BRUSEL - Ruské ministerstvo zahraničných vecí pohrozilo odvetnými opatreniami v prípade, ak Európska únia zavedie voči Moskve nový balík sankcií v súvislosti s ukrajinskou krízou.
Na obsahu prísnejších sankcií voči Rusku za jeho účasť v konflikte na Ukrajine sa dohodli v piatok veľvyslanci členských krajín EÚ. Definitívne majú byť schválené v pondelok; podľa diplomatických zdrojov však k tomu nemusí dôjsť, ak sa bude dodržiavať dohodnuté prímerie na východnej Ukrajine, a ak Rusko stiahne z oblasti svojich vojakov, uviedla agentúra Reuters.
"Ak dôjde k implementácií nových sankcií, bude nasledovať reakcia z našej strany," uviedol vo vyhlásení rezort ruskej diplomacie.
Pripravované sankcie EÚ majú obmedziť prístup ruských zbrojárskych a ropných firiem na európske finančné trhy, oklieštiť prístup Moskvy k službám európskych energetických spoločností a sprísniť vývoz tovarov dvojakého použitia z krajín EÚ do Ruska. Reštrikcie sa podľa agentúry Reuters dotknú aj spoločností patriacich najväčšiemu svetovému plynárenskému koncernu Gazprom.
Rozširený balík sankčných opatrení zahŕňa aj zmrazenie účtov a zákaz vstupu do členských krajín EÚ pre ďalších 24vysokopostavených Rusov a separatistov z východnej Ukrajiny.
Veľvyslanci sa dohodli na sankciách voči Rusku
Veľvyslanci členských krajín Európskej únie sa včera dohodli na obsahu prísnejších sankcií voči Rusku za jeho účasť v konflikte na Ukrajine. Opatrenia by mali byť schválené v pondelok, informovala agentúra DPA s odvolaním sa na diplomatické zdroje.
Sankcie majú obmedziť prístup ruských zbrojárskych a ropných firiem na európske finančné trhy, oklieštiť prístup Moskvy k službám európskych energetických spoločností a sprísniť vývoz tovarov dvojakého použitia z krajín EÚ do Ruska.
Únia ďalej rozhodla o zmrazení účtov a zákaze vstupu do členských krajín EÚ pre približne 20 vysokopostavených Rusov a separatistov z východnej Ukrajiny.
Agentúra Reuters informovala, že sankcie sa okrem iného dotknú spoločností patriacich najväčšiemu svetovému plynárenskému koncernu Gazprom - konkrétne Gazprombank a ropnej divízie Gazprom Nefť.
Barroso a Van Rompuy vysvetlili prijatie nových sankcií proti Rusku
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a predseda Európskej rady Herman Van Rompuy v spoločnom stanovisku prijatom v piatok večer vysvetlili dôvod prijatia nových, rozšírených sankcií EÚ voči Rusku.
Obaja európski lídri pripomenuli, že na mimoriadnom summite únie 30. augusta Európska rada vyzvala Európsku komisiu, aby spoločne s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť predložila návrhy na posilnenie sankcií v prípade pokračovania destabilizujúcej činnosti ruských síl na východe Ukrajiny.
Komisia v súlade s požiadavkou Európskej rady 3. septembra predložila Stálemu výboru zástupcov pri EÚ (COREPER) novú sériu rozšírených reštriktívnych opatrení proti Rusku týkajúcich sa prístupu na kapitálové trhy, rezortu obrany, obchodovania s tovarmi dvojakého využitia a citlivých technológií.
Rozšírené sankcie zahŕňajú aj pridanie ďalších osôb na "čierny zoznam" so zákazom vycestovania do EÚ a zmrazením účtov. Na zozname sú predstavitelia nového vedenia v oblasti Donbas, vlády na Kryme ako aj niektorí vplyvní ruskí politici a oligarchovia.
Výber a posudzovanie možností zvažovaných pre druhé kolo ekonomických sankcií sa riadilo podľa rovnakých kritérií - účinnosť, náklady a zisky, rovnováha medzi jednotlivými odvetviami a medzi členskými štátmi EÚ, medzinárodná koordinácia, právna opodstatnenosť či možnosti ich presadzovania.
Balíček ekonomických sankcií odsúhlasený v júli tohto roku bol podľa vysvetlenia Barrosa a Van Rompuya navrhnutý tak, aby v prípade potreby mohol byť vystupňovaný - a to rozlične v štyroch oblastiach: kapitálové trhy, obrana, tovary dvojakého využitia a citlivé technológie používané najmä v energetickom priemysle.
Obaja európski lídri zdôraznili, že nový balík reštriktívnych opatrení, ktorý už bol schválený na úrovni veľvyslancov EÚ, poskytne únii účinný a časovo flexibilný nástroj. Zvýši sa tak podľa nich účinnosť opatrení, ktoré už boli prijaté.
Európska komisia a Európska rady chcú, aby nový balík sankcií, ktorého návrh už rozoslali všetkým členským štátom, bol v pondelok (8.9) formálne schválený prostredníctvom písomnej procedúry.
Basescu veľmi neverí v rešpektovanie dohody o prímerí
Rumunský prezident Traian Basescu sa dnes po summite Severoatlantickej aliancie (NATO) v Newporte vyjadril, že je v otázke prímeria na východnej Ukrajine skeptický a v rešpektovanie dohody uzavretej v Minsku veľmi neverí.
Podľa vlastných slov nevidí pozitívny vývoj pre územnú celistvosť Ukrajiny, uviedla agentúra APA. Najvyšší rumunský predstaviteľ sa obáva, že po zmrazení konfliktu prímerím sa z juhu Ukrajiny" odčlenia viaceré "kúsky" a vytvoria podstatne väčšie Podnestersko.
Na margo Rumunska ako krajiny s východnou hranicou aliancie Basescu konštatoval, že všetky ciele sa naplnili. V Rumunsku zriadia podľa jeho slov jednu z centrál velenia NATO, v súčasnosti sa na dvoch vojenských základniach aliancie (Deveselu a Mihail Kogalniceanu) zdržiava celkom 1400 príslušníkov ozbrojených síl USA, vrátane 600 vojakov elitnej jednotky námorníctva.
Čiernomorský región platí v súlade so závermi summitu v Newporte týkajúcich sa euroatlantickej bezpečnosti za strategicky významný. V tomto kontexte USA navrhli zriadenie cvičného čiernomorského centra pre flotily. Rumunsko by navyše malo pripraviť rámcové podmienky pre dátovú bezpečnosť Ukrajiny.
