KYJEV - Ukrajinská pohraničná služba obmedzila vstup ruských občanov na územie krajiny. V zdôvodnení tohto opatrenia sa spomínajú informácie o údajnej hrozbe teroristických akcií na ukrajinskom území.
Ako informovala tlačová agentúra UNIAN s odvolaním sa na Serhija Astachova v zastúpení pohraničnej služby, opatrenia sú komplexné a nemožno ich zúžiť na istú kategóriu populácie, ako to skôr nepresne uviedla ruská letecká spoločnosť Aeroflot.
Muži vo veku 16-60 rokov, ktorých ruský subjekt označil za kategóriu nevpúšťanú na územie Ukrajiny, patria však do rizikovej skupiny obyvateľstva, potvrdil Astachov, preto im Aeroflot radšej zrejme preventívne odporučil necestovať na Ukrajinu.
Hagel: USA pošlú Ukrajine dodatočnú vojenskú neletálnu pomoc
Spojené štáty pošlú Ukrajine dodatočnú neletálnu vojenskú pomoc. Oznámil to dnes americký minister obrany Chuck Hagel, ktorého citovala agentúra Reuters. Opatrenie je súčasťou najnovších krokov Washingtonu v reakcii na ruskú anexiu Krymu a zhromažďovanie vojsk na ukrajinských hraniciach.
"Ráno som telefonicky hovoril so svojím ukrajinským rezortným kolegom a oznámil som mu, že prezident Obama schválil dodatočnú neletálnu vojenskú výpomoc zahŕňajúcu zdravotnícky a iný humanitárny materiál," uviedol Hagel na tlačovej konferencii v Pentagóne po rokovaní s poľským náprotivkom Tomaszom Siemoniakom.
Nová americká podpora prichádza po stredajšom oznámení NATO, ktorá "v priebehu niekoľkých dní" hodlá vyslať do východnej Európy viac svojich lodí, lietadiel a vojakov. Predstavitelia aliancie objasnili, že jej sily na Ukrajine, ktorá nie je členom NATO, vojensky nezasiahnu.
Kyjev však požiadal USA o vojenskú pomoc, čo znamená, že žiadal zbrane a muníciu, pripomína agentúra AP. Obamova administratíva to zatiaľ nezvažuje z obavy, že takýto krok by mohol prispieť k eskalácii už beztak napätej situácie. Spojené štáty už skôr poslali Ukrajine humanitárnu pomoc v podobe potravín pre armádu.
Lavrov informoval o záveroch rokovania o Ukrajine
Ruská federácia súhlasila na štvorstranných rokovaniach o ukrajinskej kríze v švajčiarskej Ženeve s odzbrojením separatistických síl na východe Ukrajiny.
Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov informoval, že sa všetci zúčastnení, ktorí schválili dnes dokument o nevyhnutných krokoch v záujme deeskalácie napätia v krajine, dohodli na odzbrojení všetkých protizákonne ozbrojených zoskupení, o vrátení všetkých nezákonne obsadených budov právoplatným majiteľom, o uvoľnení všetkých ulíc, námestí a iných verejných priestranstiev vo všetkých mestách Ukrajiny. V krajine by mala byť vyhlásená amnestia pre všetkých účastníkov protestných akcií s výnimkou páchateľov ťažkých zločinov, dodal podľa agentúr RIA-Novosoti i DPA Sergej Lavrov.
Proruskí aktivisti na letisku v Donecku, separatisti obsadili TV vežu v Slovjansku
DONECK - Proruskí aktivisti sa už nachádzajú na termináli medzinárodného letiska v Donecku, ktorého riadnu prevádzku však zatiaľ nič nenarušuje.
Informáciu priniesla tlačová agentúra UNIAN s odvolaním sa na zdroje priamo z letiska.
Na letisko smeruje podľa rovnakého zdroja aj skupina ďalších okolo 100 osôb s vlajkami tzv. Doneckej ľudovej republiky. Títo ľudia podľa všetkého nie sú ozbrojení.
