Proruskí povstalci (Zdroj: SITA)
LUHANSK/KYJEV – Ukrajinskí vojaci sa pod tlakom povstalcov, podporovaných Ruskom, museli stiahnuť z oblastí východne od povstaleckej bašty Luhansk na východe Ukrajiny. Oznámila to dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na informácie ukrajinskej bezpečnostnej rady.
"Priama vojenská agresia proti východnej Ukrajine pokračuje," tvrdí rada. Ruské tanky podľa nej "doslova zničili všetky domy" v mestečku Novosvitlivka. "Rusi pokračujú v prísune vojenskej techniky a žoldnierov do Donbasu (priemyselnej oblasti na východe Ukrajiny)," povedal hovorca rady Andrij Lysenko pred novinármi v Kyjeve. Ako dôkaz predviedol videozábery zachytávajúce kolónu ťahačov s tankami a transportérmi na návesoch. "Toto všetko ide 'zablúdiť' na Ukrajinu," dodal podľa agentúry Interfax-Ukrajina.
"Zablúdením" svojich mužov vysvetľovala Moskva v minulých dňoch správu, že na ukrajinskom území bolo zadržaných desať ruských výsadkárov. Boje majú rezervované vzťahy separatistami na východe krajiny si doteraz vyžiadali životy takmer 800 ukrajinských vojakov, skoro 3000 utrpeli zranenia. Podľa odhadu OSN sa celkový počet zabitých blíži 2600 ľuďom, respektíve trom tisíckam obetí sa započítaním mŕtvych zo zostreleného malajzijského Boeingu.
NATO: Členovia chcú vytvoriť nové sily rýchleho nasadenia
Skupina siedmich členských štátov NATO plánuje vytvoriť spoločné "expedičné" sily, ktoré bude tvoriť najmenej 10-tisíc vojakov a posilnia obranu bloku v reakcii na "ruskú agresiu na Ukrajine". V piatkovom článku o tom informuje britský denník Financial Times, podľa ktorého sa v danej veci momentálne angažujú Dánsko, Estónsko, Holandsko, Litva, Lotyšsko a Nórsko, záujem však prejavila i Kanada.
Zámerom je vytvoriť "plne funkčné sily s veľkosťou divízie pre rýchle nasadenie a pravidelné, časté cvičenia," uvádza denník s tým, že ide o "jeden z najodvážnejších krokov" zo strany členov NATO v súvislosti s ukrajinskou krízou. Útvar bude mať podľa neho britských veliteľov a mali by ho tvoriť letecké, námorné i pozemné jednotky. Očakáva sa, že britský premiér David Cameron vytvorenie nových síl oznámi počas nadchádzajúceho summitu NATO, ktorý sa uskutoční 4. a 5. septembra vo waleskom Newporte.
Líder doneckých povstalcov Zacharčenko údajne čelil pokusu o atentát
Premiér samozvanej Doneckej ľudovej republiky Alexandr Zacharčenko dnes vo východoukrajinskom Donecku vyviazol z pokusu o atentát. Podľa agentúry Interfax neutrpel Zacharčenko žiadne zranenia, postrelený bol ale jeho vodič.
"Alexandr Zacharčenko je živý a zdravý," citoval Interfax povstalecký bezpečnostný výbor. Zacharčenko sa do čela doneckých separatistov postavil začiatkom augusta, keď v premiérskej funkcii nahradil Alexandra Borodaja. Dnešný pokus o atentát na jedného z popredných proruských separatistov na východe Ukrajiny nie je prvým. Opakovanému pokusu o zabitie čelil napríklad šéf doneckého "Najvyššieho sovietu" Denis Pušilin, ktorého auto bolo v júni raz ostreľované a druhýkrát odpálené trhavinou. V máji bol spáchaný atentát na predáka povstaleckej Luhanskej ľudovej republiky Valerija Bolotova, ktorý sa zo zranení liečil v Rusku.
Komorowski varuje Nemecko pred imperiálnymi zámermi Putina
Ruský prezident Vladimir Putin podľa jeho poľského náprotivka Bronislawa Komorowského neskrýva záujem "obnoviť ruské impérium", zatiaľ čo Európa stojí pred otázkou, či bude "kozáckou alebo demokratickou". V rozhovore pre nemeckú verejnoprávnu stanicu Deutschlandradio, ktorý odvysielali v sobotu, obvinil Rusko z "invázie na Ukrajinu" ako výsledku Putinovej politiky a varoval pred opakovaním chyby z druhej svetovej vojny v podobe "ustupovania Hitlerovi".
