KYJEV – Bývalý šéf Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) Olexandr Jakymenko potvrdil správy, že ostreľovači, ktorí zabili v Kyjeve počas protestov desiatky ľudí, operovali z budovy kontrolovanej opozíciou z Majdanu. Povedal to v stredu večer v rozhovore pre televíziu Rossija 1.
Výstrely, ktoré usmrtili civilistov aj príslušníkov polície, vyšli z budovy filharmónie, tvrdí Jakymenko. Budovu podľa neho kontrolovala opozícia, najmä veliteľ domobrany Majdanu Andrij Parubij, ktorého po prevrate vymenovali za tajomníka Rady pre národnú bezpečnosť a obranu. Parubij bol v kontakte s americkými špeciálnymi jednotkami, ktoré mohli koordinovať útoky, domnieva sa Jakymenko. "Streľba prišla z filharmónie. Veliteľ Majdanu Parubij bol zodpovedný za túto budovu. Ostreľovači a ľudia s automatickými zbraňami 'pracovali' z tejto budovy 20. februára. Podporovali útoky voči jednotkám ministerstva vnútra, ktoré už boli demoralizované a v skutočnosti na úteku," citoval Jakymenka internetový portál televízie Russia Today.
Policajtov podľa jeho slov potom prenasledovala skupina výtržníkov a ostreľovači strieľali aj do samotných prenasledovateľov. "Keď sa skončila prvá vlna streľby, svedkovia videli z budovy vychádzať 20 ľudí," povedal exšéf SBU. Poznamenal, že boli dobre vybavení - mali batohy vo vojenskom štýle pre ostreľovacie a útočné pušky s optickými zameriavačmi. Videli to podľa neho nielen príslušníci bezpečnostných síl, ale aj ľudia z opozičných subjektov Sloboda, Pravý sektor, Vlasť a UDAR.
Jakymenko sa domnieva, že medzi ostreľovačmi mohli byť cudzinci, žoldnieri z bývalej Juhoslávie, ako aj bývalí príslušníci špeciálnych síl ukrajinského ministerstva obrany. Parubij bol podľa neho súčasťou skupiny silno ovplyvňovanej ľuďmi s väzbami na americké tajné služby. "Boli to sily, ktoré vykonali všetko, čo im povedalo ich vedenie - Spojené štáty," vysvetlil s tým, že lídri Majdanu prakticky žili na americkom veľvyslanectve.
Taktiež uviedol, že počas masakru ho kontaktovali opoziční lídri a požiadali, aby nasadil špeciálnu jednotku proti ostreľovačom na strechách budov v centre Kyjeva. "Pravý sektor a Sloboda ma požiadali, aby som nasadil skupinu Alfa, ktorá vyčistí tieto budovy od ostreľovačov." "Bol som pripravený to urobiť. Ale aby sa dostali na Majdan, musel s tým súhlasiť Parubij, ináč by ma sily 'domobrany' napadli od chrbta. Parubij súhlas nedal," povedal Jakymenko a pripomenul, že Parubij mal plnú kontrolu nad prístupom akýchkoľvek zbraní na Majdan.
Bývalý šéf SBU podľa agentúry ITAR-TASS konštatoval, že najnovší vývoj na Ukrajine je výsledkom zrýchlenej implementácie scenára vonkajších síl, predovšetkým Spojených štátov, ktorý mal byť použitý v roku 2015 počas prezidentských volieb. Janukovyč nebol podľa jeho slov na Západe obľúbený a mnohé krajiny pracovali na tom, aby sa v roku 2015 dostali k moci zástupcovia iných politických síl.
Jakymenko tvrdí, že niektorí predstavitelia novej vlády v Kyjeve stále aktívne plnia vôľu svojich amerických patrónov, ktorí "potrebujú Ukrajinu plniacu to, čo je podľa nich nevyhnutné". Západ bude pokračovať vo svojej politike zameranej na destabilizáciu situácie v juhovýchodných oblastiach Ukrajiny a potom aj v Bielorusku a Kazachstane, varoval Jakymenko.
Do Bieloruska prišlo deväť bojových ruských lietadiel
Ruská vláda vo štvrtok oznámila vyslanie svojich deviatich bojových lietadiel do Bieloruska. Podľa Moskvy ide o reakciu na žiadosť najvyššieho veliteľa bieloruských ozbrojených síl, prezidenta Alexandra Lukašenka. Ten v stredu požiadal Moskvu o vyslanie 12 až 15 strojov na územie krajiny v reakcii na americko-poľské vojenské cvičenie. Zúčastniť sa na ňom má najmenej 12 amerických stíhačiek.
Na základňu Bobrujsk priletelo šesť strojov Su-27 a ďalšie tri dopravné vojenské lietadlá. Pridajú sa tak štyrom stíhačkám Suchoj na neďalekej základni Baranoviči. Podľa Lukašenka bola situácia v Minsku v súvislosti s krízou na Ukrajine pokojná a zmenil ju až oznam o začiatku "rozsiahlych" manévrov. Ako povedal dlhoročný autoritatívny líder postsovietskej krajiny, "ide o jasnú eskaláciu situácie na našich hraniciach, nie v Sýrii, Líbyi či Iraku".
Bielorusko hraničí Ruskom, Ukrajinou a troma členskými štátmi NATO. Považuje sa za jedného z najbližších politických a ekonomických spojencov Moskvy, a to aj napriek často napätým vzťahom. Bieloruské orgány sa preto obrátili na svojho spojenca po oznámení, že NATO začalo s prieskumnými letmi v Poľsku a Rumunsku pri hraniciach s Ukrajinou. Letecké cvičenie NATO sa koná aj v Poľsku a Litve, pričom USA tam už poslali 12 stíhačiek F-16.
