KYJEV - Ukrajinský parlament v utorok vyzval Britániu a Spojené štáty ako krajiny poskytujúce bývalej sovietskej republike bezpečnostné záruky, aby na obranu jej územnej celistvosti použili všetky dostupné prostriedky vrátane vojenských. Informuje o tom správa na internetovom portáli agentúry Interfax-Ukrajina, podľa ktorej výzvu podporilo 263 z 322 prítomných poslancov.
Parlament zároveň vyzval Rusko ako ďalšieho zo signatárov takzvaného Budapeštianskeho memoranda z roku 1994, aby "bezodkladne stiahlo svoje vojsko z ukrajinského územia, zastavilo agresiu voči ukrajinskému štátu a garantovalo jeho územnú celistvosť a nezávislosť".
Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Jevhen Perebjinis, ktorého cituje Interfax-Ukrajina, sa v utorok vyjadril, že podľa "triezvych odhadov" sa počas predošlého dňa na Kryme nachádzalo zhruba 18 800 ruských vojakov.
"Najvyššia Rada Ukrajiny sa obracia na Spojené kráľovstvo a Spojené štáty ako členské krajiny Memoranda o bezpečnostných zárukách a v súvislosti s pristúpením Ukrajiny k Zmluve o nešírení jadrových zbraní so žiadosťou, aby si plnili svoje povinnosti v súlade s jeho ustanoveniami a použili všetky možné diplomatické, politické, ekonomické a vojenské opatrenia s cieľom bezodkladne zastaviť agresiu a zachovať nezávislosť a zvrchovanosť Ukrajiny v terajších hraniciach," cituje agentúra z parlamentného vyhlásenia.
Interfax-Ukrajina tiež cituje z vystúpenia ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka na pôde parlamentu, ktorý sa údajne už päť dní po sebe snaží telefonicky spojiť s ruským prezidentom alebo premiérom. Podľa jeho predošlého vyjadrenia Kyjev urobí "všetko možné", aby konflikt s Ruskom vyriešil mierovou cestou. Minister zahraničných vecí Andrij Deščycja medzitým nevylúčil, že konanie Rusov na Kryme by mohol Kyjev napadnúť na medzinárodných súdoch.
Krymská vláda i parlament sa už vyslovili za pripojenie polostrova k Rusku, čo má potvrdiť referendum vypísané na budúcu nedeľu. Tamojšie obyvateľstvo ruskej národnosti sa totiž vzbúrilo proti novému vedeniu v Kyjeve, ktoré vzniklo po februárovom odvolaní proruského prezidenta Viktora Janukovyča parlamentom.
Moskva naďalej popiera, že tisíce neoznačených vojakov, ktorí od konca februára okupujú vojenské a dôležité administratívne objekty na Kryme, sú príslušníkmi ruskej armády. Vláda v Kyjeve však tvrdí opak a obviňuje Moskvu z invázie, v čom ju podporujú i EÚ, USA či NATO.
