KYJEV – Ruský prezident Vladimir Putin vyzval dnes ukrajinskú vládu, aby začala skutočné rokovania s predstaviteľmi separatistov z východu Ukrajiny. Nemecká spolková vláda obvinila v súvislosti s vývojom na Ukrajine po prvý raz Rusko z "vojenskej intervencie".
Proruskí vzbúrenci údajne zostrelili štyri ukrajinské bitevníky
Proruskí separatisti dnes nad východnou Ukrajinou zostrelili štyri bojové lietadlá Suchoj Su-25 ukrajinskej armády. Podľa agentúry ITAR-TASS to oznámil štáb velenia povstaleckých jednotiek samozvanej Doneckej ľudovej republiky. Informáciu ale Kyjev ani iné zdroje zatiaľ nepotvrdili.
"Pri pokuse ukrajinskej armády o letecký úder na pozície jednotiek Doneckej ľudovej republiky boli v oblasti obce Novokaterynovka zostrelené dve bojové lietadlá Su-25 ukrajinskej armády. Ďalšie dva stroje tohto typu patriace ukrajinskej armáde potom boli zostrelené blízkosti obcí Vojkov a Merežki," oznámilo podľa ITAR -TASS velenie povstaleckých jednotiek "Doneckej ľudovej republiky". Počas dnešných bojov bolo podľa štábu povstalcov zabitých alebo zranených viac ako 65 vojakov protivníka. Ukrajinské vojenské letectvo v bojoch s povstalcami od 7. apríla podľa agentúry Unian stratilo okolo 20 strojov vrátane vrtuľníkov. Doteraz medzi nimi boli dva bitevníky Su-25.
Francúzsko má podľa Fabiusa dôkazy o ruskej intervencii na Ukrajine
Francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius dnes povedal, že jeho krajina má dôkazy "neprijateľnej" intervencie ruských vojakov na východnej Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters.
Fabius povedal pre francúzsku televíziu, že sankcie Európskej únie proti Rusku sa pravdepodobne pritvrdia, ak Moskva rýchlo nezmení svoje správanie.
"Keď jedna krajina posiela vojenské do druhej krajiny bez súhlasu a proti vôli ďalšej krajiny, to sa nazýva intervencia a je jasne neprijateľná," vyhlásil francúzsky minister.
Boje na východe Ukrajiny si podľa OSN vyžiadali skoro 2600 mŕtvych
Ruskí vojaci sa podľa NATO podieľajú na bojoch na Ukrajine, zatiaľ čo podľa Moskvy také obvinenia nič nedokazujú. Rusko sa podľa šéfa Kremľu nechystá zapojiť do veľkého konfliktu, Vladimir Putin však varoval ostatné krajiny pred zahrávaním sa s jadrovou veľmocou. Ukrajinská vláda predkladá zákon, ktorý má krajinu naviesť na cestu do NATO, a žiada zahraničných veriteľov o ďalšie peniaze. Boje na východe Ukrajiny si podľa OSN vyžiadali skoro 2600 mŕtvych.
Putin prirovnal spôsob boj síl Kyjeva k nacistom
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok prirovnal spôsob boja ukrajinských vládnych síl pri mestách Doneck a Luhansk k nemeckým nacistom a ich okupácii Petrohradu. Putin sa tak vyjadril počas takmer dva a pol hodiny trvajúcej debaty s mládežou v rámci vzdelávacieho fóra Seliger konajúcom sa každoročne v Tverskej oblasti. Putin oblečený netradične v rifliach odpovedal na rôzne otázky prítomných mladých ľudí.
Okrem iného uviedol, že "OSN nesmie byť nástrojom zahraničnej politiky USA a ich spojencov" a ponúkol aj vyjadrenie, že sa mu zdá, že "hocičo Američania urobia, skončí sa to ako Líbya či Irak". Publiku zároveň pripomenul, že Rusko je jadrová veľmoc a nemá strach pred nikým. Európskym lídrom zároveň vyčítal nedostatok "nezávislého myslenia".
"Malé dediny a veľké mestá obkľúčené ukrajinskou armádou, ktorá priamo zasahuje obytné zóny s cieľom zničiť infraštruktúru.. Je to smutné, no pripomína mi to udalosti z druhej svetovej vojny, keď nemeckí fašisti.. okupanti obkľúčili naše mestá ako Leningrad a priamo útočili na ne a ich obyvateľov. Celkom preto rozumiem silám sebaobrany na juhovýchode Ukrajiny, prečo to volajú vojensko-humanitárna operácia a aký je cieľ ich aktuálnych akcií - odraziť delostrelecké a bombardovacie systémy preč od miest, aby nemohli ubližovať ľuďom," povedal na fóre Putin, podľa ktorého je kríza na Ukrajine "tragédiou, keďže ukrajinský a ruský ľud sú prakticky jedným ľudom".
Praha vyzvala Moskvu na stiahnutie ruských jednotiek z Ukrajiny
Česká republika považuje prenikanie útvarov ruských ozbrojených síl na východnú a juhovýchodnú Ukrajinu za zásadné ohrozenie mieru a stability v celej Európe. Praha preto dnes vyzvala Moskvu, aby jednotky stiahla. Informáciu priniesol internetový server Novinky.cz s odvolaním sa na vyhlásenie rezortu zahraničných vecí v Prahe.