McCain privedie do Kyjeva delegáciu senátorov
Delegácia hornej komory amerického parlamentu vo štvrtok odcestovala na Ukrajinu, kde sa stretne s predstaviteľmi tamojšej novej vlády a rôznych skupín. Delegácia pozostáva z ôsmich senátorov - piatich opozičných republikánov vrátane vplyvného Johna McCaina a troch predstaviteľov Demokratickej strany prezidenta Baracka Obamu.
McCain sa spolu so senátorom za štát Connecticut Christopherom Murphym do postsovietskej krajiny vráti po presne troch mesiacoch. Obaja v decembri prišli do Kyjeva povzbudiť protivládnych demonštrantov odmietajúcich administratívu vtedajšieho prezidenta Viktora Janukovyča, čo sa stretlo s veľkou kritikou Ruska.
Rusko súhlasí s vyslaním politickej misie OBSE na Ukrajinu
Rusko zmenilo postoj a teraz podporuje plán vyslať na Ukrajinu vrátane Krymu približne 100 politických pozorovateľov i odborníkov z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Uviedol to dnes švajčiarsky diplomat Thomas Greminger, ktorého krajina v súčasnosti predsedá OBSE.
Rokovania s Ruskom o tejto záležitosti sa však začali iba dnes, dodal Greminger, ktorého citovala nemecká tlačová agentúra DPA.
Rusko bolo jedinou krajinou spomedzi 57 členských štátov OBSE, ktorá nebola ochotná súhlasiť s takouto pozorovateľskou misiou. Túto misiu navrhlo Švajčiarsko a odlišuje sa od vojenskej pozorovateľskej misie, ktorá sa už na Ukrajine nachádza.
Regionálna vláda na ukrajinskom polostrove Krym vyhlásila na nedeľu 16. marca referendum o odtrhnutí od Ukrajiny a pripojení k Rusku. Prechodná ukrajinská vláda v Kyjeve a Západ varovali pred uskutočnením referenda, ktoré pokladajú za protiprávne, a pohrozili Rusku prísnymi sankciami.
USA a EÚ na anektovanie Krymu zareagujú veľmi vážnymi krokmi
Šéf americkej diplomacie John Kerry varoval dnes Rusko, že bude čeliť okamžitým a "veľmi vážnym krokom" zo strany USA a Európy, ak anektuje ukrajinský región Krym.
Kerry podľa agentúry AP na rokovaní zahraničného výboru amerického Senátu povedal, že Moskva môže očakávať opatrenia zo strany USA a EÚ už v pondelok, ak uzná výsledky nedeľňajšieho referenda na Kryme. Obyvatelia Krymskej autonómnej republiky hlasujú v referende o tom, či súhlasia s pripojením k Rusku, pričom toto hlasovanie považujú USA a EÚ za protiústavné a v rozpore s medzinárodným právom. Rusko už ohlásilo, že referendum uznáva.
"Určitý druh reakcie na samotné referendum uskutočníme. Navyše, ak nebude zo strany Ruska náznak kompromisu, budú v pondelok nasledovať veľmi vážne kroky zo strany Európy a od nás," konštatoval Kerry. "Dúfam, že sú si vedomí skutočnosti, že medzinárodné spoločenstvo je v tomto veľmi silne zjednotené," uviedol minister zahraničných vecí USA.
Kerry odcestuje dnes do Londýna na rokovanie s šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Ide o poslednú schôdzku čelných predstaviteľov dvoch veľmocí pred referendom na Kryme. Kerry pred odletom tlmočil poslancom, že telefonoval s Lavrovom. Po rozhovore vyjadril nádej, že napokon "rozum prevládne", čo však Kerry podľa vlastných slov nevie zaručiť.
Turčynov upozornil na nebezpečenstvo ruskej invázie
Úradujúci ukrajinský prezident Oleksander Turčynov dnes vyhlásil, že ruské sily sa zhromažďujú na hranici a "sú pripravené napadnúť" Ukrajinu. Vyjadril však nádej, že medzinárodné snahy môžu zastaviť "agresiu" a odvrátiť nebezpečenstvo vojny. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.
Podľa vyhlásenia zverejneného na prezidentskej webovej stránke povedal Turčynov miestnej televíznej stanici, že keď ruské sily minulý týždeň ovládli juhoukrajinský región Krym, ďalšie armádne jednotky sa už zhromažďovali pri východnej hranici Ukrajiny. "A sú pripravené v ktorúkoľvek chvíľu napadnúť územie Ukrajiny," dodal ukrajinský dočasný prezident.
"Robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme odvrátili vojnu, či už na Kryme alebo v inej oblasti Ukrajiny," povedal Turčynov a zdôraznil, že ukrajinské ozbrojené sily sú v stave úplnej bojovej pohotovosti.
Turčynov však ešte uviedol: "Celé civilizované ľudstvo podporuje našu krajinu. Všetky popredné krajiny sveta sú na strane Ukrajiny a som si istý, že toto jednotné úsilie na medzinárodnej scéne, kde sa stretávajú všetky demokratické štáty, nám ešte môže pomôcť zastaviť túto agresiu."
Kerry a Lavrov telefonicky diskutovali o kríze na Ukrajine
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a šéf americkej diplomacie John Kerry počas dnešného telefonátu diskutovali o návrhoch na vyriešenie krízy na Ukrajine. Informovalo o tom ruské ministerstvo zahraničných vecí, na ktoré sa odvolávala tlačová agentúra Reuters.
Lavrov a Kerry sa majú stretnúť v piatok v Londýne, ale i dnes telefonicky diskutovali o "situácii na Ukrajine, pričom sa zaoberali existujúcimi ruskými aj americkými návrhmi na normalizovanie atmosféry a na zabezpečenie mieru pre občanov," napísalo ruské ministerstvo vo vyhlásení.
Diplomatické linky medzi Ruskom a Západom sú počas celej krízy naplno využívané: napríklad Lavrov a Kerry spolu telefonujú takmer každý deň. Kríza okolo Krymu sa začala po tom, čo proruský ukrajinský prezident Viktor Janukovyč ušiel z Kyjeva a moci sa ujali proeurópski politici. Všetkému však predchádzali tri mesiace demonštrácií nespokojného obyvateľstva.
