BRUSEL - Európska únia uvalí sankcie na ďalších 15 osôb zaangažovaných v dianí na východe Ukrajiny, čím sa ich celkový počet zvýši na 48. Rozhodli o tom ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ na svojom pondelňajšom zasadnutí v Bruseli.
Konkrétne mená ľudí, na ktorých sa bude vzťahovať zákaz cestovať do EÚ a zmrazenie majetku, zatiaľ neboli zverejnené, a vyjdú v utorňajšom oficiálnom vestníku únie. Oficiálnym dôvodom ich potrestania je "podrývanie územnej celistvosti Ukrajiny". Predpokladá sa, že medzi nimi nebude šéf ruského energetického gigantu Rosnefť Igor Sečin, ktorý sa však v pondelok objavil na americkom zozname sankcionovaných osôb. Lídri EÚ sa ešte na marcovom summite dohodli uvalení sankcií voči 12 osobám. Vtedy to bolo za ich aktivity v procese sporného pripojenia ukrajinského Krymu k Rusku.
Spojené štáty v pondelok zaviedli sankcie proti siedmim ruským vládnym predstaviteľom a 17 spoločnostiam napojeným na prezidenta Vladimira Putina. Opatrenia sú súčasťou snáh potrestať Moskvu za jej intervenciu na Ukrajine. Biely dom uviedol, že siedmim Rusom vrátane dvoch z Putinovho najužšieho kruhu budú zmrazené účty a bude im zakázané pricestovať do USA. Americký prezident Barack Obama už vopred oznámil, že sankcie sa zatiaľ nedotknú ekonomických, finančných a priemyselných rezortov ani prezidenta Putina osobne.
Ďalšie sankcie ohlásili aj Kanaďania
Kanadská vláda v pondelok oznámila rozšírenie sankcií voči Rusku vzhľadom na "pokračujúcu nezákonnú okupáciu Ukrajiny a pretrvávajúcu vojenskú agresiu". Podľa vyhlásenia premiéra Stephena Harpera sú terčom nových opatrení dve ruské banky a deväť jednotlivcov, ktorých mená Ottawa zatiaľ nezverejnila.
Kanaďania sankcie voči Rusku rozširujú v rovnaký deň ako USA, ktoré uvalili finančné a cestovné obmedzenia na ďalších 17 spoločností a sedem jednotlivcov. "Kým Rusko nebude jasne demonštrovať svoj rešpekt voči ukrajinskej zvrchovanosti a územnej celistvosti, Kanada bude spolupracovať so svojimi spojencami a rovnako zmýšľajúcimi krajinami na vytváraní nátlaku, ktorý ešte viac izoluje Rusko ekonomicky a politicky," uviedol Harper. Ten už dávnejšie prístup Ruska k západnému susedovi zhodnotil ako "agresívny, militaristický a imperialistický". Konanie Rusov pritom označil za najvýznamnejšiu hrozbu pre mier a stabilitu vo svete od skončenia druhej svetovej vojny.
Kanadskí predstavitelia minulý utorok informovali o vyhostení vysokopostaveného kanadského diplomata pôsobiaceho na veľvyslanectve v Moskve, čo malo byť odvetou za podobný krok zo strany Ottawy. Krajina javorového listu je domovom vyše milióna ľudí ukrajinského pôvodu.
Rusi si vraj sankcie nezaslúžia
Nový súbor sankcií voči Rusku zo strany USA krátko po jeho predstavení ostro skritizoval jeden z vysokopostavených diplomatov Moskvy, ktorý ich označil za nezákonné a nekultúrne. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov podľa vyjadrenia zverejneného na internetových stránkach rezortu v pondelok obvinil Washington z oživovania studenej vojny, čím narážal na dodatočné opatrenie v podobe zastavenia vývozu amerických moderných technológií využiteľných v Rusku na vojenské účely.
"Rozhodne odsudzujeme súbor opatrení, ktoré boli ohlásené v snahe vyvinúť na Moskvu nátlak. Jednostranné mimoteritoriálne sankcie sú vo svojej prirodzenosti nezákonné. Nielenže nezodpovedajú normám civilizovanej interakcie medzi štátmi... ale odporujú aj požiadavkám medzinárodného práva," cituje ministerstvo slová Rjabkova. Rozhodnutie Američanov je podľa neho založené na "absolútne skreslenom" vnímaní diania na Ukrajine a "nezlepší šance na dosiahnutie konštruktívneho riešenia vzniknutých problémov".