"Kroky Ruskej federácie sú v príkrom rozpore nielen so základnými normami medzinárodného práva, ale tiež s nedávnymi ubezpečeniami prezidenta (Vladimira) Putina na summite v Minsku o jeho vôli dosiahnuť mierové riešenie krízy na východnej Ukrajine. ČR preto vyzýva Ruskú federáciu, aby okamžite stiahla príslušníkov svojich ozbrojených síl z ukrajinského územia," cituje server z vyhlásenia, v ktorom český rezort diplomacie vyzval Moskvu aj na zastavenie ostreľovania ukrajinského územia a prerušenia dodávok zbraní separatistom na východe Ukrajiny.
Opozičná strana TOP 09 niekdajšieho šéfa českej diplomacie Karla Schwarzenberga vyzvala vládu v Prahe, aby podporila tvrdšie sankcie voči Ruskej federácii. Podľa jej názoru Rusko vedie s Ukrajinou vojnu, preto je Kyjevu potrebné ponúknuť všestrannú pomoc. "Okupácia časti susednej krajiny, vysielanie vojakov a ostreľovanie delostrelectvom sú jednoznačne vojnové akty. Je nutné jasne povedať, že Rusko vedie vojnu voči Ukrajine a preto je pomoc tejto krajine nielen politicky nutná, ale je to aj morálna požiadavka," tvrdí TOP 09.
Ďalšia opozičná strana ODS považuje za jednu z možných reakcií na aktuálny vývoj prítomnosti NATO pri východných hraniciach aliancie. Už v sobotu sa na summite Európskej ľudovej strany chystá rokovať o znepokojujúcej situácii na Ukrajine aj predseda koaličnej KDU-ČSL Pavel Bělobrádek.
Štvorica niekdajších i súčasných českých politikov, Martin Bursík, Michael Kocáb, Luděk Niedermayer a Jaromír Štětina, vyzvala dnes vládu ČR, aby pozastavila vydávanie víz pre občanov Ruskej federácie, podporujúcich Putinov režim, ponúkla materiálnu a vojenskú pomoc Ukrajine a zmrazila plnenie všetkých zmlúv o dodávkach zbraní alebo ich komponentov z ČR do Ruskej federácie.
Mnoho obyvateľov Mariupolu mesto opúšťa, iní zasa budujú ochranné valy pred inváziou ruských vojsk
Kaník: Fico sa opäť snažil nepriamo obhajovať počínanie Ruska na Ukrajine
Premiér Robert Fico zo Smeru-SD sa na dnešných oslavách 70. výročia Slovenského národného povstania (SNP) v Banskej Bystrici opäť usiloval nepriamo obhajovať počínanie Ruska na Ukrajine a spochybňovať potrebu účinných krokov Európskej únie, ktoré majú zastaviť dnes už otvorenú agresiu Ruska voči susednej Ukrajine. Tvrdí to predseda poslaneckého klubu SDKÚ-DS Ľudovít Kaník.
"Vo svojom príhovore hovoril o propagande, pričom celý svet vidí reálne presuny ruskej armády a techniky. Zo strany Fica je to zapojenie sa do ruskej propagandistickej hry, ktorá sa vysmieva celému svetu tvrdením, že na Ukrajinu neútočí. V predvečer summitu Európskej rady, ktorá sa bude touto krízovou situáciou zaoberať, je to ďalšie spochybnenie Slovenska ako spojenca v Európskej únii a NATO. Proti tomu SDKÚ-DS dôrazne protestuje," vyhlásil Kaník.
Podľa neho je opačným príkladom jasného hodnotového postoja neúčasť poľského prezidenta Bronislawa Komorowského na oslavách SNP práve pre účasť predstaviteľa Ruskej federácie. "Brániť agresora a spochybňovať opatrenia namierené proti agresii len preto, lebo dnes je agresor Rusko, je znevážením a pošliapaním odkazu SNP, znevážením boja za slobodu a demokraciu," uzavrel Kaník.
Fico dnes v príhovore na oslavách SNP v spomenul sankcie Európskej únie, Ukrajiny a Ruska, voči ktorým, ako povedal, bol vždy skeptický. "Za vládu SR vyhlasujem, že Slovensko si váži solidaritu a bude sa správať solidárne, ako to ukázalo pri spätných dodávkach plynu na Ukrajinu. Pri rozhodovaní o ďalších sankciách, ktoré Slovensko a celú Európsku úniu brzdia v hospodárskom raste a pri odstraňovaní dôsledkov svetovej krízy, sa však nemienime riadiť propagandou, dezinformáciami alebo záujmami iných krajín," vyhlásil.
Vláda bude podľa neho požadovať overené informácie, dôsledné dodržiavanie medzinárodného práva a rešpektovanie národných záujmov Slovenskej republiky. "Musíme dôsledne posúdiť, či sankcie majú mať prednosť pred diplomatickým riešením konfliktov, ku ktorému som vždy vyzýval a budem tak robiť aj zajtra v Bruseli na summite Európskej únie," uzavrel.
Rasmussen: Ruskí vojaci sa zapájajú do vojenských operácií na Ukrajine
Severoatlantická aliancia bude plne rešpektovať akékoľvek rozhodnutie ukrajinského parlamentu v otázke prípadných snáh o členstvo v NATO. Vyhlásil to dnes generálny tajomník aliancie Anders Fogh Rasmussen, ktorého citovala agentúra Reuters. Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk predtým avizoval, že jeho vláda požiada parlament, aby zmenil doterajší neutrálny štatút krajiny a súhlasil s tým, aby sa začala uchádzať o vstup do NATO.