V posledných dňoch ruské sily dostali pod kontrolu celý ukrajinský polostrov Krym. Tamojšia proruská regionálna vláda vypísala na nedeľu 16. marca referendum o pripojení Krymu k Rusku. Európska únia a USA pohrozili Moskve prísnymi sankciami, ak sa v nedeľu referendum na Kryme uskutoční, povedal dnes Kerry.
Putin predsedal zasadnutiu bezpečnostnej rady o Ukrajine
Ruský prezident Vladimir Putin dnes predsedal zasadnutiu svojej bezpečnostnej rady, s ktorou diskutoval o kríze na Ukrajine. Informovala o tom tlačová agentúra AP.
Putin na začiatku zasadnutia povedal, že chce diskutovať o vzťahoch s "priateľmi a partnermi Ruska na Ukrajine", ako aj o vzťahoch Ruska so Spojenými štátmi a Európskou úniou - v súvislosti s vývojom na Ukrajine.
"Porozmýšľajme spoločne o tom, ako pestovať vzťahy s našimi partnermi a priateľmi na Ukrajine a tiež s našimi ďalšími partnermi v Európe a v Spojených štátoch," napísala agentúra Interfax, ktorá citovala Putinove slová na začiatku stretnutia jeho prezidentskej bezpečnostnej rady.
Ruské sily dostali pod kontrolu ukrajinský polostrov Krym a ruský parlament dal Putinovi povolenie použiť ruskú armádu na ochranu rusky hovoriacich obyvateľov Ukrajiny.
Nemecký vicekancelár Gabriel: Je v rukách Putina, či sa vráti éra studenej vojny
Nemecký vicekancelár Sigmar Gabriel dnes vyhlásil, že je v rukách ruského prezidenta Vladimira Putina, či sa vráti éra studenej vojny a či blížiace sa víkendové referendum na Kryme vyústi do ďalších, tvrdších sankcií Európskej únie proti Moskve. Referendum o pripojení krymského regiónu k Rusku bude totiž s veľkou pravdepodobnosťou znamenať porušenie územnej celistvosti Ukrajiny, uviedla tlačová agentúra Reuters.
"Nemecko robí všetko, aby zabránilo tretiemu kolu sankcií proti Rusku," uviedol vicekancelár Gabriel. Zároveň však dodal, že ak zlyhá diplomacia, Európa bez váhania uvalí na Rusko tretie kolo masívnych ekonomických sankcií.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová dnes už skôr varovala Moskvu, že riskuje "masívne" politické a ekonomické škody, ak odmietne zmeniť svoj postup voči Ukrajine a ak sa referendum o odtrhnutí Krymu uskutoční.
Ukrajinský parlament sa obrátil na OSN vo veci Krymu
Ukrajinský parlament vo štvrtok tesnou väčšinou schválil rezolúciu vyzývajúcu OSN na diskusiu o "ruskej okupácii Krymského polostrova". Rezolúciou si zároveň vyhradil právo na obrátenie sa na "ľubovoľnú organizáciu alebo krajinu so žiadosťou o pomoc pri obnovení svojej suverenity".
Pomoc však nebola vo schválenom vyhlásení definovaná. Podľa rezolúcie na Kryme ide o "svojvoľné porušenie základných princípov medzinárodného práva". Žiada preto, aby sa vecou zaoberala Bezpečnostná rada OSN. Dokument podporilo 250 poslancov v 450-člennom ukrajinskom zákonodarnom zbore, pričom sa za ňu vyslovili iba dvaja poslanci ešte donedávna vládnej Strany regiónov zosadeného prezidenta Viktora Janukovyča.
Parlament zároveň vo štvrtok schválil rezolúciu potvrdzujúcu záujem Kyjeva o hlbšiu integráciu do EÚ. Poveril tak premiéra Arsenija Jaceňuka čo najrýchlejším uzavrieť asociačnú dohodu medzi Kyjevom a Bruselom.
Zahraničný výbor odsúdil porušovania medzinárodného práva zo strany Ruska
Zahraničný výbor Národnej rady (NR) SR dnes vo svojom vyhlásení odsúdil porušovanie medzinárodného práva zo strany Ruska voči územnej celistvosti a nezávislosti Ukrajiny. Zároveň vyjadril solidaritu s jej ľudom a vládou.
"Podporujeme demokratické premeny a európske smerovanie Ukrajiny odrážajúce suverénnu vôľu jej obyvateľov. Je na Ukrajincoch, aby sa rozhodli, kam chcú, aby ich krajina smerovala," poznamenal šéf výboru František Šebej (Most-Híd).
Národná rada by podľa neho mala v tejto chvíli pozorovať situáciu a zísť sa v tom okamihu, keď to bude potrebné. "Nevieme, ako sa situácia bude ďalej vyvíjať, či ambície Vladimira Putina končia Krymom, alebo či sa podobný scenár nebude týkať aj ďalších oblastí Ukrajiny," dodal Šebej.
Slovenskí poslanci EP o Kryme: Paška pripomenul Kosovo, Kukan zmrazené konflikty
Európsky parlament (EP) v dnes prijatom uznesení požiadal Rusko, aby stiahlo svojich vojakov z územia Ukrajiny. Za toto uznesenie hlasovali aj slovenskí europoslanci, ktorí odsúdili agresiu Ruska na ukrajinskom území.
S odlišným názorom, ako mala väčšina slovenských europoslancov sa odprezentoval Jaroslav Paška (SNS), ktorý pripomenul, že v kontexte rozhodujúceho podielu EÚ pri násilnom odtrhnutí Kosova od Srbska sa súčasná pozícia EÚ voči Rusku môže zdať nedôveryhodná a účelová.
"Skutočnosť, že členovia dobre ozbrojených, úderných jednotiek Majdanu boli cvičení zložkami Cahal, čo sú izraelské obranné sily, naznačuje, že v boji o Ukrajinu a jej úrodnú pôdu sa stretáva viac záujmov," naznačil Paška.