Separatisti, ktorí už skôr obsadili budovu oblastnej správy v Donecku na východe Ukrajiny, už opakovane deklarovali nutnosť dostať letisko pod kontrolu s cieľom zabrániť prípadnému leteckému presunu stúpencov radikálneho Pravého sektoru do mesta.
Televíznu vežu v Slovjansku obsadili separatisti, ukrajinské TV nahrádzajú ruskými
Televíznu vežu v Slovjansku, z ktorej sa šíri televízny signál nielen do tohto mesta, ale aj do Kramatorsku, Horlivky a Makijivky, obsadili dnes proruskí separatisti.
Nezvaní hostia tu vypli ukrajinské kanály a nahradzujú ich ruskými.
Informáciu priniesli internetový portál Novosti Donbassa, webové vydanie denníka Ukrajinska pravda a tlačová agentúra UNIAN.
Jaceňuk obviňuje Putina: Snaží sa zmariť prezidentské voľby!
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk obvinil dnes ruského prezidenta Vladimira Putina, že sa snaží prekaziť májové prezidentské voľby na Ukrajine a že Moskva je zodpovedná za smrť ľudí, ktorí zomreli pri nedávnych potýčkach na východe krajiny.
"Rusko hrá jednu jedinú hru, a tou je zhoršovanie situácie a ďalšie provokovanie, pretože cieľom je - a to Putin dnes oficiálne vyhlásil - zmariť prezidentské voľby naplánované na 25. mája," povedal dnes Jaceňuk podľa agentúry Reuters novinárom v Kyjeve.
Ruský prezident Vladimir Putin dnes v niekoľkohodinovej televíznej debate povedal, že prezidentská kampaň na Ukrajine je vedená neprijateľným spôsobom a Rusko nebude považovať výsledky volieb za legitímne, ak sa situácia nezmení.
Šéf Kremľa taktiež konštatoval, že Moskva neuznáva legitimitu nového ukrajinského vedenia, ale je s ním v kontakte.
Barrroso varuje Putina: Nezneužívajte plyn na politiku!
Európska únia vo štvrtok varovala Rusko pred zastavením dodávok plynu na Ukrajinu a zneužívanie tejto otázky na politické ciele. V osobitnom liste v mene vlád všetkých 28 členských štátov EÚ adresovanom ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi to napísal predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. Šéf Kremľa by podľa neho mal zaistiť "spoľahlivé dodávky plynu, ktoré sú teraz ohrozené". Tie sú podľa neho v "záujme oboch strán".
EÚ zároveň ubezpečila, že je pripravená rokovať s Ruskom o zabezpečení dodávok plynu. Barrosov list bol odpoveďou na Putinov minulotýždňový list adresovaný lídrom 18 európskych krajín, v ktorom varoval pred zastavením dodávok plynu Ukrajine, ak Kyjev nebude včas plniť svoje záväzky. To by mohlo v budúcnosti ohroziť dodávky plynu, ktoré sa do Európy prepravujú cez Ukrajinu.
Putin: Za podkopanú dôveru medzi Ruskom a USA nemôže Moskva!
Dôvera medzi Ruskom a Spojenými štátmi je do značnej miery podkopaná, vinu však nenesie Moskva. Vyhlásil to dnes v televíznej debate s občanmi šéf Kremľa Vladimir Putin.
Obnovenie dôvery medzi krajinami si podľa Putina vyžaduje odstránenie všetkých prístupov založených na dvojakom metre. Dúfa však v skoré obnovenie kontaktov medzi ruskými a americkými lídrami.
"Máme s nimi nejaké kontakty, ale naši kolegovia sa rozhodli ich prerušiť. Dúfam, že časom bude všetko na mieste," uviedol ruský prezident.
Domnieva sa, že šéf Bieleho domu Barack Obama by ho zachránil, keby sa topil. "Myslím si, že je to slušný a statočný človek a že by to urobil," citovala Putina agentúra RIA Novosti.
Šéf Kremľa taktiež ubezpečil, že Rusko sa nesnaží podkopať vzťahy s Európou. Dúfa, že podobný postoj majú aj európski partneri.
Putinovo priznanie v priamom prenose: Na Kryme boli aj ruské jednotky!