"Dúfam, že si dosť Nemcov spomenie, čo znamenalo sovietske impérium v Európe," vyjadril sa Komorowski v programe Tacheles, kde taktiež spomenul impérium cárskeho Ruska siahajúce "k Odre a k Labe", či dokonca plány "rozšíriť ho k Pyrenejam". "Tu nejde len o politické záujmy, ale o to, čo sa stane s Európou, či bude kozáckou alebo demokratickou," povedal v narážke na niekdajších bojovníkov, ktorých Putin údajne obdivuje. "Najprv to bol Krym, teraz ide o ďalšie oblasti Ukrajiny a všetci sa pýtajú, kde sa to skončí," upozornil Komorowski, ktorý taktiež zopakoval výzvu na posilnenie obrany východných členských štátov NATO.
Komorowski, ktorý ako prezident plní prevažne ceremoniálnu funkciu, je spojencom premiéra Donalda Tuska považovaného za jedného z kandidátov na post stáleho predsedu Európskej rady.
Poľsko kritizuje Putina
Vladimir Putin odhodil masku. Výrazne o tom svedčí otvorená agresia ruskej armády na východe Ukrajiny. V európskych krajinách sa ozývajú hlasy zľahčujúce Putinovo počínanie. Je ale nutné konečne pochopiť zmysel Putinovej zlovestnej imperiálnej politiky, ktorej prvým cieľom je spacifikovať a podriadiť si samostatnú Ukrajinu, upozornil dnes v poľskom denníku Gazeta Wyborcza jeho šéfredaktor, bývalý disident Adam Michnik.
Umierajú ľudia, mestá sú vyrabované a zdevastovaná, prezident Putin a minister Lavrov klamú s nehanebnosťou a cynizmom, hodným Stalina a Molotova.
Podarí sa zastaviť Putinovej výboje? Nevieme, ale sme presvedčení, že nedostatok odporu len osmelí beštiu. Počujeme volanie, že sankcie voči Putinovi škodia poľskej ekonomike. Áno, sankcie niečo stoja, ale zbabelá kapitulácia je oveľa drahšie.
(Zdroj: SITA)
Putinovu politiku - krátkozrakú a agresívnu - charakterizuje pragmatické presvedčenie o bezmocnosti Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Tieto inštitúcie má charakterizovať ignorancia a idiotstvo. Rovnaké presvedčenie, ktoré v roku 1939 diktovali slová "nebudeme umierať za Gdansk", sa dnes prejavuje neochotou riskovať konflikt s Putinom kvôli Donecku a Luhansku. Taká je logika zbabelosti a zaslepenosti, tá istá, ktorá dovolila mlčky potvrdiť stalinskú agresiu voči Litve, Lotyšsku a Estónsku.
Agresori prišli podpáliť dom nášho suseda. To velí k revízii doterajšej politiky voči Kremľu. Ukrajine musíme pomôcť - bude to pomoc aj sebe samému. Tentoraz by sme mali byť generálmi pred bitkou.
(Zdroj: SITA)
Keď veľký Rus, fyzik a jeden z najskvelejších ľudí 20. storočia Andrej Sacharov protestoval proti "hanebnej vojne" v Afganistane, odpovedal mu hnev tábora ruského samoderžavia. Dnes sa Sacharovovi nepriatelia mstia odvážnym a ušľachtilým ruským obrancom slobody, cti a demokracie. Je to vzbura veľkoruskej "čierne sotne". Strašná ruská vzbura, ako povedal Puškin, nezmyselná a neľútostná.
Grybauskaite: Rusko je vo vojne s Ukrajinou, treba jej dodať vojenský materiál
Litovská prezidentka Dalia Grybauskaite dnes v Bruseli vyhlásila, že Rusko je v podstate vo vojne s Ukrajinou, a tým aj s Európou. V tejto situácii vyzvala Európu na dodávky vojenského materiálu pre Kyjev.
"Faktom je, že Rusko je vo vojnovom stave s Ukrajinou. To znamená, že je v stave vojny s krajinou, ktorá by chcela byť integrovaná s EÚ. Rusko je prakticky v stave vojny proti Európe," uviedla Grybauskaite v Bruseli, kam dnes pricestovala na vrcholný summit EÚ.
"Faktom je, že Rusko je vo vojnovom stave s Ukrajinou. To znamená, že je v stave vojny s krajinou, ktorá by chcela byť integrovaná s EÚ. Rusko je prakticky v stave vojny proti Európe," uviedla Grybauskaite v Bruseli, kam dnes pricestovala na vrcholný summit EÚ.
Podľa Grybauskaite treba Ukrajine "pomôcť brániť svoje územie a občanov a pomôcť vojensky, najmä vojenským materiálom", pretože "Ukrajina dnes bojuje vo vojne v mene celej Európy". Dodala, že po zbrojnom embargu voči Rusku by malo nasledovať aj zastavenie predaja zbraní na základe už uzavretých zmlúv. Zmienka o tom sa týka najmä Francúzska, ktoré odmieta vypovedať zmluvu s Ruskom na dodávku vrtuľníkových lodí triedy Mistral, pripomenula agentúra Reuters.