Poslanec Boris Zala (Smer-SD) vyzval EÚ, aby voči Rusku zaujala jednoznačné stanovisko, lebo kroky ruského prezidenta môžu viesť k vojne. "EÚ musí zaujať striktné stanovisko. Je neprípustné, aby Rusko zneužívalo svoje menšiny v iných štátoch pre svoje politické a ekonomické ciele. To je cesta k vojne a Putin to dobre vie. Skúša, ako ďaleko mu dovolíme ísť," upozornil Zala.
Poslanec Eduard Kukan (SDKÚ-DS), ktorý je podobne ako Zala členom Výboru EP pre zahraničnú politiku opäť pripomenul, že ruská agresia na Kryme je jasným narušením ukrajinskej suverenity a chystané referendum je pokusom tento stav zacementovať.
"Ukrajina je európskou záležitosťou. Musíme sa proti tomu hlasne a jednoznačne postaviť a využiť všetky politické a diplomatické prostriedky k mobilizácii medzinárodného spoločenstva a zvráteniu tejto situácie," uviedol Kukan.
Na otázku , čo môže urobiť EÚ, ak sa anexia Krymu k Rusku stane skutočnosťou, Kukan odpovedal, že EÚ toto odtrhnutie zrejme neuzná. Bude ho vyhlasovať za unáhlené a bude sa snažiť použiť sankcie a opatrenia, ktoré budú proti Rusku a zároveň na dôraznejšiu pomoc Ukrajine.
"Ak nastane fait accompli, tak potom bude treba pristúpiť k tvrdšej spolupráci s Ruskom," uviedol Kukan. A dodal, že ruská strana si dobre uvedomuje, že môžu nastať sankcie, ktoré poškodia ekonomiku Ruska, nakoľko táto krajina je závislá na spolupráci so svetom, na stabilnom kurze rubľa a vie, že všetko to môže mať dopad na fungovanie štátu.
Kukan zároveň priznal, že sa z krymskej otázky môže stať nový zmrazený konflikt v Európe. A bude to trvať veľmi dlho, kým sa situácia vyrieši, nakoľko v prípade Krymu ide o väčšie územie a o prítomnosť dôležitých vojenských základní.
"Dopad na celkovú atmosféru vo svete bude oveľa horší ako v Podnestersku alebo podobne," pripomenul poslanec existenciu zón, ktoré sú známe ako zmrazené konflikty, ale ktoré sú strategicky menej dôležité ako Krymský polostrov.
Ukrajinský parlament schválil vytvorenie Národnej gardy
Ukrajinský parlament dnes rozhodol o vytvorení Národnej gardy, medzi ktorej kompetencie bude patriť aj ochrana štátnych hraníc a boj s terorizmom. Návrh zákona, ktorý do parlamentu predložil jeho predseda a dočasný prezident Oleksandr Turčynov, podporilo 262 poslancov.
Národná garda má mať charakter vojenskej formácie s cieľom chrániť zákon. Patriť bude pod ministerstvo vnútra. Predpokladá sa, že v mierových časoch bude úlohou jej príslušníkov ochrana verejného poriadku, štátnikov, diplomatov či strategicky významných objektov. Ich poslaním bude aj zabrániť ozbrojeným konfliktom a iným provokáciám na štátnej hranici, ako aj zneškodňovanie ozbrojených zločincov, informovala agentúra Ukrinform. Národná garda by mala mať okolo 33.300 príslušníkov.
Národná garda existovala na Ukrajine aj v rokoch 1991-2000, pričom do roku 1995 bola podriadená parlamentu, neskôr prezidentovi. Patrili k nej elitné armádne jednotky osobitného určenia, ktoré boli dislokované na území krajiny.
Ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov v noci nadnes uviedol, že mobilizácia do Národnej gardy Ukrajiny sa môže začať okamžite po prijatí príslušného zákona.
Na svojej stránke na sociálnej sieti Facebook napísal, že v krátkom čase sa tak do oddielov národnej gardy môže zaradiť 20.000 dobrovoľníkov. Dodal, že od vyhrotenia situácie na Kryme sa na vojenských správach zaregistrovalo už asi 50.000 záložníkov, ktorí sú pripravení brániť krajinu pred prípadnou agresiou.
Prvé tábory, kde sa bude konať výcvik zmobilizovaných záložníkov pre národnú gardu, sa začnú budovať v piatok, napísal Avakov podľa agentúry Ukrinform. Spresnil, že vláda na tento účel vyčlenila finančné prostriedky.
Rakúska polícia zatkla ukrajinského podnikateľa vyšetrovaného FBI
Rakúska polícia zatkla v stredu večer vo Viedni ukrajinského podnikateľa, po ktorom pátrali americké úrady pre podozrenie z úplatkárstva a založenia zločineckej skupiny. Oznámil to dnes hovorca rakúskeho Spolkového kriminálneho úradu (BK) Mario Hejl.
Podľa agentúry APA je zatknutým 48-ročný Dmytro Firtaš, podnikateľ, investor, filantrop a člen predstavenstva akciovej spoločnosti RosUkrEnergo obchodujúcej so zemným plynom. Firtaša zadržali na ulici vo štvrti Margareten neďaleko sídla jeho firmy. Podnikateľ sa pohyboval v sprievode svojej ochranky, no zatknutie prebehlo bez incidentu.
Na akcii sa podieľali príslušníci BK z oddelenia pre organizovaný zločin a členovia špeciálnej jednotky Cobra. Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) vedie voči Firtašovi vyšetrovanie od roku 2006. Jeho zatknutie podľa Hejla nesúvisí so súčasným dianím na Ukrajine.