Šéf Kremľa Vladimir Putin dnes po prvý raz priznal nasadenie ruských síl a Krymskom polostrove, konštatuje agentúra Reuters. Putin v živom televíznom vystúpení, kde odpovedá na otázky divákov, povedal, že ruské sily boli aktívne na Kryme s cieľom podporiť miestnu domobranu.
"Museli sme podniknúť nevyhnutné kroky, aby sa udalosti nevyvinuli tak, ako sa v súčasnosti vyvíjajú na juhovýchode Ukrajiny," uviedol ruský prezident a dodal. "Samozrejme, naše jednotky stáli za krymskou domobranou."
Putin uviedol, že prítomnosť ruských vojakov na Kryme bola potrebná na ochranu miestnej populácie a na zabezpečenie referenda, v ktorom ľudia rozhodli o pripojení k Rusku, citovala z jeho dnešnej televíznej debaty s občanmi agentúra AP.
Putin: Európa si nemôže dovoliť prestať kupovať ruský plyn
Európa si nemôže dovoliť prestať kupovať ruský plyn, vyhlásil dnes v televíznej debate s občanmi šéf Kremľa Vladimir Putin.
"Predávame plyn do európskych krajín, ktoré na 30-35 percent pokrývajú svoje plynové potreby dodávkami z Ruska. Môžu prestať kupovať ruský plyn? Podľa môjho názoru to nie je možné," konštatoval ruský prezident.
Tranzit plynu cez Ukrajinu označil Putin za najnebezpečnejší element v európskom systéme dodávok plynu. Dohoda s Ukrajinou o dodávkach plynu je však podľa neho možná. Uviedol, že Moskva je pripravená počkať jeden mesiac, než Kyjev zaplatí Rusku dlh za plyn. Potom už bude Moskva žiadať platenie vopred, citovala Putina z jeho televízneho vystúpenia agentúra Reuters.
Putin nevylúčil vyslanie armády na východ Ukrajiny
Vladimir Putin nevylúčil vyslanie armády na východ Ukrajiny. V dnešnej televíznej debate s občanmi však vyjadril nádej, že to nebude potrebné a diplomacia poslúži ako nástroj na vyriešenie krízy.
"Pripomeniem, že Rada federácie (horná komora ruského parlamentu) udelila prezidentovi právo použiť na Ukrajine vojenskú silu," konštatoval Putin.
"Skutočne dúfam, že nebudem musieť uplatniť toto právo a že sme schopní vyriešiť všetky dnešné naliehavé záležitosti prostredníctvom politicko-diplomatických prostriedkov," citovala šéfa Kremľa agentúra Reuters.
V súvislosti s rozširovaním NATO Putin povedal, že aliancia vytláča Rusko z čiernomorského regiónu. Moskva je podľa neho nútená reagovať aj na americký protiraketový štít v Európe, ktorý, ako povedal, vedie k závodom v zbrojení. Dodal, že v tejto záležitosti bude Moskva pokračovať v rokovaniach so Spojenými štátmi, ale urobí všetko potrebné pre zaistenie ruskej bezpečnosti.
Putin sa zastal ukrajinskej jednotky Berkut
Ruský prezident Vladimir Putin sa zastal rozpustenej ukrajinskej policajnej jednotky Berkut, ktorú úrady v Kyjeve vinia zo zodpovednosti za smrť demonštrantov. V televíznej debate s občanmi dnes vyhlásil, že Berkut slúžil čestne a v súlade so svojimi povinnosťami.
"Niet pochýb o tom, že vy a vaši kolegovia ste profesionálne a čestne vykonávali svoju povinnosť," reagoval Putin na otázku bývalého príslušníka Berkutu.
Šéf Kremľa taktiež konštatoval, že rozhodnutie rozpustiť Berkut po smrteľných potýčkach počas protivládnych protestov, ktoré viedli k pádu prezidenta Viktora Janukovyča, sa obráti proti ukrajinskému štátu.
"Pretože nemôžete ponižovať bojovníkov a nútiť kľaknúť si bojovníkov, ktorí bránia záujmy štátu," citovala Putina z jeho televízneho vystúpenia agentúra Reuters.
