MOSKVA - Ruské ministerstvo obrany dnes informovalo, že v septembri sa uskutoční veľké cvičenie ruských raketových vojsk strategického určenia a letectva, uviedla agentúra RIA Novosti. Cvičenie za účasti 4000 príslušníkov týchto jednotiek a 400 kusov techniky sa uskutoční na Altaji.
Agentúra Reuters pripomenula, že Moskva prišla s oznámením o vojenskom cvičení len deň pred summitom NATO vo Walese. RIA Novosti spresnila, že cieľom manévrov na Altaji je nacvičiť scenár činnosti v prípade útoku vysokopresnými zbraňami, reagovať na aktivity diverzantov a nácvik plnenia úloh v prípade rádiového a elektronického útoku.
Prvýkrát sa na cvičení takéhoto rozsahu zúčastnia aj bojové lietadlá, ktorých jadro budú tvoriť supersonické lietadlá MiG-31 a prieskumné lietadlá Su-24MR. Postup protivníka budú imitovať oddiely zvláštneho určenia, uviedol Reuters.
Po tom, ako sa ministrom obrany stal Sergej Šojgu, sa ministerstvo po 20 rokoch opäť vrátilo k zaužívanej praxi vopred neohlásených previerok bojaschopnosti vojenských jednotiek. Ako konštatovala RIA Novosti, cieľom previerok je zvýšiť bojaschopnosť armády a zlepšiť vojenskú infraštruktúru o najmodernejšiu bojovú techniku.
Manévre ruských jednotiek v posledných mesiacoch však vyvolali veľké znepokojenie na Západe - obáva sa totiž, že ide o prípravu invázie na územie Ukrajiny, ktorá sa od jari zmieta v ozbrojenom konflikte medzi vládnymi silami a proruskými separatistami. Tí podľa Západu dostávajú od Moskvy vojenskú i logistickú podporu.
Moskva tieto obavy označila pred časom za "smiešne", ale americké ministerstvo zahraničných vecí sa prostredníctvom svojej hovorkyne Jen Psakiovej vyjadrilo, že Washington bude za provokáciu považovať akékoľvek vojenské cvičenie ruskej armády.
Podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Michail Popov v utorok uviedol, že Rusko môže v súvislosti s ukrajinskou krízou a zhoršením vzťahov s NATO prehodnotiť svoju vojenskú doktrínu.
"Skutočnosť, že vojenská infraštruktúra členských štátov NATO sa približuje k našim hraniciam, a to aj prostredníctvom rozširovania, si zachová svoje miesto ako jedna z vonkajších hrozieb pre Ruskú federáciu," povedal Popov v rozhovore pre RIA Novosti.
Ako faktory, ktoré Rusko znepokojujú, Popov uviedol, že "Spojené štáty chcú významne posilniť vojenský kontingent NATO v pobaltských štátoch. V Estónsku, pri ruských hraniciach, plánujú umiestniť ťažkú výzbroj a vojenské zariadenie vrátane tankov a obrnených transportérov.
Ukrajina by mohla potrebovať ďalšiu pomoc
Ukrajina nebude schopná splniť všetky ciele stanovené v rámci programu pomoci od Medzinárodného menového fondu (MMF). Dôvodom sú pokračujúce boje na východe Ukrajiny a spory s Ruskom o plyn. V utorok o tom informoval MMF.
Ak boje medzi Kyjevom a separatistami budú pokračovať aj v budúcom roku, Ukrajina by mohla potrebovať dodatočnú pomoc 19 mld. USD. Ak však konflikt utíchne "v nasledujúcich mesiacoch", program je v zásade dostatočný. Aktuálny program pomoci od MMF pre Ukrajinu má hodnotu 17 mld. USD.
MMF v piatok potvrdil, že Kyjev zatiaľ smeruje k splneniu väčšiny podmienok úverového programu. Boje na Ukrajine pokračujú v regiónoch Doneck a Luhansk. Tieto regióny spolu vytvárali v prvom štvrťroku 23 % priemyselnej produkcie Ukrajiny a 14,5 % maloobchodu. MMF očakáva, že ekonomika východnej Ukrajiny v tomto roku oslabí o 15 až 20 %, pričom celá ukrajinská ekonomika by si mala odpísať 6,5 %.
Putin a Porošenko hovorili o kríze, našli spoločnú reč
Ruský prezident Vladimir Putin telefonicky hovoril so svojím ukrajinským kolegom Petrom Porošenkom a obaja lídri sa zhodli na tom, čo je potrebné urobiť pre vyriešenie ukrajinskej krízy. Citovala tlačová agentúra Interfax v stredu Putinovho hovorcu. "Názory prezidentov oboch krajín na možné riešenia vážnej krízovej situácie sú prevažne zhodné," uviedol hovorca Dmitrij Peskov. Detaily zatiaľ nezverejnil.
Putin a Porošenko sa stretli minulý týždeň na rokovaniach, ktoré len podčiarkli odlišné pohľady oboch lídrov na vec. Ukrajina a Západ obviňujú Rusko z toho, že posiela separatistom svojich vojakov a zbrane.
Moskva tieto obvinenia vehementne odmieta. Kedy prebehla posledná konverzácia lídrov, Peskov nešpecifikoval. Európska únia pohrozila Moskve ďalšími sankciami v prípade, ak do týždňa neprestane zasahovať do krízy na Ukrajine. Rozhodnutie má padnúť do piatku.