Európsky parlament vyzval Rusko na stiahnutie vojakov z Ukrajiny
Poslanci Európskeho parlamentu prijali dnes uznesenie, v ktorom žiadajú Rusko, aby okamžite stiahlo svojich vojakov z územia Ukrajiny. Obsadenie Krymu v ňom označujú za akt agresie Ruska, ktorý je porušením medzinárodného práva, a referendum na Kryme o pripojení sa k Ruskej federácii považujú je protizákonné.
Kroky Ruska sú podľa poslancov jasným porušením Charty OSN, Helsinského záverečného aktu OBSE, Budapeštianskeho memoranda o bezpečnostných zárukách z roku 1994 a ďalších zmlúv, dohôd a záväzkov, a ohrozujú bezpečnosť EÚ.
Pripravované referendum o pripojení Krymu k subjektom Ruskej federácie, ktoré sa uskutoční 16. marca, je podľa poslancov EP nezákonné, ako aj rozhodnutie samozvaných orgánov Krymu vyhlásiť 11. marca tohto roku nezávislosť. Poslanci upozornili, že podľa ukrajinskej ústavy môže Autonómna republika Krym organizovať referendá iba o miestnych otázkach, nie o úprave medzinárodne uznaných hraníc Ukrajiny.
Text uznesenia odmieta Ruskom deklarovaný cieľ ochrany rusky hovoriaceho obyvateľstva na Kryme ako "úplne neodôvodnený", nakoľko nečelí prejavom diskriminácie. Poslanci odmietli aj ruskú propagandu, podľa ktorej je nový ukrajinský režim fašistický.
Zákonodarný zbor EÚ zároveň požiadal ukrajinskú vládu, aby chránila a dodržiavala práva národnostných menšín, vrátane rusky hovoriacich Ukrajincov.
Podľa EP je nevyhnutné, aby EÚ vystupovala voči Rusku jednotne a podporovala právo jednotnej Ukrajiny na slobodné určenie si svojej budúcnosti. V tomto smere poslanci privítali rozhodnutie Európskej rady o prerušení dvojstranných rozhovorov s Ruskom o partnerstve a o liberalizácii vízového režimu.
V prípade pripojenia Krymu k Ruskej federácii by EÚ mala rýchlo zaviesť embargo na vývoz zbraní a technológií dvojakého použitia, obmedziť vydávanie víz, pristúpiť k zmrazeniu účtov a prijať ďalšie opatrenia proti ruským spoločnostiam a ich dcérskym podnikom, a to najmä v energetickom odvetví a v súlade s právom EÚ.
Putin: Rusko neiniciovalo krízu na Ukrajine
Ruský prezident Vladimir Putin dnes zdôraznil, že Rusko nebolo iniciátorom udalostí, ktoré sa momentálne odohrávajú na Krymskom polostrove patriacom Ukrajine. Na stretnutí s predstaviteľmi národných paraolympijských výborov v čiernomorskom letovisku Soči, ktoré je do nedele dejiskom zimnej paraolympiády, sa poďakoval za to, že toto vrcholné športové podujatie politika neovplyvnila. Ubezpečil, že Rusko nebolo iniciátorom vzniknutej situácie.
Ukrajinský veliteľ na Kryme žiada Kyjev o presné pokyny
Veliteľ ukrajinskej 204. brigády taktického letectva na základni Beľbek na Krymskom polostrove požiadal dnes vládu Ukrajiny, ministerstvo obrany a generálny štáb ozbrojených síl o presné pokyny, ako majú ukrajinskí vojaci na Kryme ďalej postupovať.
Veliteľ Julij Mamčur žiada presné oficiálne pokyny, pretože teraz koná len na základe ústneho rozkazu "vydržať, nereagovať na provokácie a nepoužiť zbraň", informovala agentúra UNIAN. Ak v "dohľadnom čase" ukrajinské armádne jednotky nedostanú rozkazy "v direktívnej forme", začnú konať v súlade so základným poriadkom ukrajinských ozbrojených síl, vrátane použitia strelných zbraní. Upozornil, že ultimáta, ktoré ukrajinským jednotkám na Kryme dávajú "vojaci Ruskej federácie", sú "čoraz tvrdšie".
Mamčur žiada vedenie krajiny, aby v čo najkratšom čase prijalo dobre uvážené rozhodnutie ohľadom ďalšieho postupu veliteľov ukrajinských jednotiek na Kryme pre prípad ohrozenia života vojakov, členov ich rodín, či radových občanov. Zdôraznil, že ak nariadenie z Kyjeva nepríde, vojaci budú konať v súlade so štatútom ukrajinských ozbrojených síl, ktorý povoľuje aj použitie strelných zbraní.
"Sme si veľmi dobre vedomí, že lepšie vyzbrojeným a početnejším jednotkám nemôžeme dlho odolávať, ale sme pripravení plniť si svoju povinnosť až do konca," vyhlásil Mamčur. Známym sa stal ako veliteľ skupiny neozbrojených ukrajinských vojakov, ktorá sa bez konfrontácie s ruskými vojakmi dohodla, že Ukrajinci sa na Rusmi obsadenom letisku v Beľbeku vrátia na svoje pracovné miesta.
Moskva priznala, že má na Kryme vojakov
Šéf ruského výboru Dumy pre vzťahy s bývalými sovietskymi štátmi pripustil, že ruské vojenské jednotky zaujali pozície na Kryme. Leonid Slutský povedal, že títo vojaci zasiahnu "len v prípade vojenského útoku zo strany Kyjeva".
"Momentálne je tam niekoľko vojenských jednotiek, ktoré zaujímajú pozície pre prípad, že by došlo k odporu, ozbrojenej agresii, vojenskej expanzii Kyjeva," uviedol v stredu večer pre rozhlasovú stanicu Echo Moskvy. Slutský dodal, že ruské sily môžu byť potrebné, ak by referendum o štatúte Krymu, ktoré sa uskutoční v nedeľu, viedlo k vojenskej intervencii Ukrajiny. Poznamenal tiež, že to považuje za "pravdepodobné".
