KYJEV – Sláva Ukrajine, sláva hrdinom, ozývalo sa aj v pondelok večer z kyjevského Majdanu. Masové protesty proti rozhodnutiu Krymu pripojiť sa k Rusku sa však nekonali. Na námestí a v priľahlom stanovom tábore chránenom barikádami bolo pár stoviek ľudí. Na pódiu sa striedali rečníci, organizátori informovali o novom politickom vývoji. Jednou z nevyriešených otázok však pre mnohých zostáva identita ostreľovačov, ktorí počas protivládnych demonštrácií zabili desiatky ľudí.
Jevgenij – tridsiatnik, absolvent technickej univerzity – bol jedným zo svedkov týchto krvavých udalostí. Opísal ich takto: "Bol som 24. februára na Majdane, v čase zásahu špeciálnych jednotiek Berkut proti ochrancom Majdanu. Doteraz ale nie je jasné, kto strieľal, pretože Berkut nemal zbrane. Ostreľovači boli nad Októbrovým palácom, ale zdalo sa mi, že strieľali aj spoza hotela Ukrajina. Potom prišla streľba, taká varovná, pod nohy poslancom a členom Pravého sektora, ktorí sa ako prví rozbehli po ulici Institutskaja. Ostreľovači neboli odetí v uniformách našich bezpečnostných služieb či jednotiek ministerstva vnútra. Nebolo jasné, o aké uniformy ide. Keď sa začalo strieľať, príslušníci jednotky Berkut začali tiež utekať, pretože strieľali aj do nich. Neboli ozbrojení, museli ustúpiť. Mal som veľmi veľký strach. Bežal som odtiaľ veľmi ďaleko. Videl som jedného človeka, ktorého zasiahli do nohy. Potom ďalšieho, bol mŕtvy, mal v sebe tri guľky."
Jevgenij sa však domnieva, že keby nebol ozbrojený konflikt a obete, nebol by ani "prevrat". Celkovo si protivládne demonštrácie na Ukrajine, ktoré viedli k pádu prezidenta Viktora Janukovyča, vyžiadali 102 mŕtvych. Jevgenij tvrdí, že na ich pamiatku sa úrady chystajú premenovať ulicu Institutskaja na ulicu 100 nebeských.
K takzvaným Banderovcom, ako ich niektoré médiá označujú, povedal, že "neexistujú". A dodal: "Máme tu Pravý sektor. Kto ho sponzoroval, o tom sa môžeme len dohadovať, teda či Američania alebo Nemci. Sú to všetko dohady a pravdu sa možno nikdy nedozvieme."
Pravý sektor však podľa neho nie je silným hnutím. "Sú tam provokatéri, rôzne bandy, zlodeji, sú tam ľudia s temnou minulosťou. Líder Pravého sektora Dmytro Jaroš je ale obľúbený."
Budúcnosť Ukrajiny vidí Jevgenij skôr vo zväzku s Európskou úniou. "Pretože to, čo urobilo Rusko na Kryme, je pre Ukrajincov nepochopiteľné. Myslím si, že Európska únia je momentálne k ukrajinskému národu bližšie než Colná únia Rusov vzhľadom na udalosti na Kryme. Ľudia tvrdia, že súčasné vedenie Ukrajiny urobilo chyby. Krym potreboval podporu, aj ruskojazyčné obyvateľstvo na Kryme očakávalo väčšiu podporu zo strany vlády. Potom došlo k takej reakcii, k akej došlo. Hlasovali za pripojenie Krymu k Rusku. Otázne je ale aj to, prečo ruský prezident Vladimir Putin Krym potrebuje. Mnohí hovoria, že je to pre neho len vojenská základňa strategického významu. Myslia si, že sa to skončí ako v Abcházsku, kam prišli ruskí vojaci, ale nič dobré tam napokon nie je. Krymčania sa ale už rozhodli," dodal Jevgenij.
