieho mierového plánu na ukončenie päť mesiacov trvajúceho konfliktu na východe Ukrajiny.
Prímerie na Ukrajine narúšajú občasné incidenty: Dohodli sa na termíne výmeny zajatcov
Výmena zajatcov medzi ukrajinskými povstalcami a armádou by sa mala uskutočniť už v stredu. V pondelok to oznámil vicepremiér samozvanej Doneckej ľudovej republiky Andrej Purgin, ktorý sa zúčastnil na piatkových rokovaniach o prímerí v Minsku. Výmena všetkých zajatcov je dôležitou súčasťou dohody o prímerí.
"Navrhovalo sa, aby výmena prebehla v stredu, a my sa na to pripravujeme. Vymeníme všetkých za všetkých," vyhlásil Purgin. Podľa ukrajinských médií povstalci už v nedeľu prepustili 15 zajatcov, táto správa však zatiaľ nebola oficiálne potvrdená. Purgin zdôraznil, že vymeniť je skutočne nevyhnutné všetkých zajatcov. "Ak nevymeníme všetkých za všetkých, nebude to stáť za nič," vyhlásil.
Presný počet zadržiavaných nezverejnila ani jedna strana, podľa viacerých informácií však ide o stovky osôb. Donecký minister obrany Leonid Baranov tvrdí, že povstalci prepustia asi tisíc ľudí. "Kyjev hovorí, že má 200 až 300 zajatcov," povedal, no toto číslo spochybnil a vyhlásil, že nezvestných je tiež asi tisíc ľudí.
Východoukrajinskí povstalci uzavreli s Kyjevom v piatok dohodu o prímerí, ktorá okrem pokoja zbraní zahŕňa aj výmenu zajatcov. Podľa posledných informácií prímerie zatiaľ v zásade dodržujú obe strany napriek sporadickej streľbe v noci z nedele na pondelok.
Počet obetí konfliktu na Ukrajine už presiahol 3000
Počet obetí ukrajinského konfliktu presiahol 3000 s prípade, ak sú v tomto počte zahrnuté aj obete pádu malajzijského lietadla MH17. Podľa agentúry Reuters to dnes uviedol asistent generálneho tajomníka OSN pre ľudské práva Ivan Simonovič.
Simonovič na mimoriadnej schôdzke Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vo Viedni povedal, že oficiálny počet zaregistrovaných obetí ukrajinského konfliktu, ktorý vypukol v apríli, v súčasnosti predstavuje 2729. Tento počet presahuje 3000 v prípade, ak je doň zahrnutých aj 298 mŕtvych po júlovom páde letu MH17 na východe Ukrajiny.
Ešte 29. augusta Simonovič informoval, že celkový počet obetí ukrajinského konfliktu vrátane civilistov aj ukrajinských i separatistických bojovníkov predstavuje 2593, píše Reuters.
EÚ potvrdila prijatie nových sankcií voči Rusku aj napriek prímeriu na Ukrajine
Európska komisia dnes oznámila, že EÚ sa bude snažiť o zavedenie nových sankcií voči Rusku v priebehu dnešného dňa a to aj napriek neistému prímeriu na Ukrajine.
"Balík sankcií má byť formálne zavedený členskými štátmi prostredníctvom písomnej procedúry ešte dnes," potvrdila hovorkyňa komisie Pia Ahrenkilde-Hansenová na tlačovom brífingu pre novinárov. A spresnila, že podrobnosti o novom balíku rozšírených sankcií budú zverejnené v Úradnom vestníku EÚ, najneskôr v utorok.
Podľa údajov internetového denníka EUobserver na "čierny zoznam" EÚ s osobami, ktoré majú zákaz vycestovať do EÚ a ktorým boli zmrazení účty v zahraničí, má pribudnúť okolo 25 nových mien, vrátane politikov blízkych ruskej vláde a vplyvných ruských oligarchov. Diplomatické zdroje EÚ minulý týždeň naznačili, že medzi sankcionovanými osobami sa môže ocitnúť aj ruský minister obrany Sergej Šojgu.
Putin zrušil dve federálne agentúry vo sfére obrany
Ruský prezident Vladimir Putin dnes schválil zmeny vo vládnych štruktúrach, ktoré by mali viesť k posilneniu právomocí ministerstva obrany. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na ruské tlačové agentúry.
Po dnešnom rokovaní s premiérom Dmitrijom Medvedevom Putin dal súhlas na rozpustenie Federálnej služby pre obranné zákazky (Rosoboronzakaz), ako aj Federálnej agentúry pre dodávky armádnej výzbroje, známej ako Rosoboronpostavki.
Ich funkcie budú plniť ministerstvo obrany, ministerstvo priemyslu a obchodu, Federálny protimonopolný úrad a Najvyšší kontrolný úrad.
Putin dnes odobril aj Medvedevov návrh na likvidáciu ministerstva regionálneho rozvoja a jeho kompetencie nariadil rozdeliť medzi viacero príbuzných rezortov.
