MOSKVA - Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dnes vyhlásil, že Ukrajina musí uskutočniť "reálne", nie "kozmetické" ústavné reformy a preukázať svoju nezávislosť od Západu.
Lavrov pripomenul, že Rusko neraz deklarovalo, že východiskom z krízy na Ukrajine môže byť ústavná reforma. Súčasne upozornil, že nové ukrajinské vedenie "sa nevyznačuje veľkou samostatnosťou", a dodal, že úlohu "toho, kto rozhoduje o osude Ukrajiny, na seba fakticky zobral Západ".
Na tlačovej konferencii v Moskve dnes Lavrov súčasne poprel údajnú spoluúčasť Ruska v kauze snajperov, ktorí vo februári strieľali do protivládnych demonštrantov na Námestí nezávislosti a priľahlých uliciach v centre Kyjeva.
"Zločiny boli spáchané na ukrajinskom území. My sme s tým nemali a ani nemohli mať nič spoločné," uviedol Lavrov. Dodal, že "zo strany tých, ktorí zneužili udalosti z 20. februára na uchopenie moci", Rusko nedostalo nijaké žiadosti či výzvy na spoločné prešetrenie nejakých podozrení.
Lavrov uviedol ako príčinu nezhôd na Ukrajine neschopnosť súčasnej vlády rešpektovať práva všetkých Ukrajincov, vrátane ich práva na používanie materinského jazyka, ako aj neochotu brať do úvahy potreby a špecifiká jednotlivých regiónov krajiny. Dodal, že kým tieto nezhody pretrvávajú, krízu na Ukrajine sa nepodarí vyviesť z tejto fázy a situáciu nebude možné riešiť na politickej úrovni.
Šéf ruskej diplomacie pripomenul, že nevyhnutnosť prešetriť tragické udalosti z Kyjeva bola zakotvená aj v dohode podpísanej 21. februára medzičasom zosadeným prezidentom Viktorom Janukovyčom a predstaviteľmi vtedajšej opozície za sprostredkovania špičkových diplomatov z Francúzska, Nemecka a Poľska. Lavrov však súčasne poznamenal, že deň po podpísaní "zmluva akoby ani nebola" a vyšetrovanie sa dostalo do úzadia.
"Až teraz sa o ňom znova hovorí," upozornil Lavrov a dodal, že v uplynulých týždňoch zostali bez reakcie správy odborníkov o pravdepodobných páchateľoch streľby a jej okolnostiach. Ruský minister pripomenul aj ignorovanie odpočutého telefonátu šéfky diplomacie EÚ Catherine Ashtonovej s estónskym ministrom zahraničných vecí Urmasom Paetom o tom, že za streľbou do protivládnych demonštrantov v Kyjeve môže byť niekto z vtedajšej ukrajinskej opozície. Rusko zo streľby do demonštrantov opakovane obviňuje ozbrojencov radikálneho ukrajinského hnutia Pravý sektor.
Protivládne protesty si na Ukrajine od novembra minulého roku vyžiadali vyše 100 obetí na životoch, pričom väčšina z nich podľahla práve strelným zraneniam počas eskalácie krízy vo februári.
O tom, že Ukrajina má dôvod predpokladať podiel Ruska na príprave spomínaného zásahu proti protivládnym demonštrantom, informoval vo štvrtok na tlačovej konferencii v Kyjeve šéf ukrajinskej Rady bezpečnosti Ukrajiny (SBU) Valentyn Nalyvajčenko. Dodal, že k zabíjaniu protivládnych demonštrantov v centre Kyjeva dochádzalo "pod priamym vedením" zosadeného ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča.
Ako informovala agentúra UNIAN, Nalyvajčenko tiež uviedol, že v sídle SBU sa v čase vrcholiacich nepokojov nachádzalo 26 agentov ruskej tajnej služby - Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), ktorí sa zapojili do plánovania operácií na ukončenie protestov na Majdane. Operácie mali kódové názvy Vlna a Bumerang.
Okrem toho v druhej dekáde januára Rusko nákladnými lietadlami na Ukrajinu prepravilo 5100 kilogramov výbušnín ruskej výroby a ďalšieho materiálu. Lietadlá pristáli na letisku Hostomeľ pri Kyjeve, kam ich vypravili z podmoskovského Čkalovska. Nalyvajčenko uviedol, že ruské úrady musia vysvetliť, kto bol objednávateľom výbušnín a zbraní a na aký účel ich mal použiť.
Protivládne nepokoje na Ukrajine vypukli 21. novembra 2013, keď vláda vtedajšieho premiéra Mykolu Azarova napriek dlhodobým prípravám odmietla podpísať asociačnú zmluvu s EÚ. Ako dôvod uviedla nedostatočnú podporu ukrajinskej ekonomiky zo strany EÚ v podmienkach, keď Rusko pohrozilo, že po podpísaní asociačnej zmluvy zablokuje dovoz ukrajinskej produkcie do Ruska.