Lídri EÚ sa dnes zišli v Bruseli na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady, aby rokovali o nomináciách na obsadenie najvyšších postov v EÚ - predsedu Európskej rady a Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ale aj o zložení novej Európskej komisie. Témou rokovaní bude však aj Ukrajina, kde sa protivládnym jednotkám najnovšie podarilo získať kontrolu nad viacerými mestami.
Separatisti tvrdia, že ovládli takmer 50 percent územia Doneckej a Luhanskej oblasti. Ide o výsledok ich protiútoku proti vládnym silám, ktorý bol podľa podozrení Kyjeva i Západu úspešný aj vďaka pomoci z Ruska. V súvislosti s tým viacerí lídri EÚ navrhujú uvaliť na Rusko ďalšie sankcie.
Británia chce zablokovať Rusku prístup k systému bankových transakcií
Británia chce presvedčiť lídrov Európskej únie (EÚ), aby zablokovali Rusku prístup k systému bankových transakcií SWIFT v rámci rozšírenia sankcií proti Moskve za jej postup v ukrajinskom konflikte. Informovala o tom agentúra Bloomberg s odvolaním sa na zdroj z britskej vlády, ktorý nechcel byť menovaný.
Spoločnosť pre celosvetovú medzibankovú finančnú telekomunikáciu (Society for Worldwide Interbank Financial Telecommunication, SWIFT) prevádzkuje celosvetovú sieť, pomocou ktorej dochádza k elektronickej výmene správ o finančných transakciách medzi bankami a ďalšími finančnými inštitúciami. SWIFT teda predstavuje hlavné spojenie Ruska s medzinárodným bankovým systémom. Preto chce britská vláda predložiť na dnešnom summite európskym lídrom návrh na zablokovanie prístupu Ruska k systému SWIFT.
“Zablokovanie prístupu Ruska k systému SWIFT by bolo vážnym vystupňovaním sankcií proti Moskve a určite by malo za následok tvrdé odvetné kroky zo strany Ruska," domnieva sa Chris Weafer z moskovskej centrály poradenskej spoločnosti Macro Advisory. “Vylúčenie zo systému SWIFT nezablokuje veľké obchodné dohody, ale spôsobí problémy v cezhraničnom bankovom styku a to naruší obchodnú výmenu," dodal.
Tento návrh odráža narastajúce obavy Európy zo zasahovania Moskvy do krízy na Ukrajine. Vláda v Kyjeve aj Západ obviňujú Rusko, že ukrajinským separatistom dodáva zbrane. Okrem toho ukrajinská armáda zajala na východe krajiny ruských vojakov. Moskva tvrdí, že ide o dobrovoľníkov.
Európska únia má tiež obavy, že konflikt na východe Ukrajiny prerastie do vojny a Británia chce, aby Brusel reagoval na vývoj situácie ďalším sprísnením sankcií proti Rusku. EÚ už zablokovala Iránu prístup k systému SWIFT v rámci sankcií, ktoré zaviedla v marci 2012. SWIFT má sídlo v Belgicku a podlieha tamojším zákonom, takže sa musí podriadiť rozhodnutiam EÚ.
Porošenko očakáva v najbližších dňoch pokrok v mierových rokovaniach
Ukrajinský prezident Petro Porošenko dnes počas návštevy v Bruseli vyhlásil, že v najbližších dňoch očakáva pokrok vo vývoji situácie na východe Ukrajiny smerom k obnoveniu mieru. Na tlačovej konferencii v Bruseli pred vrcholným summitom EÚ Porošenko po anglicky uviedol: "Očakávame, že v najbližších dňoch, počínajúc pondelkom, budeme môcť preukázať reálny pokrok v mierových rokovaniach".
(Zdroj: SITA)
Na žiadosť o bližšie vysvetlenie svojich slov Porošenko reagoval: "Prečo? Lebo sme blízko k hranici, odkiaľ už nebude návratu k mierovému plánu". Vyhlásil tiež, že Ukrajina je schopná brániť sa sama, ale uviedol, že potrebuje vojensko-technickú pomoc zo strany EÚ a NATO, ako aj výmenu informácií vojenskej rozviedky s týmto partnermi. Porošenko dnes okrem toho vyzval Európskou úniu, aby "náležite reagovala" v súvislosti s prítomnosťou ruských síl na Ukrajine, a vyslovil sa aj za prijatie ďalších sankcií voči Rusku.
Barroso varoval Moskvu v súvislosti s Ukrajinou
Predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso varoval dnes Moskvu, že Európska únia (EÚ) je pripravená brániť svoje princípy v konfrontácii ohľadne Ukrajiny. Vyzval na politické riešenie krízy, než dospeje do bodu, z ktorého niet návratu.