Ukrajina, Európska únia a Spojené štáty považujú referendum za nelegálne a ohrozujúce územnú celistvosť Ukrajiny a jeho výsledky odmietajú uznať. Ruský parlament, ktorý podporil separatistické snahy krymského vedenia, už v podstate schválil pripojenie sa Krymu k Ruskej federácii.
Rusko sťahuje na hranice s Ukrajinou ťažkú bojovú techniku
O posilňovaní ruskej vojenskej prítomnosti v okolí rusko-ukrajinskej štátnej hranice, vrátane prihraničia s Bieloruskom, ale aj o častých presunoch a posilnení prítomnosti príslušníkov ruskej Čiernomorskej flotily na Kryme informovali dnes s odvolaním sa na rezort zahraničných vecí v Kyjeve tamojšie médiá.
Niektoré z nich sa odvolávajú aj na informácie od očitých svedkov z ruských regiónov, ktorí využívajúc rôzne sociálne siete zverejnili fotografie a videozáznamy znázorňujúce presun ťažkej bojovej techniky do pohraničia po železnici.
Protivládne nepokoje na Ukrajine majú už 102 obetí
Počet obetí protivládnych nepokojov na Ukrajine stúpol na 102 po tom, ako svojim vážnym zraneniam podľahli ďalší dvaja ľudia: mladá žena z Ľvova a muž, ktorého s ťažkými zraneniami previezli na liečenie do Poľska. Informovala o tom dnes agentúra UNIAN. Zvýšenie počtu obetí protivládnych nepokojov potvrdilo aj ministerstvo zdravotníctva Ukrajiny, ktoré spresnilo, že ide o bilanciu od 30. novembra 2013.
Nový ukrajinský minister zdravotníctva Oleh Musyj pred niekoľkými dňami uviedol, že ťažko zranených je 15 ľudí.
Celkovo je v kyjevských nemocniciach ešte stále hospitalizovaných 179 zranených. Protivládne nepokoje na Ukrajine vypukli 21. novembra 2013, keď vláda vtedajšieho premiéra Mykolu Azarova napriek dlhodobým prípravám odmietla podpísať asociačnú dohodu s EÚ. Ako dôvod uviedla nedostatočnú podporu ukrajinskej ekonomiky zo strany EÚ v podmienkach, keď Rusko pohrozilo, že po podpísaní asociačnej dohody zablokuje dovoz ukrajinských výrobkov do Ruska.
V decembri sa potom ukrajinské vedenie s Ruskom dohodlo na pôžičke vo výške 15 miliárd dolárov a na znížení cien za plyn o jednu tretinu. Tento krok mnohí pozorovatelia označili za potvrdenie zámeru Ukrajiny orientovať sa na spoluprácu s Ruskom. Po relatívnom upokojení situácie na prelome rokov sa protivládne demonštrácie obnovili v polovici januára po tom, ako parlament kontroverzným spôsobom schválil balík zákonov obmedzujúcich možnosti občanov protestovať. Radikálne ladení demonštranti vtedy pristúpili aj k obsadzovaniu vládnych budov, a to nielen v Kyjeve, ale aj v regiónoch, najmä v západnej časti krajiny.
Mohutné protivládne nepokoje v Kyjeve vypukli znova 18. februára, keď sa dav demonštrantov vydal na pochod k parlamentu, aby jeho blokádou podporil požiadavku opozície na návrat krajiny k parlamentno-prezidentskému systému a ústave z roku 2004, ktorá by prezidenta zbavila časti jeho rozsiahlych právomocí v prospech zákonodarnej a výkonnej moci.
Počas pochodu demonštrantov mestom došlo k potýčkam s policajnými zložkami i provládnymi provokatérmi. Potýčky v niektorých častiach mesta prerástli v podstate do pouličných bojov medzi radikálne ladenými demonštrantami a príslušníkmi bezpečnostných zložiek, ktorým na sebaobranu vydali aj ostrú muníciu. Výbušná situácia si vynútila rokovania medzi prezidentom Viktorom Janukovyčom a lídrami opozície, ktorí 21. februára prijali plán krokov zahŕňajúci predčasné prezidentské voľby, vytvorenie vlády národnej jednoty a návrat k ústave z roku 2004.
Krátko nato však Janukovyč i viacerí ministri jeho vlády opustili Kyjev, či Ukrajinu. Parlament Janukovyča 22. februára odvolal z funkcie a na 25. mája stanovil termín predčasných prezidentských volieb. Funkciu prezidenta zastáva predseda parlamentu Oleksandr Turčynov. Svojich funkcií sa ujala aj nová vláda, ktorej predsedom je Arsenij Jaceňuk.
Krym chce, aby ropu a plyn na jeho území ťažili ruské firmy
Ruské firmy, ako je napríklad Gazprom, by mali byť zapojené do ťažby ropy a plynu na Kryme. Pre ruskú tlačovú agentúru RIA to povedal šéf krymského parlamentu, podporovaného Moskvou, Vladimir Konstantinov. Informovala o tom agentúra Reuters. Krym, ktorý sa chce pripojiť k Rusku, podľa Konstantinova stráži ropné polia a zariadenia na svojom území. "Rusko a Gazprom by sa mali postarať o ťažbu ropy a plynu. To nie je náš problém," uviedol Konstantinov. "Toto sú naše ropné polia, budeme o ne bojovať," dodal.
Prvý podpredseda vlády Autonómnej republiky Krym Rustam Temirgalijev v stredu (12. 3.) vyhlásil, že Krym prevezme ukrajinské štátne podniky na svojom území, vrátane nálezísk zemného plynu v čiernomorskom regióne.
Armáda zintenzívnila cvičenia pri ukrajinských hraniciach
Ruská armáda zintenzívnila vojenské cvičenia v Rostovskej, Belgorodskej, Tambovskej a Kurskej oblasti, ktoré susedia s Ukrajinou. Vo štvrtok o tom vo informovala ukrajinská pobočka BBC s odvolaním sa na vyhlásenie ministerstva obrany. Manévre majú potrvať do konca marca. Cieľom cvičení je podľa ministerstva otestovať koordináciu bojových jednotiek nasadených v neznámom prostredí. Zúčastňuje sa na ňom pechota, delostrelectvo a tankové útvary, ktoré sa budú cvičiť v presunoch na neznáme miesta a v rôznych typoch boja. O počte vojakov, ktorí sa manévroch zúčastňujú, ministerstvo neinformovalo.
