SLOVJANSK - Amnestiu všetkým separatistom na východe Ukrajiny, ktorí sa nedopustili ťažkých zločinov, prisľúbil dnes na brífingu v Charkove po výjazdovom rokovaní ukrajinskej vlády premiér Arsenij Jaceňuk.
Predseda ukrajinskej vlády apeloval na členov separatisticky orientovaných formácií na východe krajiny, osobitne v Slovjansku, aby opustili okupované budovy, odovzdali zbrane a vzdali sa ukrajinským orgánom. Všetci, ktorí nemajú na svedomí vážne zločiny, ktorí neobrátili zbrane voči pokojným spoluobčanom, budú amnestovaní, zdôraznil a dodal, že sa tak podarí zabezpečiť korektné prezidentské voľby.
Prípravy na ne sú podľa jeho slov v ostatných častiach krajiny v plnom prúde v súlade s harmonogramom.
Jaceňuk sa podľa správy tlačovej agentúry UNIAN domnieva, že Rusko chce prezidentské voľby na Ukrajine naplánované na 25. mája prekaziť, aby krajina nemala legitímne zvolenú hlavu štátu, čo sa však stane.
Prezidentské voľby na Ukrajine Rusi uznajú, za určitých podmienok
Rusko je pripravené uznať výsledky prezidentských volieb na Ukrajine, ak Kyjev predtým ukončí vojenskú operáciu proti skupinám separatistov na ukrajinskom východe, uviedol dnes hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Voľby 25. mája sú "krokom správnym smerom", povedal hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina agentúre Interfax.
Ďalšou podmienkou na to, aby Rusko voľby uznalo, je to, aby prozápadná vláda v Kyjeve začala so separatistami dialóg, zdôraznil Peskov, ktorého citovala aj nemecká tlačová agentúra DPA.
Separatisti zatiaľ nereagovali na Putinovu výzvu, ktorý na nich apeluje, aby odložili referendum o odtrhnutí sa od Ukrajiny, naplánované na tento víkend, dodal kremeľský hovorca Dmitrij Peskov.
Separatisti sa referenda nevzdávajú
Vedenie proruských aktivistov, ktorí na východe Ukrajiny vyhlásili samozvanú Doneckú ľudovú republiku, dnes oznámilo, že uskutoční referendum o nezávislosti v plánovanom termíne - v nedeľu 11. mája - napriek výzve ruského prezidenta Vladimira Putina, aby hlasovanie odložili.
Koordinačný výbor Doneckej ľudovej republiky podľa agentúry AP po svojom dnešnom rokovaní oznámil, že referendum zorganizuje v nedeľu podľa plánu.
Po stretnutí s úradujúcim predsedom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), švajčiarskym prezidentom Didierom Burkhalterom v Moskve, ruský prezident Putin v stredu vyhlásil, že Rusko stiahlo svojich vojakov späť z blízkosti ukrajinskej hranice do výcvikových priestorov a lokalít pre "pravidelné cvičenia". Zároveň s cieľom zmierniť napätie na Ukrajine vyzval proruských aktivistov, aby odložili plánované referendum o nezávislosti.
Šéf Kremľa súčasne vyzval vládu v Kyjeve, aby zastavila "protiteroristickú operáciu" voči proruským aktivistom na východe Ukrajiny. Apeloval rovnako na odzbrojenie extrémistických provládnych skupín.
"Myslíme si, že najdôležitejšie je vytvoriť priamy, úplný dialóg medzi kyjevskými činiteľmi a zástupcami juhovýchodnej Ukrajiny," povedal Putin. "Preto žiadame, aby zástupcovia juhovýchodnej Ukrajiny, stúpenci federalizácie krajiny, odložili referendum 11. mája, aby sa vytvorili potrebné podmienky pre takýto dialóg," konštatoval ruský prezident.
Rusi stále nestiahli vojská z Ukrajinskej hranice
Severoatlantická aliancia (NATO) ani Spojené štáty nevidia "žiadne znaky" sťahovania ruských vojsk z hraníc s Ukrajinou tak, ako to tvrdí šéf Kremľa Vladimir Putin. "Rusko by malo dodržať svoje medzinárodné záväzky, zastaviť podporu separatistov a stiahnuť svoje jednotky z hranice," vyzval Moskvu generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen, ktorý je v súčasnosti na návšteve Poľska. Podobnú výzvu adresoval do Moskvy aj Washington. "Doteraz nemáme žiadne dôkazy o tom, že by prišlo k sťahovaniu (ruských vojsk)," uviedol hovorca Bieleho domu Josh Earnest.
Putin v stredu vyzval separatistov na východe Ukrajiny, aby odložili referendá naplánované na nedeľu v Luhanskej a Doneckej oblasti. Podľa jeho slov to umožní vytvoriť podmienky nevyhnutné pre dialóg medzi predstaviteľmi vlády v Kyjeve a jej odporcami na východe krajiny. Ruský prezident zároveň oznámil, že nariadil stiahnutie vojakov z území pri hranici s Ukrajinou. Podľa NATO sa ich tam v uplynulých týždňoch zhromaždili desaťtisíce. Rusko to odmietlo potvrdiť a argumentovalo potrebou pripravenosti armády v prípade ohrozenia po rusky hovoriacich obyvateľov Ukrajiny.
