DONECK - Stany sú preplnené, ľudia sa nemajú kam vrátiť! Dobrovoľníci zo Slovenska navštívili utečenecký tábor na západe Ruska, aby ľuďom bez domova poskytli humanitárnu pomoc. Výsledkom je jedinečná reportáž, ktorá zdokumentovala život utečencov vo vyhnanstve a ukázala, v akom utrpení musia ľudia na východe krajiny žiť.
Hŕstka dobrovoľníkov zo skupiny Pokojní bojovníci na čele s aktivistkou Veronikou sa vydala do Donecka, kde zúri vojna medzi ukrajinskými proruskými separatistami a Ukrajincami, ktorí dokonca odmietajú ruskú humanitárnu pomoc. Niekde uprostred sa nachádzajú obyčajní ľudia, ktorých konflikt zasiahol najviac – prišli o strechu nad hlavou, zdravie, o prácu, o všetko a nemajú kam ísť. Skupina Pokojných bojovníkov, ako sa nazývajú, podporila Ukrajincov, ktorí stoja na strane Ruska a priniesla im pomoc (potraviny, oblečenie a potrebné technické vybavenie).
Pomedzi vzlyky sa o svojich útrapách rozhovorila 37-ročná mamička s dieťaťom: „Som tu dva dni, pochádzam z mesta Krasnyj luč. Naše mesto už začali bombardovať. Nechceme vojnu, chceme mier. Chceme, aby nás nechali žiť podľa nášho. Nás všetkých – naše rodiny, deti, rodičov... Museli sme zanechať všetko – domov, majetok, všetko, čo sme vybudovali za tieto roky. Zobrali sme len naše dve deti, tašky a odišli sme," zúfa žena, ktorá bude musieť začínať odznova, ale nevie ako a kde. „Môj manžel bude musieť zarobiť na nové bývanie, na auto. Kiežby sme mali aspoň nejaké bývanie a prácu, aby bolo čím nakŕmiť deti. Prečo som rodila dve deti v tomto štáte?! Aby sme odtiaľto utekali?! Veľmi to bolí,“ dodala.
O svojom zážitku z bombardovala sa zdôverili aj Ľudmila Charitonovna a jej manžel Gennadij Andrejevič, ktorý je ťažko telesne postihnutý. „Pochádzame z mestečka Snežnoje z Doneckej oblasti. Pred tromi dňami začali bombardovať aj naše mesto, náš dom. Bombardujú denne. Tu sa cítime dobre, v bezpečí. Prijali nás. Nemáme kam ísť. Môj muž je doposiaľ obutý v šľapkách. Odchádzali sme narýchlo, utekali. Manžel odpracoval pre Ukrajinu 40 rokov, ja 30. Ukrajinská vláda vraví, že sme zostrelili malajzijské lietadlo – áno, z praku!“ rozhorčuje sa postaršia Ľudmila Charitonovna a ľavou rukou si pridŕža drevený krížik. „Čo si myslia americkí politici...? Porošenko? Oni potrebujú vojnu!“ dodáva jej manžel.
O strechu nad hlavou prišlo veľa nevinných mladých rodín, ktoré na videu adresovali svoje odkazy Európanom. „Chceli by sme povedať Európanom, aby otvorili oči a pomysleli na to, že podporujú Porošenka, ktorý bombarduje našu krajinu! Chceli by sme im povedať, že nás zabíjajú! Môžu prísť do našich miest a pozrieť sa, ako nás likvidujú. Potom určite pochopia a nebudú nás nazývať separatistami a teroristami!“ odkazuje Európanom mladý muž, ktorý utiekol do tábora s tehotnou manželkou a dieťaťom.
Veronika v závere videa vyzýva všetkých, ktorí ho uvidia, aby pomohli: „Je len na Vás, Slováci a všetci, ktorí budete toto video sledovať, ako sa zapojíte a ako pomôžete trpiacim ľuďom v tejto krajine! Pretože to, čo sa deje tu, sa môže stať aj v akejkoľvek inej krajine, ak sa niečia vláda rozhodne ničiť životy civilného obyvateľstva!“ upozorňuje aktivistka Pokojných bojovníkov.