(Zdroj: SITA)
"Rusko by nemalo podceňovať vôľu a odhodlanie EÚ stáť si za svojimi zásadami a hodnotami," povedal Barroso na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom v Bruseli - pred začiatkom summitu EÚ. Únia je podľa Barrosa pripravená zaviesť tvrdšie sankcie voči Moskve. Poznamenal však, že ešte nie je príliš neskoro na politické riešenie krízy. "Nechávame otvorené dvere pre politické riešenie," citovala šéfa EK agentúra Reuter. Podľa agentúry Porošenko odsúdil "ruskú intervenciu" na Ukrajine a oznámil, že v jeho krajine sú už "tisíce zahraničných vojakov a stovky zahraničných tankov".
Hollande sa vyslovil za sprísnenie sankcií, ak Rusko nezmení svoj postoj
Francúzsky prezident Francois Hollande dnes varoval, že lídri EÚ budú nútení prijať ďalšie sankcie voči Rusku, ak Moskva bude pokračovať vo vojenskej intervencii na východnej Ukrajine. Udalosti na Ukrajine sú podľa neho také vážne, že Európska rada "bude nútená reagovať zvýšením úrovne sankcií, ak sa nič nezmení". "Myslím, že musíme konať," uviedol Hollande pri príchode na vrcholný summit EÚ v Bruseli. Vyjadril presvedčenie, že EK určite bude čeliť požiadavke na prípravu nových sankcií voči Rusku.
Predseda EK José Manuel Barroso, ktorý sa dnes v Bruseli stretol s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom, označil situáciu na Ukrajine za "veľmi dramatickú" a varoval pred dosiahnutím takého bodu v ukrajinskom konflikte, z ktorého už nebude návratu. Porošenko ubezpečil, že ukrajinské vedenie chce mier, nie vojnu, ale súčasne upozornil, že "sme veľmi blízko hranice, z ktorej už nebude návratu", pričom vzápätí znova obvinil Rusko, že pokračuje vo vysielaní svojich vojakov a tankov na ukrajinské územie.
Predstaviteľ východoukrajinských separatistov Alexej Mozgovoj dnes podľa francúzskych médií vyhlásil, že protivládne jednotky už kontrolujú takmer 50 percent územia Doneckej a Luhanskej oblasti. Ide o výsledok ich protiútoku proti vládnym silám, ktorý bol podľa podozrení Kyjeva i Západu úspešný aj vďaka pomoci z Ruska.
Politika, ktorý informoval o pohreboch ruských výsadkárov, brutálne zbili
Ruský politik, ktorého denník informoval o záhadných pohreboch vojakov z Pskovskej oblasti, sa v piatok stal terčom brutálneho fyzického útoku, informovala dnes politická strana Jabloko, ktorej je Lev Šlosberg členom. Podľa vyhlásenia strany Šlosberga hospitalizovali v nemocnici s vážnymi zraneniami, jeho život však nie je ohrozený. Noviny Pskovskaja gubernija, ktoré patria Šlosbergovi, zverejnili pred nedávnom investigatívny článok o pohreboch vojakov z miestnej výsadkárskej divízie s tým, že ide zrejme o padlých z bojov na východnej Ukrajine.
Agentúra Reuters poznamenala, že tvrdenia denníka i miestnych obyvateľov, že ide o účastníkov bojových operácií na Ukrajine, protirečia ubezpečovaniu ruského vedenia, že ruskí vojaci na Ukrajine nie sú.
Agentúra Reuters napísala, že jej spravodajca sa v stredu pokúšal dostať na cintorín, kde sú údajne vojaci pochovaní, ale zabránili mu v tom dvaja mladí muži s vyholenými hlavami.
Agentúra Reuters napísala, že jej spravodajca sa v stredu pokúšal dostať na cintorín, kde sú údajne vojaci pochovaní, ale zabránili mu v tom dvaja mladí muži s vyholenými hlavami.
Samotný Šlosberg minulý týždeň v rozhovore pre Reuters uviedol, že príbuzní padlých sa boja hovoriť verejne. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že úrady prešetria informácie z pskovskej tlače.
Porošenko chce od EÚ odpoveď na ruskú "agresiu" na Ukrajine
Ukrajinský prezident Petro Porošenko vyzval dnes Európskou úniu (EÚ), aby "náležite reagovala" v súvislosti s prítomnosťou ruských síl na Ukrajine. Informoval o tom Porošenkov hovorca. S odkazom na schôdzku medzi ukrajinským prezidentom a predstaviteľmi EÚ v Bruseli uviedol, že "Porošenko vyjadril nádej, že lídri členských štátov EÚ dajú náležitú odpoveď na akt agresie voči Ukrajine".