Putin: Vyslanie armády na východ Ukrajiny je zločinom
Vyslanie armády na východ Ukrajiny je "ďalším závažným zločinom" zo strany vlády v Kyjeve, uviedol dnes ruský prezident Vladimir Putin v televíznom vystúpení, kde odpovedá na otázky divákov.
Putin konštatoval, že Kyjev sa nepokúsil nadviazať dialóg s ruskojazyčným obyvateľstvom na východe Ukrajiny. Tvrdenia, že v regióne operujú ruské sily, odmietol.
"Je to nezmysel. Na východe Ukrajiny nie sú žiadne ruské jednotky, ani špeciálne služby, ani inštruktori. Sú to všetko miestni obyvatelia," citovala Putina agentúra RIA Novosti.
Na margo situácie na Kryme povedal, že Rusko nikdy nemalo v pláne vojenské akcie na polostrove ani jeho anexiu. "Naopak, vychádzali sme z toho, že budeme budovať naše vzťahy s Ukrajinou na základe súčasnej geopolitickej reality. Tiež sme si vždy mysleli a dúfali, že naši ľudia, Rusi, ruskojazyčné obyvateľstvo Ukrajiny bude žiť v pohodlných podmienkach a v pohodlnej atmosfére a nebude utláčané," povedal šéf Kremľa.
Dnešné krízové rokovania v Ženeve medzi predstaviteľmi Ruska, Ukrajiny, Spojených štátov a Európskej únie označil za "veľmi dôležité", informovala agentúra Reuters.
Pri útoku na základňu v Mariupole boli zabití traja separatisti
Proruskí separatisti zaútočili v noci nadnes na základňu ukrajinskej národnej gardy v meste Mariupol na juhovýchode Ukrajiny a v prestrelke, ktorá nasledovala, boli zabití traja z nich. Informoval o tom ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov, ktorého citovala agentúra Reuters.
Minister na sociálnej sieti Facebook uviedol, že základňu v Mariupole - prístavnom meste na pobreží Azovského mora - napadla strelnými zbraňami a benzínovými bombami skupina približne 300 ozbrojených mužov. Členovia národnej gardy najprv vypálili varovné výstrely, ale potom spustili paľbu, keďže útok pokračoval.
"Podľa predbežných údajov zahynuli traja útočníci, ďalších 13 utrpelo zranenia a 63 ich bolo zatknutých," napísal minister Avakov na Facebooku.
K útoku došlo v predvečer medzinárodných štvorstranných rokovaní vo švajčiarskej Ženeve o ukrajinskej kríze a je najkrvavejším od vypuknutia separatistických nepokojov v rusky hovoriacich východných oblastiach Ukrajiny. Nepokoje sa začali pred desiatimi dňami.
Neboli zabití žiadni členovia národnej gardy, dodal Avakov. V oblasti však prebieha rozsiahla bezpečnostná operácia, zameraná na pozatýkanie ozbrojených členov skupiny.
"Vzhľadom na agresívnosť útoku na základňu posilnili jednotku ministerstva vnútra aj špeciálne sily Omega. Vyslané boli tiež vrtuľníky," informoval Avakov. Útočníkom zhabali zbrane i komunikačné zariadenia, dodal minister.
Radnicu mesta Mariupol obsadili cez víkend separatisti. Nie je známe, či je ešte stále pod ich kontrolou. Ministerstvo vnútra vo vyhlásení už skôr uviedlo, že ozbrojení protestujúci prišli v stredu neskoro večer na základňu a požadovali, aby príslušníci národnej gardy podporili ich vzburu proti novej prozápadnej ukrajinskej vláde.
Proruskí separatisti obsadili budovy najmenej v desiatich mestách na východe Ukrajiny - podľa ukrajinskej vlády riadili tieto útoky ruskí agenti.
Rusko podporovalo dnes už zosadeného prezidenta Viktora Janukovyča počas troch mesiacov protestov proti jeho vláde. Po Janukovyčovom úteku z Ukrajiny do Ruska koncom februára Moskva odmieta uznať nových proeurópskych predstaviteľov ukrajinskej vlády.