Ruské agentúry citovali Medvedevovo vyhlásenie, že v poslednom období vznikli ministerstvá pre záležitosti Krymu, pre rozvoj Ďalekého východu i rovnaký rezort pre oblasť Severného Kaukazu. Podľa Medvedeva tak Rusko do značnej miery prešlo k územnej samospráve a časť kompetencií ministerstva regionálneho rozvoja prešla na nové štruktúry. Po zrušení rezortu zvyšné právomoci prevezme ministerstvo stavebníctva, ministerstvo ekonomického rozvoja a rezort kultúry, ako aj výkonné orgány na regionálnej a miestnej úrovni.
Nemecko: Iba samotné prímerie na Ukrajine nestačí
Prímerie dohodnuté medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami nie je postačujúce, kým naďalej je potrebné riešiť otázky ako pohraničná kontrola a výmena zajatcov. Podľa agentúry Reuters to dnes v Berlíne uviedol hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert.
"Nie je to len o tejto jednej záležitosti, akou je prímerie. Je tu dlhý zoznam vecí, o ktorých sa dohodlo a ktoré potrebujú byť realizované, nielen prímerie," upozornil.
"Rovnako ako my všetci chceme, aby bolo prímerie rešpektované všetkými stranami, sú tu aj iné záležitosti, ako monitorovanie OBSE (Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe), výmena zajatcov a rukojemníkov, monitorovanie hraníc a začatie dialógu," dodal Seibert.
Švajčiarsky prezident Gedeon Burkhalter dnes zároveň uviedol, že nie je optimistický v súvislosti s prímerím na Ukrajine - podľa neho totiž nie je postačujúce na ukončenie nepriateľských akcií. Obe strany musia naliehať na politické riešenie, zdôraznil Burkhalter, ktorý je na čele rotujúceho predsedníctva OBSE.
"Nie som úplne optimistický. Nie som úplne optimistický od začiatku... Samotné prímerie nie je postačujúce," dodal podľa agentúry Reuters.
Prímerie na Ukrajine je veľmi krehké,ale podľa OBSE sa dodržiava
Dohoda o prímerí na Ukrajine sa z veľkej časti dodržiava, konštatovala dnes Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). OBSE však súčasne podotkla, že prímerie je naďalej krehké.
Ako dnes vo Viedni uviedol predsedajúci OBSE, švajčiarsky diplomat Thomas Greminger, rozhodujúce budú najbližšie dni.
Situáciu na Ukrajine monitoruje momentálne zhruba 250 pozorovateľov OBSE.
Dohoda o prímerí bola podpísaná minulý piatok počas stretnutia kontaktnej skupiny v bieloruskom Minsku. Predstavitelia Ukrajiny, samozvaných republík na východe Ukrajiny, Ruska a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) sa okrem prímeria dohodli aj na medzinárodnom monitorovaní dodržiavania prímeria, uskutočňovaní výmeny zajatcov spôsobom "všetci za všetkých" a zabezpečení humanitárnej pomoci v bojových zónach.
Vedenie samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) dnes oznámilo, že sa pripravuje na výmenu zajatcov vo formáte všetkých za všetkých. Uviedol to dnes podľa agentúry Interfax prvý vicepremiér DĽR Andrej Purgin, podľa ktorého by sa výmena zajatcov mala uskutočniť v stredu.
"Od začiatku sa hovorilo, že výmena (zajatcov) bude v stredu. Pripravujeme sa na to...meniť budeme všetkých za všetkých," vyhlásil Purgin, ktorý bol jedným z účastníkov rokovania v Minsku.
Velenie vládnej protiteroristickej operácie (ATO), ktorá sa od jari uskutočňuje v regiónoch na východe Ukrajiny ovládaných proruskými separatistami, dnes na margo dohody o výmene zajatcov informovalo, že už bolo prijatých niekoľko opatrení na riešenie tohto problému a obe zainteresované strany pokračujú v konzultáciách.
Agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na vyhlásenie Borisa Filatova, námestníka Dnepropetrovskej oblasti pre domácu politiku, v noci nadnes informovala, že proruskí militanti v ukrajinskom meste Doneck prepustili 15 príslušníkov kyjevských vládnych síl, ktorých zadržiavali ako zajatcov. "Boli prepustení na našu žiadosť bez výmeny alebo podmienok," uvádza sa vo Filatovovom vyhlásení zverejnenom na sociálnej sieti Facebook.
Rusko a Ukrajina sa dohodnú na likvidácii rakiet
Predstavitelia Ruska a USA sa vo štvrtok 11. septembra stretnú na diskusiách o dodržiavaní Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF) z roku 1987. S odvolaním sa na ruské ministerstvo zahraničných vecí o tom informovala agentúra Interfax.
Zmluva eliminovala jadrové a konvenčné balistické rakety a strely s plochou dráhou letu s doletom od 500 do 5500 kilometrov, pripomína agentúra Reuters.
Jeden z ruských generálov začiatkom tohto roka uviedol, že Rusko by mohlo od dohody odstúpiť.
"Domnievame sa, že toto je závažná dohoda a mala by sa primerane dodržiavať," citovala agentúra Interfax Michaila Uľjanova, šéfa oddelenia ruského ministerstva zahraničných vecí pre nešírenie a kontrolu zbraní.