(Zdroj: SITA)
Hovorca ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (SNBO) Andrij Lysenko medzitým oznámil, že Rusko stále posiela na východ Ukrajiny vojenské vybavenie a "žoldnierov". Ukrajinské sily podľa neho posilnili obranu prístavného mesta Mariupol v Doneckej oblasti, z dvoch dedín pri Luhansku sa však pod tlakom separatistov stiahli.
Na palube havarovaného ukrajinského lietadla v Alžírsku bolo sedem ľudí
Na juhu Alžírska sa dnes zrútilo ukrajinské dopravné lietadlo typu Antonov so siedmimi ľuďmi na palube. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na predstaviteľa alžírskeho ministerstva dopravy. Na palube lietadla boli šiesti Ukrajinci a jeden Rus, spresnilo ministerstvo s tým, že príčinou havárie lietadla An-12 boli technické problémy.
Lietadlo smerovalo do Rovníkovej Guiney a zrútilo sa o 02.40 h miestneho času po štarte z alžírskeho letiska v meste Tamanrasset. Podľa predstaviteľa ministerstva dopravy boli na mieste pádu nájdené tri obhorené telá.
(Zdroj: SITA)
Ukrajinskí vládni vojaci vraj začali vychádzať z obkľúčenia
Prví ukrajinskí vojaci vyšli z obkľúčenia u Ilovajska na východe Ukrajiny. Oznámil to dnes ukrajinský minister vnútra Arzén Avakova s tým, že ide o asi tri desiatky mužov z rôznych jednotiek. Separatisti podľa agentúry ITAR-TASS postúpili tesne k dôležitému prístavu Mariupol, zatiaľ čo ukrajinskej sily sa údajne sťahujú od Donecka. Tvrdenia jednotlivých strán zatiaľ nebolo možné overiť.
"Do oporného stanovišťa brigády Národnej gardy v meste Komsomolsk (pri Donecku) vyšli z obkľúčenia prví vojaci ilovajského zoskupenia. Dvadsaťosem osôb z práporov ministerstva vnútra a s nimi niekoľko mužov z práporov ministerstva obrany. Nie nadarmo strážili celú noc štátnu hranicu! Čakáme ďalších chlapov," citovala ministra agentúra Interfax.
(Zdroj: SITA)
Koľko ukrajinských vojakov je vlastne obkľúčených, nie je podľa serveru newsru.com ešte jasné, ale už sa vie, že bude nutné evakuovať viac než stovku ranených. Separatisti podľa agentúry ITAR-TASS hlási, že pod ich tlakom sa ukrajinské jednotky sťahujú od Donecka, a to aj s ťažkými zbraňami, v posledných bojoch však prišli o dvadsiatku tankov a obrnených transportérov.
"Na južnom fronte (povstaleckom) milície postúpili až tesne k strategicky dôležitému prístavu Mariupol. Útok ešte nezačal, ale na okraji mesta už pôsobia skupiny prieskumníkov," uviedla ruská agentúra. Dodala, že mesto je podľa separatistov v obkľúčení.
Ruská raketa zostrelila ukrajinské bojové lietadlo, tvrdí Kyjev
Ruská raketa zostrelila ukrajinské bojové lietadlo počas bojov medzi prokyjevskými silami a separatistami na východe Ukrajiny. Informovala o tom dnes agentúra AP s odvolaním sa na ukrajinskú armádu.
Ozbrojené sily v stručnom vyhlásení uviedli, že bojové lietadlo typu Su-25 zasiahla v piatok raketa z ruského systému. Pilot sa katapultoval a vyviazol bez zranení. Severoatlantická aliancia odhaduje, že na Ukrajine operuje najmenej 1000 ruských vojakov. Ukrajinská vláda tento týždeň oznámila, že na jej územie vtrhli ruské tanky a obrnené vozidlá v čase, keď separatisti otvorili nový front na juhovýchode krajiny pri Azovskom mori. Moskva vytrvalo odmieta tvrdenia, že ruskí vojaci pôsobia na Ukrajine, ako aj obvinenia, že dodáva separatistom zbrane.
Rusko varuje ostatné krajiny, sme jadrová veľmoc!
Ruskí vojaci sa podľa Severoatlantickej aliancie (NATO) podieľajú na bojoch na Ukrajine, Moskva však tvrdí, že tieto obvinenia nič nedokazujú. Rusko sa podľa prezidenta Vladimira Putina nechystá zapojiť do veľkého konfliktu, šéf Kremľa však ostatné krajiny varoval, aby sa s jadrovou veľmocou nezahrávali. Boje na východe Ukrajiny si podľa OSN vyžiadali skoro 2600 mŕtvych a ukrajinská vláda teraz predkladá zákon, ktorý má krajinu naviesť na cestu do NATO. Česká diplomacia označila prenikanie ruských síl na Ukrajinu za zásadné ohrozenie mieru v Európe.