Nemecký minister ocenil nový prístup Putina
Nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier dnes vyhlásil, že nový "konštruktívny tón" ruského prezidenta Vladimira Putina by mohol dať nový podnet na diplomatické vyriešenie krízy na Ukrajine.
"Sme dnes možno v rozhodujúcom bode," povedal šéf nemeckej diplomacie po tom, čo sa v stredu Putin stretol so švajčiarskym prezidentom Didierom Burkhalterom, ktorého krajina predsedá Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Putin totiž v stredu zmiernil svoj tón a oznámil, že Rusko stiahlo vojakov z ukrajinských hraníc. Zároveň vyzval na odklad nedeľného referenda o autonómii na východnej Ukrajine.
Agentúra AP však podotýka, že zatiaľ nevidno realizáciu ani jedného z týchto dvoch bodov - teda ani pohyb vojsk, ani zastavenie príprav na referendum.
Steinmeier zdôraznil, že to, o čom sa diskutovalo s Burkhalterom, by sa malo "okamžite realizovať".
"Je ešte stále šanca, že diplomatickou cestou sa nám podarí zabrániť ďalšej eskalácii násilia," vyjadril nádej nemecký minister zahraničných vecí.
V Odeskej oblasti zmizol policajný veliteľ
Ukrajina zaradila na zoznam hľadaných osôb bývalého námestníka veliteľa polície v Odeskej oblasti Dmytra Fučedžiho, informoval dnes podľa agentúry UNIAN minister vnútra Arsen Avakov.
Podľa jeho slov pre rozhlasovú stanicu Sloboda však hľadaný na úteku pred trestnoprávnou zodpovednosťou prekročil v skorých ranných hodinách štátnu hranicu.
Fučedži bol v Odeskej oblasti zodpovedný za verejnú bezpečnosť a 2. mája sa počas masívnych zrážok stúpencov Kyjeva a proruských separatistov v centre Odesy zdržiaval v srdci mesta.
O dva dni neskôr bol pri tom, keď došlo po útoku na mestské velenie bezpečnostných zložiek k prepusteniu zadržaných proruských aktivistov. V tom čase vykonával právomoci oblastného náčelníka velenia útvarov rezortu vnútra.
Podľa Avakovových slov zadržali medzičasom pre spoluúčasť na udalostiach v Odese troch spolupracovníkov ukrajinskej polície.
Obama zobral Rusom výhody
Spojené štáty americké zbavili Rusko osobitných obchodných výhod v spore o jeho angažovaní sa na Ukrajine.
Prezident USA Barack Obama informoval Kongres, že vyškrtol Rusko z programu Všeobecného systému preferencií, pretože krajina je teraz príliš ekonomicky rozvinutá, aby potrebovala benefity. Biely dom tiež uviedol, že v dôsledku angažovanosti Ruska na Ukrajine je "osobitne vhodné prijať tento krok teraz". Citovala ho agentúra Associated Press.
Biely dom hovorí, že v dôsledku tohto opatrenia bude dovoz ruského tovaru teraz podliehať normálnemu zdaneniu.
USA zverejnili toto oznámenie v deň, kedy ruský prezident Vladimir Putin povedal, že jeho krajina stiahla vojakov od hraníc s Ukrajinou.
Podľa Bieleho domu "nič nedokazuje", že to Rusko skutočne urobilo.
Ďalšie sankcie pre Rusov?
Členské štátov Európskej únie zvažujú novú sériu sankcií proti predstaviteľom Ruskej federácie, aby tak zosilneli tlak na Moskva, ktorá podporuje separatistov vo východnej Ukrajine. Uviedli dnes tlačové agentúry Reuters a EFE s odvolaním sa na nemenovaných diplomatov EÚ.
Podľa týchto zdrojov otázka zavedenia novej série sankcií už bola prerokovaná v Bruseli počas posledných zasadnutí Výboru stálych predstaviteľov (COREPER), ktorý združuje veľvyslancov 28 členských krajín EÚ. Diplomati tak údajne pripravili pôdu pre pondelňajšie (12. mája) zasadnutie Rady EÚ pre zahraničnú politiku, na ktorom by ministri zahraničných vecí oficiálne vyhlásili rozšírenie sankcií.
Európska únia doteraz rozhodla o zákaze vydávania víz a zmrazenia zahraničných aktív pre 48 občanov Ruska a ukrajinských proruských aktivistov.
Únia zatiaľ stále váha prikročiť k tvrdším ekonomickým sankciám proti Rusku, pretože viaceré členské štáty sa obávajú odvetných opatrení, najmä pokiaľ ide o dodávky ruského plynu.
Brusel by podľa nemenovaných diplomatov mohol po vzore Spojených štátov použiť existujúci právny základ na uloženie sankcií pre niektoré vplyvné ruské podniky, zatiaľ však v tomto zmysle nejestvuje žiadna dohoda medzi členskými štátmi.