Rasmussen zároveň vyhlásil, že ruskí vojaci sa priamo zapájajú do vojenských operácií na ukrajinskom území, čo označil za otvorené porušenie suverenity a teritoriálnej celistvosti Ukrajiny. "Napriek opakovanému neúprimnému popieraniu zo strany Moskvy je teraz jasné, že ruskí vojaci a zariadenia ilegálne prekročili hranicu na východe a juhovýchode Ukrajiny," vyhlásil šéf NATO. Podľa jeho slov nejde o izolovanú operáciu, ale za súčasť "nebezpečných" snáh Kremľa o destabilizáciu Ukrajiny, ktoré trvajú už "mnoho mesiacov".
Podľa agentúry ITAR-TASS Rasmussen okrem toho oznámil, že NATO zakladá štyri fondy, prostredníctvom ktorých by sa mala financovať modernizácia ukrajinských ozbrojených síl. Príspevky do fondov už podľa neho prisľúbili viaceré členské krajiny aliancie.
Nemecká vláda po prvý raz obvinila Rusko z "vojenskej intervencie" na Ukrajine
Nemecká spolková vláda obvinila v súvislosti s vývojom na Ukrajine po prvý raz Rusko z "vojenskej intervencie". Steffen Seibert, hovorca vládneho kabinetu kancelárky Angely Merkelovej, dnes v Berlíne poukázal na to, že sa množia indície o prítomnosti Rusov a využívaní ruských zbraní v krízových oblastiach a že to všetko dáva dokopy vojenskú intervenciu.
Hovorca súčasne potvrdil štvrtkové vyjadrenie Angely Merkelovej, v zmysle ktorého sa budú účastníci sobotňajšieho summitu Európskej únie v Bruseli zaoberať aj otázkou ďalších sankcií voči Ruskej federácii. Severoatlantická aliancia (NATO) zatiaľ termín vojenská invázia, ktorý už v piatok použil aj ukrajinský prezident Petro Porošenko, neaplikovala, namiesto toho hovorí o vpáde.
Berlín ústami hovorcu vlády opakovane vylúčil dodávky zbraní na Ukrajinu, o ktoré požiadal Západ šéf ukrajinskej diplomacie Pavel Klimkin.
Rusko a Kanada sa kvôli Ukrajine doberajú na Twitteri
Kanadské a ruské zastúpenie pri Severoatlantickej aliancii sa kvôli kríze na Ukrajine vzájomne špičkujú na Twitteri. Ottawa najskôr zverejnila mapku s informáciami pre zatúlaných ruských vojakov, kde je a kde už nie je Rusko, na čo Moskva odpovedala lekciou o novej geopolitickej situácii na Kryme.
"Zemepis môže byť ťažký. Tu je sprievodca pre ruských vojakov, ktorí sa strácajú a" omylom "prekračujú hranice s Ukrajinou," uviedla kanadská delegácia pri NATO. Na mapke je nad územím Ukrajiny veľký nápis "to nie je Rusko". Reagovala tak na fakt, že Rusko vysvetlilo nedávne zadržanie desiatich svojich vojakov na Ukrajine tým, že sa tam "omylom" zatúlali.
Odpoveď z Ruska, ktoré nie je členom NATO, ale s alianciou na rade projektov spolupracuje, na seba nenechala dlho čakať. V tweetu s mapkou, kde je na anektovanom ukrajinskom polostrove Krym nápis Rusko, Moskva uvádza, že chce "pomôcť kanadským kolegom dohnať znalosti o súčasnej podobe Európy". Západ však pripojenie Krymu k Rusku neuznáva.
Na internete sa v súvislosti s rozdielnym postojom Západu a Ruska k situácii na Ukrajine objavilo priehrštie fotomontáží a vtipov. Najnovšia vlna anekdot sa zdvihla po štvrtkovom mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN, ktorá kvôli vzájomným sporom nedosiahla žiadnu dohodu. Členovia tohto vrcholného orgánu ale zhodne hovorili o znepokojujúcich udalostiach na Ukrajine, preto bloggeri premenovali OSN na Organizáciu znepokojených národov. Vďačnou témou zosmiešňovania sa stal aj ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin, ktorý pomocou grafického editora dostal podobu klauna.
Niekoľkým ukrajinským novinárom sa podarilo utiecť z obkľúčenej oblasti v Donecku
Putin: Rusko musí byť pripravené reagovať na akúkoľvek agresiu voči sebe
Ruský prezident Vladimir Putin dnes povedal, že Rusko sa nenechá zatiahnuť do rozsiahleho konfliktu, ale musí byť pripravené reagovať na akúkoľvek hrozbu, "odraziť akúkoľvek agresiu voči sebe", citovala ho agentúra DPA.
"Naši partneri musia pochopiť, že je lepšie sa s nami nezahrávať," uviedol počas návštevy mládežníckeho tábora pri jazere Seliger na rozhraní Tverskej a Novgorodskej oblasti. Rusko bude pokračovať v rozvoji svojho jadrového potenciálu "nie aby niekoho ohrozovalo, ale aby sa cítilo bezpečne", zdôraznil.
Povedal, že pokračujúce ťaženie ukrajinskej armády voči povstaleckým mestám Doneck a Luhansk mu pripomína nacistické obliehania ruských miest z čias druhej svetovej vojny. "Malé dediny a veľké mestá sú obkľúčené ukrajinskou armádou, ktorá priamo zasahuje obytné oblasti, aby zničila tamojšiu infraštruktúru."