"Napriek prázdnemu popieraniu z Moskvy je teraz jasné, že ruskí vojaci a (vojenské) vybavenie nezákonne prekročili hranice na východnej a juhovýchodnej Ukrajine," vyhlásil generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen a označil to za "do očí bijúce" narušenie ukrajinskej suverenity. O "posilnení spolupráce" s Ukrajinou má aliancia rozhodnúť na summite budúci týždeň.
Satelitné snímky, ktoré podľa NATO potvrdzujú vpád ruských vojsk na Ukrajinu, ruský minister zahraničia Sergej Lavrov dnes odmietol ako "počítačové hry". Zároveň vyzval západných partnerov, aby sa konečne venovali serióznej analýze, konaniu a riešeniu ukrajinského konfliktu.
Podľa Putina by Západ mal prinútiť Kyjev k rozhovorom s proruskými separatistami, pretože inak v krajine poriadok nenastane. Počínanie ukrajinskej armády na východe krajiny prirovnal šéf Kremľa k "úderom fašistov" za druhej svetovej vojny. "Rusko je ďaleko od toho, aby sa nechalo vtiahnuť do nejakých rozsiahlych konfliktov," povedal Putin, partnerom však odporučil "nezahrávať sa" s jadrovou veľmocou.
Predseda Európskej komisie José Barroso dnes v telefonickom rozhovore s Putinom vpád ruských síl na Ukrajinu takisto odsúdil. Obaja politici spolu hovorili v predvečer mimoriadneho summitu EÚ, ktorý sa okrem iného bude zaoberať práve ukrajinskú krízou. Väčšina vlád v Európskej únii vyžaduje nové sankcie proti Rusku.
Ku konfliktu sa vyjadrila aj česká diplomacia. Tá považuje prenikanie ruských síl na Ukrajinu za zásadné ohrozenie mieru a stability v celej Európe. Ministerstvo zahraničia vyzvalo Moskvu, aby svojich vojakov z Ukrajiny stiahla, zastavila ostreľovanie ukrajinského územia, prerušila zvyšujúce sa dodávky výzbroje proruským povstalcom a umožnila nezávislú kontrolu ukrajinsko-ruskej hranice.
Už tak napäté poľsko-ruské vzťahy dnes utŕžila ďalšiu ranu, keď Poľsko znemožnilo prelet lietadla s ruským ministrom obrany Sergejom Šojguem nad svojím územím, údajne kvôli administratívnym nedostatkom. Šojgu tak z návštevy Slovenska odletel až na druhý pokus; Moskva správanie Poľska ostro odsúdila.
Ukrajina sa medzitým chystá uchádzať sa o členstvo v NATO. "Ukrajinská vláda predkladá parlamentu návrh zákona o zrušení ustanovenia, že ukrajinský štát nebude členom žiadnych paktov a o obnovenie orientácia Ukrajiny na členstvo v NATO," vyhlásil na zasadnutí kabinetu premiér Arsenij Jaceňuk.
Organizácia na ochranu ľudských práv Human Rights Watch upozornila, že proruskí povstalci na východe Ukrajiny zadržujú civilistov a podrobujú ich mučeniu, ponižujúcemu zaobchádzaniu a nútenej práci. Separatisti vraj civilistov zadržujú aj kvôli tomu, aby im mohli poslúžiť ako rukojemníci.
"Aktuálny počet zabitých je 2593 a blíži sa k trom tisícom, ak započítame 298 obetí z letu (malajzijských aeroliniek) MH17," povedal dnes novinárom v Kyjeve zástupcu generálneho tajomníka OSN pre ľudské práva Ivan Šimonovič. Denný priemer zabitých sa počas štyroch mesiacov zvýšil z 11 na 36.
Proruskí separatisti tvrdia, že nad východnou Ukrajinou zostrelili štyri bojové lietadlá Suchoj Su-25 ukrajinskej armády. Podľa vzbúrencov počas dnešných bojov bolo zabitých alebo zranených viac ako 65 vojakov protivníka.
Rusko dnes ústami ministra energetiky vyjadrilo ochotu rokovať o obnovení dodávok zemného plynu na Ukrajinu a tiež ponúklo takmer dvadsaťpercentnú zľavu. Ukrajina však požaduje, aby bola cena znížená výraznejšie. Medzinárodný menový fond (MMF) dnes schválil vyplatenie ďalších 1,4 miliardy dolárov z už skôr sľúbeného úverového programu v objeme 17 miliárd dolárov. Ukrajina zatiaľ v rámci programu MMF dostala asi 3,2 miliardy dolárov.