Tajomník ukrajinskej Národnej bezpečnostnej rady Andrij Parubij tvrdí, že v blízkosti hraníc s Ukrajinou sa zhromaždilo asi 80 000 ruských vojakov, 270 tankov, 180 obrnených vozidiel, 380 delostreleckých systémov, 18 zariadení na odpaľovanie rakiet, 140 bojových lietadiel a 90 bojových helikoptér. "Situácia je kritická nielen na Kryme, ale pozdĺž celých severných a východných hraníc. Ruské jednotky sú len asi dve až tri hodiny jazdy od Kyjeva," citoval Parubija britský server Mail Online.
Ruský poslanec naznačil, že Rusko vyslalo vojakov na Krym
Popredný ruský poslanec v stredu jasne naznačil, že Moskva vyslala vojakov na ukrajinský Krym, aby ho chránila proti "ozbrojenej agresii" počas referenda o tom, či sa má región pripojiť k Rusku. Vyjadrenie poslanca Leonida Sluckého sa zdá byť v rozpore s tvrdeniami ruských činiteľov, že ozbrojení muži, ktorí ovládli vojenské zariadenia na celom Kryme, sú miestnymi "sebaobrannými" silami, uviedla agentúra Reuters. "Sú tam nejaké vojenské jednotky, ktoré zastávajú pozície pre prípad ozbrojenej agresie, ozbrojenej expanzie z Kyjeva... Nie je to veľká vojenská operácia," povedal Sluckij pre rádio Echo Moskvy. Sluckij priamo neodpovedal na otázku, či jeho slová znamenajú, že na Kryme prebieha operácia ruskej armády menšieho rozsahu. Vyhlásil však, že existuje možnosť, že "jednotky banditov" by mohli útočiť na východe Ukrajiny a na Kryme.
"Z tohto dôvodu, v tomto prípade, áno, nejaké vojenské jednotky zastávajú pozície... pretože takýto vpád, najmä v čase, keď prebieha referendum a bezprostredne po ňom, je veľmi pravdepodobný," citoval ho Reuters. Sluckij, ktorý vedie výbor Štátnej dumy pre vzťahy s ruskými krajanmi v zahraničí, dodal, že "nebude žiadna vojna". Naznačil však, že potreba ochraňovať ľudí je podľa neho dôležitejšia než postoje "v úvodzovkách expertov, ktorí sú ďaleko od zóny konfliktu" a ktorí hovoria, že terajšia situácia sa vymyká právnym normám.
Európska únia sa dohodla na sankciách voči Rusku
Európska únia sa dohodla na rámci svojich prvých sankcií voči Rusku od studenej vojny. Pôjde o dôraznejšiu reakciu na ukrajinskú krízu, než mnohí očakávali, ako aj známku súdržnosti s Washingtonom v snahe potrestať Moskvu za obsadenie Krymu, uviedla agentúra Reuters. K sankciám EÚ načrtnutým v dokumente, do ktorého v stredu nahliadla agentúra Reuters, patrí zákaz cestovania a zmrazenie majetku zatiaľ neurčených ruských jednotlivcov a firiem obviňovaných z narúšania územnej celistvosti Ukrajiny.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová uviedla, že sankčné opatrenia budú uvalené v pondelok, ak nedôjde k diplomatickému pokroku. Sankcie plánované Európskou úniou sú podobné krokom, ktoré už avizoval Washington, budú však mať oveľa väčší dosah, pretože európske krajiny nakupujú väčšinu ruského vývozu ropy a zemného plynu. USA sú pre Rusko menej významným obchodným partnerom - objem ich bilaterálneho obchodu v roku 2012 bol asi desaťkrát menší než obchodu medzi EÚ a Ruskom, napísal Reuters.
Podľa agentúry sa zdá, že lídrov únie, ktorých rozhodovanie často spomaľuje potreba konsenzu, vyburcovala rýchlosť, s akou Rusi postupujú v otázke Krymu. Zákazy cestovania a zmrazenie majetku by mohli odrezať členov ruskej elity od európskych miest, ktoré sú ich druhým domovom, a európskych bánk, kde majú peniaze.
Rusko pohrozilo odplatou za prípadné sankcie, lídri EÚ však podľa všetkého stavajú na tom, že Moskva môže stratiť viac než krajiny únie. Zásobníky zemného plynu vo veľkej časti Európy sú plné po miernej zime a vrchol zimnej spotreby sa už skončil. Objem obchodu krajín EÚ s Ruskom pritom tvorí len jedno percento hrubého domáceho produktu únie, avšak až 15 percent HDP Ruska, konštatovalo nemecké Spolkové združenie veľkoobchodu, zahraničného obchodu a služieb (BGA).
"Obchodný konflikt by bol bolestivý pre nemecké hospodárstvo, avšak pre ruské hospodárstvo by bol životu nebezpečný," vyhlásil prezident BGA Anton Börner. Mnohí investori sa stále domnievajú, že sankcie pravdepodobne nebudú natoľko vážne, aby z hľadiska Moskvy narušili "normálne fungovanie", zdôrazňujú však, že významnejšia je hrozba závažnejších budúcich opatrení. Hoci sa EÚ dohodla na znení sankcií, naďalej pracuje na zozname zasiahnutých osôb. V Londýne sa tento týždeň v tomto smere konali rozhovory predstaviteľov Británie, USA, Talianska, Francúzska, Nemecka, Poľska, Švajčiarska, Turecka a Japonska.