Putin ďalej povedal, že Moskva musí posilniť svoje postavenie, ekonomicky i vojensky, v oblasti Arktídy, kde viaceré krajiny súperia o vplyv. Rusko bude podľa jeho slov brániť svoje záujmy v Arktíde v rámci medzinárodného práva a hľadať kompromisy s partnermi. Arktída, pripomenul, má nielen výdatné zásoby nerastných zdrojov, ale zohráva tiež významnú úlohu v ruskej národnej bezpečnosti, informovala ruská tlačová agentúra ITAR-TASS.
Putin vyzval Kyjev na mierové rokovania so separatistami
Ruský prezident Vladimir Putin vyzval dnes ukrajinskú vládu, aby začala skutočné rokovania s predstaviteľmi separatistov z východu Ukrajiny.
"Je potrebné prinútiť ukrajinské úrady, aby začala takého rozhovory, a nie o technických otázkach. Rokovania musia byť vecné," vyhlásil Putin počas návštevy mládežníckeho tábora pri jazere Seliger na rozhraní Tverskej a Novgorodskej oblasti. Šéf Kremľa označil súčasnú ukrajinskú krízu za tragédiu a zdôraznil, že Rusi a Ukrajinci sú podľa jeho názoru "prakticky jedným ľudom".
Súčasne vyhlásil, že pokračujúce ťaženie ukrajinskej armády voči povstaleckým mestám Doneck a Luhansk mu pripomína nacistické obliehania ruských miest z čias druhej svetovej vojny. "Malé dediny a veľké mestá sú obkľúčené ukrajinskou armádou, ktorá priamo zasahuje obytné oblasti, aby zničila tamojšiu infraštruktúru," uviedol Putin.
Predseda EK telefonoval s Putinom, odsúdil ruský vpád na Ukrajinu
Predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso dnes v telefonickom rozhovore s ruským prezidentom Vladimirom Putinom odsúdil "závažný vpád" ruských ozbrojených síl na Ukrajinu. Informovala o tom agentúra Reuters. "Vo veľmi otvorenej výmene názorov vyjadril predseda Komisie svoje hlboké znepokojenie nad súčasnými udalosťami a situáciou na Ukrajinu," uviedla Komisia vo svojom vyhlásení.
Barroso povedal Putinovi, že rozhodne odsudzuje "dôkazy o závažnom vpáde" na ukrajinské územie a operácie ruských vojenských jednotiek na tomto území. EK vo svojom vyhlásení zopakovala, že ďalšia destabilizácia situácie na Ukrajine bude za veľkú cenu.
OBSE nemá dôkazy o prítomnosti riadnych ruských armádnych jednotiek na Ukrajine
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) nemá zatiaľ žiadne dôkazy o nasadení riadnych ruských armádnych jednotiek na Ukrajine. Z rôznych zdrojov prišli však potvrdenia o tom, že sa do bojov zapojilo ešte viac ruských dobrovoľníkov, ako sa očakávalo.
Pre rozhlasovú stanicu Deutschlandradio Kultur to dnes vyhlásil stály zástupca Švajčiarska pri OBSE Thomas Greminger, píše tlačová agentúra DPA. Podľa jeho slov sa javí ako pravdepodobné, že doplňovanie zbraní a munície odniekiaľ prebieha. Vie sa o tom, že zrejme prebieha protiofenzíva separatistov. Na mimoriadnom zasadaní Stálej rady OBSE vo štvrtok sa však názory na informácie, ktoré prichádzajú z Ukrajiny, výrazne rozchádzali, dodal diplomat.
Zajatí vojaci ukrajinskej pohraničnej stráže
Ministri zahraničných vecí krajín EÚ rokovali v Miláne o situácii na Ukrajine
Európska únia zrejme rozšíri sankcie, ktoré už doteraz prijala voči Ruskej federácii. Vyplýva to podľa informácií tlačovej agentúry DPA z priebehu dnešného stretnutia ministrov zahraničných vecí 28 členských krajín únie, vrátane SR, v talianskom Miláne.
Účastníci rokovania v rôzne ostrej forme kritizovali Moskva za prítomnosť riadnych armádnych jednotiek na ukrajinskom území. Viacerí z ministrov hovorili pri tom o "invázii". Situácia na Ukrajine a aj prípadné uvalenie ďalších sankcií bude už v sobotu neplánovanou témou mimoriadneho summitu lídrov členských štátov únie v Bruseli, na programe ktorého malo byť pôvodne predovšetkým personálne obsadenie dôležitých postov v EÚ.
Podľa dnešného vyjadrenia švédskeho ministra zahraničných vecí nemôže únia pristúpiť k sankciám podobného typu ako naposledy, keď na sklonku júla sťažila prístup ruských bánk na finančné trhy v únii, zakázala vývoz istých moderných technológií do Ruskej federácie a takisto export špeciálnych zariadení pre ťažobný priemysel. "Nemôže to byť to isté, musí to byť čosi iného," citovala tlačová agentúra DPA šéfa švédskej diplomacie.
Carl Bildt vyzval súčasne EÚ na intenzívnejšiu politickú a humanitárnu podporu Ukrajiny. Estónsky minister zahraničných vecí Urmas Paet volal v Miláne po sankciách, ktoré "skutočne zabolia". Podľa jeho názoru nemá zmysel viesť s Ruskom politický dialóg, ak sa nehlási k vlastnému konaniu na Ukrajine.