Ukrajinskí vládni vojaci vraj budú smieť vyjsť z obkľúčenia
Ukrajinskí vojaci, obkľúčení proruskými separatistami v meste Ilovajsk na východe Ukrajiny, vraj budú môcť počas dneška opustiť bojisko a prejsť k hlavným silám ukrajinskej armády. Uviedli to dnes ukrajinské a ruské médiá s odvolaním sa na veliteľa dobrovoľníckeho provládního práporu Donbas Semiona Semenčenka, ktorého vraj o príslušnej dohode informoval prezident Petro Porošenko. Tiež má dôjsť k výmene zajatcov za ruských výsadkárov, zadržaných na Ukrajine. Druhá strana však zatiaľ tieto správy nepotvrdila.
(Zdroj: SITA)
"Všetci vojaci, ktorí sa nevzdali, budú môcť odísť so zbraňami a zástavami špeciálnym koridorom k miestu dislokácie základných síl," uviedol Semenčenko podľa agentúry Interfax s tým, že vojaci už vyhodili bojovú techniku do povetria. "Počas niekoľkých dní všetci bojovníci, ktorí sa vzdali do zajatia, ako aj ranení zajatcami, budú vymenení za ruských výsadkárov v Charkove," dodal.
Ruský prezident Vladimir Putin v noci na piatok vyzval proruských rebelov, aby poskytli humanitárny koridor na východnej Ukrajine, ktorým obkľúčené ukrajinské vládne jednotky budú môcť opustiť bojové pole. Povstalci údajne žiadosti vyhoveli, ale Putin neskôr uviedol, že Kyjev ponuku odmietol. Pokus vládnych jednotiek prebiť sa z obkľúčenia však podľa médií stroskotal, údajne v paľbe ruských diel a za značných strát. Časť vojakov sa potom vzdala, ďalší výzvy ku kapitulácii odmietli.
(Zdroj: SITA)
Podľa SNS je konflikt na Ukrajine výsledkom rozpínavosti Európskej únie
Podľa Slovenskej národnej strany (SNS) je konflikt na Ukrajine vyvrcholením zbytočnej rozpínavosti Európskej únie (EÚ). "Aj keď SNS s obavami sleduje vývoj u svojho východného suseda, opätovne zdôrazňuje, že Ukrajina do EÚ nepatrí, tak, ako ani Turecko," vyhlásil predseda SNS Andrej Danko.
"Konflikt a vojna vznikli kvôli geopolitickým záujmom veľmocí Ruska a USA. Lenže mocnosti, ktoré sa cítia zodpovedné za ostatný svet, musia v prvom rade komunikovať a byť si vedomé, že ich unáhlené rozhodnutia a egoizmus negatívne vplývajú na menšie a malé krajiny," tvrdí Danko. "Mocnosti, vedomé si svojej sily by si mali byť v prvom rade vedomé aj zodpovednosti, ako tú svoju silu používať," vyhlásil predseda SNS.
Slovensko ako malá krajina podľa neho vždy trpelo pri konfliktoch veľkých štátov. "Dôkazom sú práve augustové dni, v ktorých si pripomíname vypuknutie Slovenského národného povstania, či vstup vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie. Dnes hrozí, že Slovensko bude opäť trpieť za rozhodnutia a záujmy iných," tvrdí Danko. "Naša krajina nedisponuje jadrovými zbraňami a už ani funkčnou armádou. Je hrozivé si predstaviť, čo sa môže stať, ak sa ozbrojený konflikt rozšíri až k našim hraniciam. A to prvý raz v povojnovej histórii reálne hrozí," podčiarkol.
Paradoxné podľa neho je, že z tohto konfliktu ťažia ľudia, ktorí nie sú zástancami demokracie, konkrétne bieloruský prezident Aleksandr Lukašenko. "Ťaží z toho vnútropoliticky, zahraničnopoliticky, i hospodársky. A je až komické, ako predstavitelia EÚ, ktorí mu nevedeli prísť na meno, zrazu využívajú jeho 'pohostinnosť' na kvázi neutrálnej pôde," upozornil.
Podľa Danka nie je dobré vnímať konflikt čierno-bielo, obhajovať len "proamerické, alebo len proruské postoje". "V prvom rade by sme mali myslieť na naše slovenské záujmy a na pokoj v našej krajine. K tomu však nepomôžu rozporuplné kroky predstaviteľov našej vlády, keď na jednej strane minister zahraničných vecí a európskych záležitostí hlasuje za sankcie, a na strane druhej predseda vlády hovorí o škodlivosti týchto sankcií," vyhlásil Danko.
Pravda podľa neho je, že tento konflikt, embargo a sankcie Slovensku škodia. "Preto by sme mali spoločne a vlastenecky, bez ohľadu na pravicu či ľavicu, hájiť proslovenské a pronárodné záujmy. SNS apeluje na slovenskú vládu, aby s chladnou hlavou a s plnou zodpovednosťou urobila všetko pre zmiernenie negatívnych dôsledkov konfliktu na našu krajinu," uzatvára Danko.
