BRATISLAVA - Nezávislý kandidát na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Rastislav Blaško sa vzdal kandidatúry v prospech svojho súpera Milana Ftáčnika. Oznámil to v dnešnej relácii RTVS Voľby do samosprávnych krajov 2017 s tým, že sa bude uchádzať len o miesto poslanca v Zastupiteľstve BSK.
"Išiel som do toho boja s tým, že treba urobiť zmenu. Zmenu aj v kraji aj v Pezinku. Vzhľadom na to, že na dvoch frontoch sa bojovať nedá, rozhodol som sa, že odstupujem z kandidatúry na post predsedu samosprávneho kraja a podporujem v kandidatúre Milana Ftáčnika. Budem len bojovať o post poslanca BSK za mesto Pezinok," oznámil v relácii Blaško. O post šéfa BSK tak po dnešku zabojuje 16 kandidátov. Osem z nich je nezávislých, ôsmi sú nominantmi politických strán či koalícií.
Kandidátom na predsedu BSK je poslanec Národnej rady SR Juraj Droba, ktorý má podporu SaS, OĽaNO, NOVA, SMK-MKP, OKS, Zmeny zdola a Demokratickej únie Slovenska. Taktiež psychologička a predsedníčka Strany zelených Slovenska Natália Hanulíková, publicista i politik Daniel Krajcer, ktorý je kandidátom Mosta-Híd, SKOK-u a Strany zelených. Šéfom BSK chce byť aj pedagóg Marián Leinerovič s podporou Nového parlamentu, farmaceut Milan Lopašovský, ktorého navrhuje Strana moderného Slovenska. Kandidátom SNS je štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek. Komunistická strana Slovenska nominovala prekladateľa Jalala Suleimana a Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku kultúrno-osvetového pracovníka Andreja Trnovca.
Medzi nezávislými kandidátmi na predsedu BSK je starosta bratislavského Nového Mesta Rudolf Kusý či bývalý primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, taktiež podnikateľ Jozef Danko i súčasný šéf kraja Pavol Frešo. Kandiduje i podnikateľ Martin Jakubec, novinár na voľnej nohe Ľubomír Huďo, starosta bratislavských Vajnôr Ján Mrva a IT špecialista i bratislavský mestský poslanec Jozef Uhler.
Pred Blaškom sa začiatkom októbra svojej kandidatúry na post predsedu BSK vzdal Ľubomír Kolárik. Voľby do vyšších územných celkov budú v sobotu 4. novembra. Tentoraz budú jednokolové, čo znamená, že za predsedu bude zvolený kandidát, ktorý získa najviac platných hlasov.