Šéf litovskej diplomacie Linas Linkevičius sa domnieva, že EÚ by mala zvážiť aj dodávky vojenského materiálu. Nehovoríme o vojenskom riešení krízy, ktoré nechce ani Ukrajina, poznamenal.
Jeho dánsky rezortný kolega Martin Lidegaard sa nechal počuť, že "krátkodobo potrebujeme ďalšie sankcie a iniciatívy". Luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn, ktorý vidí isté možnosti v uvalení nových sankcií, podčiarkol, že hľadieť inam, akceptovať súčasné dianie alebo prizerať sa mu nie sú pre Európsku úniu prijateľné alternatívy, pretože na to je v hre priveľa.
Nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier, ktorý nepatril medzi tých, hovoriacich o "invázii", povedal, že je dostatočne známe, že členské krajiny Európskej únie sú v prípade potreby pripravené zvýšiť tlak (na ruskú stranu). Šéf nemeckej diplomacie vyzval Ruskú federáciu, aby "hrala s otvorenými kartami" v súvislosti s ukrajinskou krízou. "Nebezpečná situácia" na východnej Ukrajine dostala podľa Steinmeiera nový rozmer. Podľa jeho názoru má ukrajinsko-ruský dialóg, ktorý je tak potrebný, zmysel iba, ak Rusko bude hrať s otvorenými kartami a ak sa konečne prestane so zahmlievaním vecného obsahu, ako je tomu v súčasnosti.
Nemecký minister zahraničných vecí varoval, že správy z východnej Ukrajiny naznačujú množiace sa prípady narušenia štátnej hranice a vyvolávajú obavy z ďalšej eskalácie, ktorej treba zabrániť ešte skôr, ako dôjde k priamej vojenskej konfrontácii medzi ozbrojenými silami oboch krajín. "Konečne sa musí vrátiť rozum. A to hovorím osobitne s ohľadom na ruskú stranu," cituje Steinmeiera tlačová agentúra DPA.
Jaceňuk: Ukrajinská vláda odštartuje snahy o vstup do NATO
Ukrajinská vláda požiada parlament, aby zmenil doterajší neutrálny štatút krajiny a súhlasil s tým, aby sa začala uchádzať o vstup do Severoatlantickej aliancie. Na rokovaní ukrajinskej vlády to dnes vyhlásil premiér Arsenij Jaceňuk. "Predkladáme ukrajinskému parlamentu návrh zákona o zrušení štatútu neúčasti v blokoch," povedal Jaceňuk, ktorého citovala agentúra ITAR-TASS.
Hlavnou prioritou zahraničnej politiky Kyjeva podľa Jaceňuka zostávajú snahy o členstvo Ukrajiny v Európskej únii. Podľa nedávneho vyjadrenia predsedu ukrajinského parlamentu Oleksandra Turčynova by Ukrajina chcela vstúpiť do EÚ do piatich rokov.
Holandský premiér nevylučuje prijatie ďalších sankcií voči Rusku
Holandský premiér Mark Rutte dnes povedal, že sankcie voči Rusku "nefungovali" a nezmenili správanie sa Moskvy na východnej Ukrajine, preto musí Európska únia zvážiť dodatočné opatrenia. Informovala o tom dnes agentúra Reuters. Rutte povedal novinárom po pravidelnom zasadnutí vlády, že prítomnosť Moskvy na Ukrajine "vyvoláva mimoriadne obavy a porušuje medzinárodné právo". "Nesúhlasíme s ňou a ďalšie sankcie nemožno vylúčiť," dodal.
V reakcii na výzvy ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka, aby jeho krajina vstúpila do NATO, Rutte povedal, že "vstup do NATO by neprispel k riešeniu" situácie na Ukrajine. Rusko poprelo, že by vyzbrojovalo separatistov na Ukrajine alebo tam posielalo cez hranice svojich vojakov.
Vedenie DĽR podporilo návrh na vytvorenie humanitárnych koridorov
Vedenie samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) podporilo návrh na vytvorenie humanitárnych koridorov pre ukrajinských vládnych vojakov, ktorí sa ocitli v obkľúčení jednotiek proruskej domobrany. Ako podmienku pre otvorenie koridorov však uviedli odovzdanie ťažkých zbraní a streliva vládnymi jednotkami.
Vedenie DĽR tým chce zabrániť, aby ťažké zbrane boli neskôr použité proti domobrane. V rozhovore pre televíziu Rossija 24 to uviedol premiér DĽR Alexander Zacharčenko.
Putin vyzval domobranu v Donbase otvoriť koridor pre ukrajinských vojakov
Ruský prezident Vladimir Putin dnes vyzval príslušníkov proruskej domobrany na východnej Ukrajine, aby otvorili humanitárny koridor a umožnili tak ukrajinským vojakom dostať sa z obkľúčenia. Informovala o tom v noci nadnes tlačová služba Kremľa.
"Vyzývam sily domobrany otvoriť humanitárny koridor pre ukrajinských vojakov, ktorí sa ocitli v obkľúčení, a predísť tak nezmyselným obetiam,...umožniť im bez prekážok opustiť oblasť bojov, odísť k ich rodinám, vrátiť ich matkám, ženám a deťom, poskytnúť urgentnú lekársku pomoc raneným v bojoch," uvádza sa podľa agentúry ITAR-TASS v Putinovom vyhlásení.
Podľa agentúry RIA Novosti Putin dodal, že kvôli vojenským operáciám domobrany sa "mnoho ukrajinských vojakov a dôstojníkov ocitlo v obkľúčení, keď bojovali nie z vlastnej vôle, ale na rozkaz".