Prístavné mesto Mariupol s takmer pol milióna obyvateľmi leží v blízkosti ruských hraníc a je druhé najväčšie v Doneckej oblasti a desiate najväčšie na Ukrajine.
Štáb Národného hnutia odporu voči ruskej agresii má reálne kontúry
Štáb ukrajinského Národného hnutia odporu voči ruskej agresii informoval o mobilizácii a vytvorení brigád v Charkovskej a Záporožskej oblasti. Boli už stanovené zodpovedné osoby za operatívnu činnosť, mobilizáciu, organizáciu informačného zabezpečenia, spojenie a ďalšie oblasti činnosti.
S odvolaním sa na expremiérku a prezidentskú kandidátku Juliju Tymošenkovú o tom informovalo internetové vydanie denníka Ukrajinska pravda.
Podľa jej slov budú v brigádach pôsobiť výlučne osoby pripravené na použitie zbraní, so skúsenosťami z ozbrojených síl, ale aj špeciálnych útvarov obrany štátu.
Činnosť spomínaného štábu je, ako uviedol iný oficiálny zdroj, v súlade s ukrajinskou legislatívou, pričom hlavným koordinátorom a organizátorom jeho aktivít bude generálny štáb.
Ďalší z ukrajinských prezidentských kandidátov Petro Porošenko, ktorému prieskumy verejnej mienky dávajú v súčasnosti najviac šancí v blížiacich sa voľbách hlavy štátu 25. mája, vystúpi vo štvrtok na pôde Európskeho parlamentu (EP), aby tam zdôraznil význam pripravovanej rezolúcie k vývoju na Ukrajine. V jeho programe však figurujú aj schôdzky s predsedom EP Martinom Schulzom a ďalšími činiteľmi, informovala tlačová agentúra UNIAN.
Ruská FSB žiadala od sociálnej siete údaje o organizátoroch Euromajdanu
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) požadovala od Pavla Durova, zakladateľa ruskej sociálnej siete VKontakte, aby jeho spoločnosť vydala osobné údaje zaregistrovaných organizátorov občianskych protestov na Ukrajine známych ako Euromajdan, ktoré sa začali vlani v novembri. Durov to podľa denníka Ukrajinska pravda uviedol v stredu na svojom profile na Facebooku.
"13. decembra 2013 nás FSB požiadala, aby sme vydali osobné údaje organizátorov Euromajdanu. Naša odpoveď bola a zostáva kategorické odmietnutie - jurisdikcia Ruska sa nevzťahuje na ukrajinských používateľov Vkontaktu," napísal Durov.
Vydanie osobných údajov Ukrajincov ruským orgánom by podľa Durova bolo nielen v rozpore so zákonom, ale aj "zradou všetkých tých miliónov ľudí na Ukrajine, ktorí nám veria".
Durov ďalej uviedol, že v súvislosti s touto kauzou musel obetovať veľa, vrátane svojho podielu v sieti Vkontakte. "Ale nič neľutujem - ochrana osobných údajov ľudí za to stojí. Od decembra 2013 nič nevlastním, ale zostalo mi niečo dôležitejšie - čisté svedomie a ideály, ktoré som pripravený brániť," konštatoval Durov na záver svojho príspevku.
Protesty Euromajdan sa začali spontánne v noci 21. novembra 2013, deň po tom, čo ukrajinská vláda pozastavila prípravy na podpis asociačnej dohody s Európskou úniou. Viedli až k pádu prezidenta Viktora Janukovyča vo februári 2014 a vzniku novej vlády Arsenija Jaceňuka.
Protesty odštartovali aj tzv. krymskú krízu, ktorej vyvrcholením bolo pripojenie Autonómnej republiky Krym a mesta Sevastopol k Rusku na základe referenda, ktoré väčšina krajín neuznáva. Podobný scenár ako na Kryme sa od začiatku apríla odohráva aj na východe Ukrajiny, kde proruskí demonštranti s podporou neoznačených ozbrojencov začali obsadzovať dôležité inštitúcie.