"Pokiaľ viem, na stretnutí sa podrobne hovorilo o menách," povedal zdroj z EÚ. "Definitívny zoznam nebol vypracovaný, avšak bude hotový do pondelka." Európski predstavitelia naznačili, že ruský prezident Vladimir Putin a minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na sankčnom zozname nebudú, aby sa ponechali otvorené kanály na komunikáciu. Očakáva sa, že terčom sankcií budú osoby blízke Putinovi z radov bezpečnostných služieb a armády, ako aj poslancov.
EÚ uviedla, že je pripravená podniknúť aj ďalšie kroky, ako sú zbrojné embargo a ďalšie obchodné opatrenia, dodáva Reuters.
Kongres požaduje vylúčenie Ruska zo skupiny G8
Dolná komora Kongresu USA odsúdila operácie Ruska na Ukrajine a zároveň vyzvala Biely dom, aby vylúčil Rusko zo skupiny G8 a uvalil naň sankcie. Informovala o tom dnes tlačová agentúra RIA Novosti.
Kongresmani vyzvali aj na vyslanie pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na Krym a do ďalších ukrajinských regiónov. Požadujú tiež, aby Severoatlantická aliancia (NATO) zrušila svoju vojenskú spoluprácu s Moskvou, vrátane dodávok armádneho vybavenia.
Nezáväzná rezolúcia, ktorú v noci nadnes prijali kongresmani pomerom hlasov 402:7, vyzýva vládu amerického prezidenta Baracka Obamu, aby "spoločne s európskymi spojencami a inými krajinami zaviedol vízové, finančné a obchodné sankcie voči vysoko postaveným ruským vládnym činiteľom, štátnym bankám a ďalším organizáciám". Ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že potenciálne sankcie ohľadom ukrajinskej krízy by boli dvojsečnou zbraňou vzhľadom na vzájomnú závislosť Ruska a Západu na globálnom trhu.
Proruská vláda na Kryme, kde žije ruská etnická väčšina, v utorok vyhlásila nezávislosť polostrova od ústrednej ukrajinskej vlády v Kyjeve, a to niekoľko dní pred referendom, ktoré sa bude konať 16. marca. Krymskí lídri vyjadrili zámer odtrhnutia sa regiónu od Ukrajiny a jeho pripojenia k Rusku, čo Moskva privítala. Zvyšní členovia skupiny G8 - Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, USA a Británia - dnes v spoločnom stanovisku s predsedami Európskej rady a Európskej komisie uviedli, že referendum "nebude mať žiadnu právnu účinnosť".
Zmienených sedem krajín skupiny G8 minulý týždeň uviedlo, že zrušili prípravy na summit, ktorý sa mal konať v ruskom meste Soči. Moskva vyjadrila plnú podporu krymskému plebiscitu a vyhlásila, že bude akceptovať akýkoľvek výsledok.
Obama: Rusko bude musieť zaplatiť za agresiu na Ukrajine
Americký prezident Barack Obama dnes vyhlásil, že ak Rusko bude pokračovať v agresii na Ukrajine, Spojené štáty a ďalšie krajiny prinútia Moskvu "za to zaplatiť". Informovala o tom tlačová agentúra AP.
Obama poskytol vyjadrenia po svojom dnešnom stretnutí s novým ukrajinským premiérom Arsenijom Jaceňukom v Bielom dome a na spoločnej tlačovej konferencii s premiérom tak prejavil podporu jeho začínajúcej prechodnej vláde.
Obama vo vyjadreniach poukázal na prítomnosť ruskej armády na ukrajinskom Krymskom polostrove. Vyhlásil, že najväčšou hrozbou, ktorej Ukrajina čelí, je narušenie jej územnej celistvosti. Povedal, že USA budú stáť po boku Ukrajiny a pomôžu jej zabezpečiť, aby zostala zachovaná jej územná celistvosť. Jaceňuk vyhlásil, že Ukrajina sa "nikdy nevzdá" v boji o svoje územie. Regionálna vláda krymskej autonómnej republiky naplánovala na nedeľu 16. marca referendum o tom, či sa oblasť odtrhne od Ukrajiny a pripojí k Ruskej federácii.
Varšava a Berlín chcú urýchliť priblíženie Ukrajiny k únii
Vzhľadom na súčasné napätie vo vzťahoch s Ruskom chcú Berlín a Varšava urýchliť proces zbližovania Ukrajiny s Európskou úniou. Zhodli sa na tom v stredu nemecká kancelárka Angela Merkelová a poľský premiér Donald Tusk. Únia by podľa nich mohla s Kyjevom podpísať aspoň politickú časť asociačnej dohody už v rámci najbližšieho summitu EÚ, ktorý sa uskutoční budúci týždeň vo štvrtok a piatok.
"Zhodujeme sa, že by bolo dobré a užitočné podpísať čo najskôr asociačnú dohodu s Ukrajinou," povedal Tusk. Európska komisia (EK) by tiež mala uľahčiť export tovarov z Ukrajiny na trhy EÚ, dodala Merkelová na stretnutí vo Varšave. Politická časť asociačnej dohody s Ukrajinou predpokladá úzku spoluprácu v oblasti zahraničnej a vnútornej politiky a spravodlivosti. Vďaka prevzatiu štandardov EÚ budú môcť tiež Ukrajinci cestovať do členských štátov EÚ bez vízovej povinnosti. Podpisom ekonomickej časti dohody by medzi Ukrajinou a EÚ fakticky vznikla zóna voľného obchodu.
Z podpisu asociačnej dohody Ukrajina vlani v novembri na poslednú chvíľu vycúvala. Výmenou za to Rusko svojmu susedovi ponúklo finančnú pomoc a zľavu z ceny plynu. Rozhodnutie ukrajinskej vlády však vyvolalo v krajine masové protesty, ktoré viedli k zvrhnutiu proruského prezidenta Viktora Janukovyča. Napätie medzi Ruskom a Ukrajinou eskalovalo začiatkom tohto mesiaca, keď ruskí vojaci obsadili autonómny ukrajinský región Krym.