Ako informovali ruské i ukrajinské médiá, v obkľúčení sa ocitli ukrajinské jednotky neďaleko Ilovajska v Doneckej oblasti, kde sú boje prakticky nepretržité. Ukrajinské jednotky majú veľké problémy so zásobovaním, vrátane dodávok jedla a vody, uviedla agentúra RIA Novosti.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko za vznik tejto situácie obvinil velenie dvoch plukov, ktoré opustili obranné pozície pod Ilovajskom. Podľa informácií Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny (SNBO) ukrajinská armáda stratila aj kontrolu nad mestom Novoazovsk, ako aj nad viacerými dedinami v priľahlých okresoch.
Putin podľa RIA Novosti podčiarkol očividnosť toho, že domobrana dosiahla významné úspechy v zastavení silovej operácie Kyjeva, ktorá predstavuje smrteľné nebezpečenstvo pre obyvateľov Donbasu a ktorá už spôsobila veľké straty na životoch v radoch civilistov.
Ruský prezident uviedol, že Rusko "je pripravené a poskytne humanitárnu pomoc obyvateľstvo Doneckej oblasti na východe Ukrajiny trpiacemu v dôsledku humanitárnej katastrofy". Ako pripomenula agentúra Reuters, Rusko pred týždňom vypravilo prvý konvoj s humanitárnou pomocou určenou pre Donbas.
Vo svojom vyhlásení Putin súčasne vyzval ukrajinské vedenie okamžite ukončiť vojenské operácie, zastaviť paľbu, začať rokovať s predstaviteľmi Donbasu a riešiť nahromadené problémy výlučne mierovými prostriedkami.
Lavrov: Správy o prítomnosti ruských vojakov na Ukrajine sú dohady
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dnes poprel, že by na východe Ukrajiny bojovali aj ruskí vojaci. Správy podobného druhu označil za dohady.
Bývalý ropný magnát Michail Chodorkovskij v tejto súvislosti obvinil Moskvu zo lží a vyzval obyvateľov Ruska, aby pomohli zastaviť "nerovný" boj, ktorý Kremeľ vedie na Ukrajine, uviedla agentúra Reuters.
"Počúvame rôzne dohady, nie prvýkrát, ale ani raz nám nepredložili žiadne fakty," vyhlásil Lavrov na tlačovej konferencii v Moskve. Reagoval tak na medializované informácie o prítomnosti ruských vojakov v oblasti bojov na východe Ukrajiny.
Podľa Chodorkovského Moskva vedie na Ukrajine "skutočnú vojnu", ale ruské úrady v tejto otázke klamú rovnako, ako to robili v minulosti ohľadne Afganistanu a Čečenska. "Môžme zastaviť, čo sa deje. Stačilo by vyjsť do ulíc, začať štrajkovať," vyhlásil Chodorkovskij vo vyhlásení vydanom zo Švajčiarska, kde v súčasnosti žije.
Niekdajšieho najbohatšieho muža Ruska a odporcu prezidenta Vladimira Putina prepustili koncom minulého roku - na základe prezidentskej milosti - z väzenia, kde strávil približne desať rokov.
Obama pozval Porošenka do Bieleho domu
Biely dom vo štvrtok potvrdil, že americký prezident Barack Obama pozval svojho ukrajinského náprotivka Petra Porošenka na návštevu USA. Stať by sa tak podľa prezidentskej kancelárie malo 18. septembra. Podľa Američanov bude cieľom Porošenkovej návštevy "vyzdvihnúť záväzok k demokracii, nezávislosti a stability". Podľa Bieleho domu sa Obama "teší na debatu" so svojim ukrajinským kolegom o úsilí s cieľom nájdenia diplomatického riešenia krízy na Ukrajine ako aj "pokračujúcej americkej podpore ukrajinského boja za obranu svojej suverenity a územnej celistvosti".
Porošenko, prozápadný oligarcha, sa po víťazstve v májových voľbách stal novým prezidentom Ukrajiny. Po ujatí sa najvyššej funkcie nariadil spustenie tvrdej operácie proti povstalcom na východe Ukrajiny, kde v apríli naplno vypuklo proruské povstanie. Počet obetí podľa aktuálnych informácií OSN presiahol počet 2500 a vypukla humanitárna katastrofa.
Obama potvrdil, že Američania na Ukrajine nezasiahnu
Americký prezident Barack Obama vo štvrtok označil aktuálny vývoj na Ukrajine za pokračovanie toho, čo sa na východe postsovietskej krajiny deje už niekoľko mesiacov. Šéf Bieleho domu zároveň odmietol označiť dianie na základe informácií o prítomnosti ruských vojakov za inváziu. Skonštatoval však, že Rusko podporuje, trénuje a financuje povstalcov a ruský prezident Vladimir Putin tak ignoruje možnosti na hľadanie diplomatického riešenia krízy. Spojené štáty sa však podľa jeho slov vojensky do situácie nezapoja. Obama zároveň potvrdil, že USA zatiaľ nemajú dotiahnutú stratégiu boja proti islamských extrémistom, ktorí kontrolujú veľké územia Iraku a terorizujú státisíce ľudí.
"Nepodnikneme vojenské akcie na vyriešenie ukrajinského problému. To, čo robíme, je mobilizácia medzinárodného spoločenstva v záujme vyvíjania tlaku na Rusko," povedal Obama, ktorý chce počas budúcotýždňovej prítomnosti v Európe uistiť spojencov o podpore Washingtonu. Americká vláda zároveň potvrdila, že Obama vo štvrtok hovoril s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a zhodli sa na potrebe zvážiť ďalšie sankcie voči Rusku.
