MOSKVA – Rusko sa zrejme pripravuje na ďalší vojenský vpád na ukrajinské územie. Vyhlásil to dnes ukrajinský veľvyslanec pri OSN v Ženeve Jurij Klymenko, ktorý diplomatov OSN na brífingu informoval o súčasnom stave ľudských práv na Ukrajine.
"Sú náznaky, že Rusko sa už pripravuje na začatie rozsiahleho vojenského zásahu na východe a juhu Ukrajiny," povedal Klymenko, ktorého citovala tlačová agentúra Reuters. Klymenkovo vyhlásenie podporili aj ostatní diplomati zo Spojených štátov, z mnohých krajín Európskej únie a Austrálie, ale odporoval mu ruský diplomat - ten poprel Klymenkovo varovanie.
"Rusko nikdy nezaútočí na východe a juhu Ukrajiny," zdôraznil ruský diplomat a dodal, že prezident Vladimir Putin povedal to isté v televíznom prejave v utorok 18. marca. Klymenko označil pripojenie Krymu za ruskú frašku, ale aj za protizákonný a nelegitímny krok, a vyzval Rusko na rokovanie.
"Napriek tomu, že Rusko tvrdí opak, v tejto situácii nikdy nešlo o ochranu práv etnických Rusov a vždy išlo o ambície jednej krajiny prekresliť svoje vlastné hranice," uviedol úradujúci americký veľvyslanec Peter Mulrean. "Rusku musí byť jasné, že ďalšie provokácie nedocielia nič iné, len ďalšiu izoláciu Ruska a slabnutie jeho postavenia vo svete," vyhlásil Mulrean.
Americký diplomat označil prevzatie Krymu Ruskom za agresiu a za protizákonné uchmatnutie územia. Dodal tiež, že stav ľudských práv sa na polostrove vážne zhoršil, odkedy nad ním Rusko prevzalo kontrolu. Ruský diplomat prečítal pripravené vyhlásenie, ktoré ospravedlňovalo doterajšie konanie Ruska ako opodstatnené a v súlade s ruským, ukrajinským aj medzinárodným právom.
EÚ je pripravená rozširovať sankcie voči Rusku
Európski lídri sú pripravení prijať sankcie proti Rusku, a to vrátane politicky citlivých ekonomických opatrení. Vyhlásila to vo štvrtok nemecká kancelárka Angela Merkelová. Západné krajiny obviňujú Rusko, že v rozpore s medzinárodným právom anektovalo ukrajinský polostrov Krym, čo ruský prezident Vladimir Putin odmieta.
Osobám, ktoré sa podieľali na porušovaní suverenity susednej Ukrajiny, EÚ zmrazila účty a sankcionovala ich cestovnými obmedzeniami. V prípade eskalácie porušovania suverenity Ukrajiny by EÚ tieto sankcie rozšírila aj o ďalšie hospodárske a finančné obmedzenia. Zatiaľ nie je jasné, či a kedy uvalia západné krajiny tieto sankcie na Rusko. Európska komisia sa síce pripravuje na všetky možnosti, rozširovať sankcie však podľa zdrojov agentúry Reuters nie je prvoradým cieľom únie. Brusel chce naopak presvedčiť Moskvu, aby pri kríze na Ukrajine ustúpila. Merkelová tiež uviedla, že Rusko môžu ostatné štáty vylúčiť zo skupiny ôsmich najväčších priemyselných mocností (G8).
Najväčšia európska ekonomika má úzke ekonomické väzby s Ruskom, ktoré je jeho najväčším dodávateľom zemného plynu. Nemecké spoločnosti sa preto obávajú, že ak budú sankcie proti Rusku pokračovať, zasiahne to aj samotné podniky.
Predstavitelia USA a ich spojenci, krajiny G8 s výnimkou Ruska, sa budúci týždeň stretnú v Haagu, aby sa dohodli na ďalšom postupe.