Strana regiónov v Doneckej oblasti vyzvala ozbrojencov na zloženie zbraní
Mimoriadny zjazd poslancov Strany regiónov na všetkých úrovniach Doneckej oblasti sa dnes vyslovil za realizáciu referenda o budúcom smerovaní Ukrajiny v deň prezidentských volieb 25. mája. Medzi požiadavkami, ktoré odzneli na fóre, patria aj zásadné zmeny v ukrajinskej ústave.
Šéf oblastnej organizácie Strany regiónov Mykola Levčenko, ktorý oboznámil zainteresovaných detailne s obsahom schválenej rezolúcie, vyzval všetkých, ktorí okupujú verejné budovy v oblasti, aby zložili zbrane a neohrozovali životy tamojších občanov.
Zároveň upozornil, že bez obnovenia riadnej prevádzky tamojších inštitúcií nebude fungovať vyplácanie platov, dôchodkov a sociálnych dávok. Súčasne však varoval zodpovedných činiteľov, že pokusy o násilné potlačenie pokojných prejavov názoru občanov sú neprípustné.
Rusko kritizuje USA za podporu vlády v Kyjeve; Biely dom Kyjev chváli
Ruské ministerstvo zahraničných vecí kritizovalo dnes Spojené štáty za schvaľovanie vojny, ktorú Kyjev vyhlásil svojim vlastným občanom, napísala agentúra DPA.
Ospravedlňovaním vojenského zásahu kyjevskej vlády proti proruským separatistom na východe Ukrajiny podporujú Spojené štáty vojnu proti ukrajinskému ľudu, uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí.
Rezort zároveň apeloval na Washington, aby si "bol vedomý katastrofálnych dôsledkov neuváženej podpory, ktorú poskytuje svojim kyjevským chránencom...".
Ruské ministerstvo obvinilo Spojené štáty z uplatňovania dvojakého metra, keď zvrhnutie legitímnej vlády v Kyjeve obhajovali ako ľudové povstanie, zatiaľ čo protesty na východe Ukrajiny označovali za terorizmus.
Naopak za primeraný označil dnes postup ukrajinskej vlády pri obnove zákonnosti a poriadku hovorca Bieleho domu Jay Carney, ktorý z paluby prezidentského špeciálu Air Force One pochválil vládu v Kyjeve za to, že na pokusy o destabilizáciu zo strany ozbrojených separatistov reagovala s "obdivuhodnou zdržanlivosťou".
Obama: Ak bude Rusko pokračovať v destabilizácii Ukrajiny, bude to mať následky
Americký prezident Barack Obama varoval v stredu Rusko, že ak bude pokračovať v krokoch vedúcich k destabilizácii dočasnej ukrajinskej vlády, Spojené štáty a Európa na to budú reagovať.
V rozhovore pre televíziu CBS News Obama povedal, že je "absolútne jasné", že marcovou anexiou Krymu Rusko porušilo suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny a pokračuje v tom podporovaním "neštátnej domobrany" v južnej a východnej Ukrajine.
Šéf Bieleho domu nepovedal, či Rusko bude okamžite čeliť ďalším, prísnejším sankciám, ak zlyhá dnešná ženevská schôdzka predstaviteľov EÚ, Ruska a Ukrajiny. Znova zdôraznil, že "vždy, keď Rusko začne robiť kroky smerujúce k destabilizácii Ukrajiny a porušeniu jej suverenity, bude to mať následky."
CBS pripomenula, že Obama koncom marca podpísal nariadenie, ktoré dáva jeho administratíve široké právomoci rozšíriť sankcie zamerané na ruských úradníkov a podnikateľov, ak aj celé odvetvia ruského hospodárstva.
Aj napriek rastúcemu napätiu v regióne je Obama presvedčený, že Rusko nechce vojenský konflikt s USA. "(Rusi) Nemajú záujem na vojenskej konfrontácii s nami; my nepotrebujeme vojnu," konštatoval Obama. "To, čo potrebujeme, je, aby krajiny ako Ukrajina mohli mať vzťahy so svojimi susedmi."