NATO: Aliancia bude mimoriadne rokovať o situácii na Ukrajine
Vyslanci 28 členských krajín Severoatlantickej aliancie sa v piatok stretnú so zástupcom Kyjeva pri NATO na mimoriadnom rokovaní o situácii na východe Ukrajiny. Stretnutie sa uskutoční na žiadosť ukrajinskej vlády, ktorá obvinila Rusko z vyslania jednotiek na východ Ukrajiny. Tá síce nie je členom NATO, no stretnutia Komisie NATO-Ukrajina sa konajú pravidelne.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko potvrdil nasadenie ruských vojakov na východe krajiny, kde bojujú po boku separatistov. Severoatlantická aliancia odhaduje, že na Ukrajine v súčasnosti operuje vyše 1000 ruských vojakov.
Ukrajina obnovuje povinnú vojenskú službu, branci nebudú slúžiť v oblasti bojov
Ukrajina obnoví od tohtoročnej jesene povinnú vojenskú službu, ale branci nebudú slúžiť v zóne konfliktu, kde vedie vojnu so separatistami. Rozhodla o tom dnes Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny.
Rada, ktorú citovala tlačová agentúra Interfax, neuviedla, aká dlhá bude povinná vojenská služba, informovala agentúra Reuters. Vojenskú povinnosť na Ukrajine zrušil bývalý prezident Viktor Janukovyč, ktorého pouličné protesty donútili vo februári k úteku z krajiny. Povinnosť sa vzťahovala iba na mužov vo veku od 18 rokov, Janukovyč uprednostnil profesionálnu armádu, napísal Reuters.
Ruský aktivista dostal za protest proti vojne na Ukrajine 15 dní väzenia
Moskovská polícia zadržala siedmich ľudí, ktorí v centre ruskej metropoly protestovali proti vojne na Ukrajine. Vo všetkých prípadoch išlo o individuálne akcie, uviedla agentúra UNIAN.
Spresnila, že zatknutého aktivistu hnutia Solidarita Dmitrija Monachova moskovský Tverský súd vo štvrtok odsúdil na 15 dní väzenia po tom, ako ho uznal vinným z kladenia odporu policajným zložkám.
Vo štvrtok v Moskve polícia zadržala aj ďalších šiestich demonštrantov, ktorí ako jednotlivci protestovali proti vojne na Ukrajine. Ako uviedla agentúra UNIAN, policajti so všetkými spísali protokoly kvôli porušeniu nariadení o organizácii mítingov. Po spísaní protokolov ich polícia prepustila na slobodu.
Obama pripustil uvalenie ďalších sankcií na Rusko
Americký prezident Barack Obama dnes vyhlásil, že Spojené štáty a ich spojenci hľadajú spôsoby, ako rozšíriť ekonomické sankcie uvalené na Rusko po tom, ako Kyjev Moskvu obvinil z presunu ruských jednotiek na juhovýchod Ukrajiny. Obama to však odmietol označiť za inváziu.
Obama vysvetlil, že akcie na východnej Ukrajine, ktorých "sme svedkami posledný týždeň," sú "pokračovaním toho, čo sa deje už mesiace". Upozornil, že ruský prezident Vladimir Putin ignoroval možnosti na hľadanie diplomatických riešení, ktoré by viedli k ukončeniu sporu.
Sankcie uvalené na Rusko Spojenými štátmi a európskymi spojencami zasiahli ruskú ekonomiku, uviedol Obama a upozornil, že "existujú spôsoby, ako prehĺbiť alebo rozšíriť rozsah ich pôsobnosti" a dodal, že o týchto opatreniach chce rokovať so spojencami z NATO na budúci týždeň na summite vo Walese.
Na tlačovej konferencii vo Washingtone Obama uviedol, že Rusko zaplatí za "pokračujúci vpád" na Ukrajinu. "Tento pokračujúci ruský vpád na Ukrajinu prinesie Rusku len ďalšie náklady a dôsledky," varoval na tlačovej konferencii.
Obama však jednoznačne vylúčil vojenskú akciu proti Rusku za jeho aktivity na Ukrajine. Súčasne však Rusko obvinil zo zodpovednosti za násilie na východe Ukrajiny, informovala agentúra AP. Rusko podľa neho vycvičilo a vyzbrojilo ozbrojených separatistov v oblastiach zasiahnutých násilnosťami.
Rada bezpečnosti nesúhlasila s vyhlásením stanného práva
Ukrajinská Rada národnej bezpečnosti a obrany (SNBO), ktorá sa dnes v súvislosti s eskaláciou situácie na východe krajiny zišla v Kyjeve, nepodporila návrh na vyhlásenie stanného práva, informovala ruská agentúra RIA Novosti.
Hovorca SNBO Andrij Lysenko potvrdil, že vyhlásenie stanného práva kvôli vyhroteniu situácie na východe Ukrajiny bolo jednou z tém rokovania, ale jeho účastníci dospeli k záveru, že jeho vyhlásenie na Ukrajine by v súčasnej situácii nemalo zmysel.
SNBO však prijala celý rad opatrení na posilnenie obranyschopnosti a nezávislosti krajiny, dodala RIA Novosti. Bolo napríklad prijaté rozhodnutie ohľadom využitia potenciálu ukrajinského zbrojného priemyslu, posilnenia bojových možností ukrajinských ozbrojených síl a ďalších bojových formácií, ako aj opatrenia na posilnenie počítačovej bezpečnosti Ukrajiny, spresnila ukrajinská agentúra UNIAN.
