KYJEV - Vodcovia ukrajinských protestov, Rada Majdanu, dnes na kyjevskom Námestí nezávislosti predstavili zostavu novej vlády národnej jednoty - svojich navrhovaných kandidátov na kľúčové vládne posty, ktorí budú riadiť štát po zosadení prezidenta Viktora Janukovyča. Parlament bude o vláde hlasovať vo štvrtok.
Informácie priniesli internetový portál Segodňa a tlačová agentúra Reuters. Po tom, čo niektorí členovia Rady Majdanu predniesli prejavy na námestí, predstavili kandidátov na vládne posty. Podľa návrhu "Euromajdanu" má byť premiérom bývalý minister hospodárstva a zahraničných vecí Arsenij Jaceňuk.
Za ministra financií navrhujú exministra hospodárstva a niekdajšieho námestníka guvernéra centrálnej banky Oleksandra Šlapaka. Kandidátom na ministra zahraničných vecí je kariérny diplomat Andrij Deščyca, na ministra vnútra Arsen Avakov, za vicepremiéra pre európsku integráciu je navrhovaný Boris Tarasiuk, za vicepremiéra pre humanitárnu politiku Oľha Bohomolecová, za vicepremiéra pre regionálnu politiku Volodymyr Hrojsman.
Na ministra spravodlivosti je navrhnutý Pavlo Petrenko, na ministra hospodárstva Pavlo Šeremeta, na ministra školstva Serhij Kvit, na ministra zdravotníctva Oleh Musij, na ministerku sociálnych vecí Ľudmila Denysovová, na ministra životného prostredia Andrij Mochnyk. Ministrom kultúry môže byť Jevhen Nyščuk, ministrom mládeže a športu Dmytro Bulatov.
Rokuje sa ešte o ministrovi obrany a ministrovi infraštruktúry, o ktorých sa zatiaľ nerozhodlo. Úradujúci prezident Oleksander Turčynov, ktorý sa ujal postu po sobotňajšom zosadení Janukovyča v parlamente, vyhlásil, že nová vláda nude musieť urobiť nepopulárne rozhodnutia, aby odvrátila platobnú neschopnosť krajiny, obnovila dôveru veriteľov aj investorov a zaistila normálny život ukrajinskému ľudu.
Traja exprezidenti v spoločnom vyhlásení upozornili na hrozby
Traja bývalí ukrajinskí prezidenti dnes v spoločnom vyhlásení upozornili na sociálne a politické problémy, ktorým čelí Ukrajina, a vyzvali jej prechodných predstaviteľov, aby riešili krízu. Informovala o tom tlačová agentúra Sinchua.
"Noví predstavitelia (štátu) by mali konať rýchlo a systematicky, aby zabránili negatívnemu vývoju, ktorý by sa mohol stať nebezpečenstvom pre budovanie krajiny," uvádza sa vo vyhlásení, ktoré vydali exprezidenti Leonid Kravčuk, Leonid Kučma a Viktor Juščenko.
Podnecovanie separatistických nálad vo východných a južných oblastiach Ukrajiny je jedným z hlavných problémov štátu, uvádza sa ďalej vo vyhlásení.
Bývalí prezidenti vyjadrili obavy aj nad niektorými ďalšími negatívnymi javmi, ktoré nepriaznivo vplývajú na sociálnu stabilitu na Ukrajine. Vysvetlili, že v ukrajinskej spoločnosti sa objavujú prejavy "anarchie, nezákonnosti a prílišnej zhovievavosti".
Exprezidenti vo vyhlásení napísali, že dočasní predstavitelia sa sústreďujú na podporu národnostnej, jazykovej a kultúrnej jednoty ukrajinského ľudu, ale zároveň by mali dodržiavať demokratické zásady a vytvoriť spravodlivý právny systém, a tak prekonať spomínané problémy.
Vojenský zásah na Ukrajine by bol podľa Kerryho "závažnou chybou"
Americký minister zahraničných vecí John Kerry varoval v stredu Rusko, že vojenský zásah na Ukrajine by bol "závažnou chybou" a zároveň uviedol, že Spojené štáty pravdepodobne poskytnú Kyjevu finančnú záruku vo výške jednej miliardy dolárov. Informovalo o tom agentúra Reuters.
"Pre krajinu, ktorá tak často vystupovala... proti zahraničnej intervencii v Líbyi, Sýrii a inde vo svete, by bolo dobré, keby sa týchto varovaní držala aj pri zvažovaní rozličných možností v prípade zvrchovaného štátu, akým je Ukrajina," uviedol Kerry.
Šéf americkej diplomacie taktiež načrtol možnosť, že Spojené štáty poskytnú Ukrajine záruku vo výške jednej miliardy dolárov, ako aj ďalšie finančné prostriedky, ale dodal, že nijaké konkrétne rozhodnutie v tejto veci zatiaľ nepadlo. O finančnej pomoci vo výške približne 1,5 miliardy dolárov uvažuje podľa Kerryho aj Európska únia (EÚ).
So svojím vyhlásením vystúpil Kerry po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin neočakávane nariadil skúšku bojovej pohotovosti vojsk v strednej a západnej časti krajiny. Ide o zatiaľ najrozhodnejšie gesto Moskvy od zosadenia jej spojenca, ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča.