Nórsko vyslalo do lotyšsko-ruského pohraničia elitný tankový prápor Telemark
Nórsko vyslalo do lotyšsko-ruského pohraničia tankový prápor na dvojmesačné cvičenie, ktoré je odpoveďou tejto škandinávskej krajiny na požiadavku NATO ohľadom podpory spojencov vo svetle vzrastajúcej vojenskej aktivity na Pobaltí. Informovala o tom dnes agentúra RIA Novosti.
Nórska ministerka obrany Ine Marie Eriksen Söreideová pre denník Verdens Gang potvrdila, že manévre majú výlučne cvičný charakter. Predpokladá sa, že cvičenia sa zúčastní približne 190 vojakov z práporu Telemark, ktorý patrí k najelitnejším v krajine. Jeho členovia majú skúsenosti z misií Afganistane, Iraku a Bosne.
K nórskemu práporu by sa mali pridať i vojenské oddiely z iných členských krajín NATO. Cvičenia sú súčasťou opatrení aliancie zameraných na posilnenie bezpečnosti svojich členov na pozadí krízy na Ukrajine a potenciálneho nebezpečenstva zo strany Moskvy voči bývalým postsovietskym pobaltským republikám.
Švédska armáda zvýšila úroveň pohotovosti kvôli Ukrajine
Švédsko dnes uviedlo svoje vojenské sily na vyšší stupeň pohotovosti kvôli situácii na Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na švédsku armádu.
Ozbrojené sily sa zúčastňujú na medzinárodných manévroch vo Fínsku, ktoré susedí s Ruskom. Švédsko presunulo stíhačky rýchlej reakcie na ostrov Gotland v Baltskom mori pri svojom juhovýchodnom pobreží.
"S ohľadom na závažnosť vývoja na Ukrajine reagovala švédska armáda okrem iného zvýšením stavu pohotovosti pre generálny štáb na veliteľstva a zintenzívnila získavanie spravodajských materiálov," oznámil švédsky vojenský úrad Forsvarsmakten.
Hovorca ozbrojených síl odmietol poskytnúť bližšie podrobnosti o tom, aké opatrenia Švédsko prijalo, aby zabránilo preliatiu konfliktu v oblasti.
Proruskí povstalci náhle otvorili v posledných 72 hodinách nový front a vytlačili ukrajinských vojakov z kľúčového mesta. Kyjev a západné mocnosti tvrdia, že obrat je výsledkom príchodu obrnenej kolóny ruských vojakov. Moskva verejne poprela, že jej ozbrojené sily bojujú po boku proruských vzbúrencov.
Voličská podpora prezidenta Putina dosiahla rekordných 71 percent
Ruský prezident Vladimir Putin zaznamenal rekordne najvyššiu voličskú podporu - 71 percent. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu Výskumného centra verejnej mienky (FOM), ktoré dnes citovala agentúra RIA Novosti.
Úroveň dôvery v prvého muža krajiny vzrástla na 83 percent, čo je v porovnaní s predchádzajúcim prieskumom nárast o jedno percento. Viac než štyri pätiny oslovených respondentov vníma Putinovu prácu ako "dobrú". Hladina dôvery ruskej verejnosti v premiéra Dmitrija Medvedeva zostáva so 64 percentami bezo zmeny.
Voličská podpora vládnucej strany Jednotné Rusko dosiahla 55 percent, pričom v máji to bolo 49 a v júli 51 percent, uvádza FOM. Prieskum verejnej mienky sa uskutočnil 23. a 24. augusta na vzorke 3000 respondentov z 204 rozličných miest.
Od apríla utieklo do Ruska vyše 800.000 Ukrajincov, tvrdí Moskva
Od začiatku protiteroristickej operácie Kyjeva na juhovýchode Ukrajiny utieklo do Ruska vyše 800.000 Ukrajincov, z nich 130.000 požiadalo o azyl. Informovala o tom dnes agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na ruskú Federálnu migračnú službu.
"Od začiatku konfliktu migračnú službu požiadalo o dočasný azyl alebo o udelenie štatútu utečenca 130.000 ukrajinských občanov. Vyše 78.000 požiadalo o dočasný pobyt, vyše 33.000 o ruské občianstvo," uviedla Federálna migračná služba. Spresnila, že celkovo od začiatku apríla utieklo z Ukrajiny do Ruska 820.000 ľudí.
Prílev utečencov sa dramaticky zvýšil v júni, keď eskaloval konflikt medzi separatistami a vládnymi silami na juhovýchode Ukrajiny. Podľa vysokopostaveného predstaviteľa OSN si boje od polovice apríla vyžiadali už najmenej 2593 životov.
"Aktuálny počet (zabitých) je 2593, čo sa približuje číslu 3000, ak pripočítame 298 obetí letu (malajzijských aerolínií) MH17," povedal novinárom zástupca generálneho tajomníka OSN pre ľudské práva, chorvátsky diplomat Ivan Šimonovič.