SNBO nariadila ministrovi zahraničných vecí Pavlovi Klimkinovi, aby sa okamžite obrátil na krajiny, ktoré v roku 1994 podpísali Budapeštianske memorandum, a požiadal ich o konzultácie o situácii na Ukrajine.
Námestník tajomníka SNBO Mychajlo Kovaľ uviedol, že SNBO sa so žiadosťou o pomoc obrátila aj na Bezpečnostnú radu OSN, OBSE, EÚ a NATO, ako aj k strategickým partnerom Ukrajiny, dodala RIA Novosti.
Obama: Vpád na Ukrajinu prinesie Rusku len ďalšie náklady a dôsledky
Americký prezident Barack Obama dnes vo svojom vyhlásení k vývoju situácie na Ukrajine uviedol, že Rusko zaplatí za "pokračujúci vpád" na Ukrajinu. "Tento pokračujúci ruský vpád na Ukrajinu prinesie Rusku len ďalšie náklady a dôsledky," varoval Obama na tlačovej konferencii.
Súčasne Rusko obvinil zo zodpovednosti za násilie na východe Ukrajiny, informovala agentúra AP. Rusko podľa neho vycvičilo a vyzbrojilo ozbrojených separatistov v oblastiach zasiahnutých násilnosťami.
Obama tiež vyhlásil tiež, že rozhodnutia, ktoré Rusko prijíma, vedú k jeho izolácii. Vyjadril sa v tom zmysle, že Rusko si túto situáciu spôsobuje samo. Obama dodal, že ukrajinský prezident Petro Porošenko na budúci mesiac navštívi washingtonský Biely dom.
Kvôli eskalácii konfliktu na Ukrajine sa dnes večer zišla aj Bezpečnostná rada OSN. Schôdzka sa konala na podnet Litvy. Účastníci rokovania vyjadrili znepokojenie zo situácie na Ukrajine, najmä USA, Francúzsko a Británia rozhodne odsúdili kroky Ruska voči Ukrajine. Na záver schôdzky jej účastníci nepodporili ruský návrh spoločného vyhlásenia.
Veľvyslanci 28 členských krajín NATO a Ukrajiny budú rokovať o Ukrajine na mimoriadnom stretnutí v piatok, informovala dnes agentúra Reuters. Citovala predstaviteľa NATO, ktorý povedal, že o schôdzku požiadal Kyjev, ktorý obvinil Rusko, že jeho vojaci pomáhajú promoskovským separatistom na juhovýchode Ukrajiny. Ukrajina nie je členom NATO, ale spolupracuje s alianciou v rámci Komisie NATO-Ukrajina. NATO zverejnilo satelitné snímky, ktoré podporili jeho tvrdenie, že sa ruské bojové sily zapojili do vojenských operácií na Ukrajine, informovala tlačová agentúra DPA.
OSN: Ukrajinský konflikt si vyžiadal už takmer 2600 obetí
Boje na východe Ukrajiny si od polovice apríla vyžiadali už najmenej 2593 životov. Oznámila to dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na vysokopostaveného predstaviteľa OSN.
"Aktuálny počet (zabitých) je 2593, čo sa približuje číslu 3000, ak pripočítame 298 obetí letu (malajzijských aerolínií) MH17," povedal novinárom zástupca generálneho tajomníka OSN pre ľudské práva, chorvátsky diplomat Ivan Šimonovič.
Súčasne vyjadril znepokojenie nad tým, že na východe Ukrajiny možno pozorovať jasný trend nárastu obetí na životoch. Situáciou na Ukrajine sa dnes zaoberali aj veľvyslanci krajín NATO na mimoriadnom zasadnutí v Bruseli. Diplomati sa v priebehu dňa stretnú aj vyslancom Ukrajiny pri aliancii Ihorom Dolgovom, uviedla agentúra ITAR-TASS.
Scenár septembrových manévrov NATO v ČR sa pre krízu na Ukrajine nemenil
Česká republika bude v dňoch 3.-15. septembra 2014 dejiskom rozsiahleho cvičenia Severoatlantickej aliancie (NATO), do ktorého sa zapoja príslušníci leteckých síl 12 členských štátov, vrátane Slovenska a hostiteľskej krajiny.
Informovali o tom dnes české elektronické médiá s odvolaním sa na generálny štáb českých ozbrojených síl. Na manévroch s názvom Ample Strike 2014 sa zúčastnia aj príslušníci ozbrojených síl Belgicka, Dánska, Estónska, Holandska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Nemecka, USA a Veľkej Británie. Asistovať bude aj veliteľstvo vzdušných síl NATO.
Na akciu, ktorej úlohou bude výcvik jednotiek Severoatlantickej aliancie napríklad pri navádzaní na pozemné ciele, sa budú využívať predovšetkým lokality Bechyně, Boletice, Libava a Náměšť, lietadlám poslúžia ako základne vzdušné prístavy Praha-Kbely, Čáslav a Náměšť. Na cvičení sa očakáva účasť asi 1400 vojakov, vrátane 300 armádnych príslušníkov zo zahraničia, okolo troch desiatok lietadiel a vrtuľníkov, ako aj desiatky kusov pozemnej techniky. Ako dnes uviedli české armádne zdroje, scenár manévrov sa v dôsledku ukrajinskej krízy nemenil.
