ŽILINA – Základný problém Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) spočíva podľa súkromného podnikateľa Juraja Pavloviča, ktorý v nadchádzajúcich voľbách kandiduje na jeho predsedu, v nedostatku finančných prostriedkov od štátu na uspokojivé zabezpečenie kompetencií. Kandidát Komunistickej strany Slovenska (KSS), 64-ročný súkromný podnikateľ Juraj Pavlovič z Lipovca v okrese Martin, považuje financie z eurofondov len za zlomok z toho, čo v minulosti zobrali prístupové rokovania, oddlžovanie a posilňovanie európskych bánk. Rozhovor s J. Pavlovičom je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje kandidátov vo voľbách na predsedov vyšších územných celkov (VÚC).
Prečo ste sa rozhodli uchádzať o post predsedu ŽSK?
Voľby považujem, vrátane týchto do samosprávnych krajov, za jeden z legitímnych spôsobov presadzovania zmien v spoločnosti sledujúcich vybudovanie sociálneho štátu, spoločnosti postavenej na princípoch sociálnej spravodlivosti.
Neobávate sa, že v prípade vášho zvolenia za predsedu ŽSK by ste sa mohli dostať do sporu so zastupiteľstvom, ktoré býva zložené najmä z klubov koalícií a silných politických strán?
Je vysoko pravdepodobné, že k takým situáciám by mohlo dochádzať. Som však presvedčený, že existuje skutočná vôľa zástupcov aj z iného politického spektra, prijímať riešenia v prospech bežného občana. Inými slovami, verím v konštruktívnu spoluprácu. Pokiaľ tomu tak nebude, je to jasný signál pre voliča, kto to s obsahom pojmov sociálnosť, prospech občana, jeho potreby a priority myslí skutočne vážne a pre koho sú to len prázdne bilboardové trápnosti.
Aké by boli prvé kroky po vašom zvolení za predsedu samosprávneho kraja?
Predovšetkým by to boli neodkladné kontakty s novozvolenými členmi zastupiteľstva v záujme vzájomného si ozrejmenia obsahu a rozsahu úloh samosprávneho kraja a stanovenie priorít ich riešenia.
V čom vidíte najväčšie nedostatky v doterajšom napĺňaní kompetencií ŽSK?
Základný problém spočíva nie v nedostatku kompetencií samosprávneho kraja, ktoré štát priamo alebo sprostredkovane naň delegoval, ale v tom, že na ich uspokojivé zabezpečenie nepresunul dostatok finančných prostriedkov. Okrem tejto skutočnosti je to aj legislatívny rámec samosprávneho kraja, ktorý vymedzuje spôsob zabezpečenia jeho úloh, pričom má ďaleko k optimálnosti, najmä v rozhodovacích procesoch.
V oblasti tranzitnej dopravy je situácia v ŽSK na viacerých miestach kritická, čo ovplyvňuje situáciu na cestách II. a III. triedy v kompetencii samosprávneho kraja. Aké opatrenia a na ktorých úsekoch treba podľa vás prijať na zlepšenie tejto situácie?
Je tu objektívna realita, na ktorú ŽSK nemal rozhodujúci vplyv. A tou je dobudovanie technicky najnáročnejšieho, a tým aj najnákladnejšieho diaľničného úseku Žilina-Strečno-Vrútky-Kraľovany-Ružomberok-Ivachová. Čo predstavuje mimoriadne náročné, takmer 70 km dlhé stavenisko vplývajúce kompletne na dopravné pomery celého ŽSK. Samotné zložité orografické a sídelne členenie kraja indikuje s výstavbou diaľnice aj vo vzťahu k dopravnej sieti kraja jej mimoriadne záťaže na sídelné útvary, cestnú sieť, a tým aj každodenný život občana. Žiaľ, vzhľadom na spomínané okolnosti a danosti územia nie je dosť možné prijímať ani dočasné, a pritom dostatočne účinné riešenia. Jediné účinné riešenia sa črtajú až po dobudovaní toho-ktorého diaľničného úseku. Taká je realita.
Kľúčovým pre rozvoj ŽSK v nadchádzajúcom období majú byť financie z európskych fondov. Do ktorých oblastí by mal samosprávny kraj investovať získané finančné prostriedky a prečo?
Najskôr k "spasiteľnosti" európskych fondov. Pokiaľ to občan nepochopí, o čo tu vlastne a komu ide, budú tu prebiehať politické teátre o tom, kto bol a je šikovnejší v ich získaní a použití. V získaní i použití len podľa tých podmienok, ako ich stanovila Európska únia (EÚ). Za pozornosť stojí, že to, čo nám dnes EÚ dáva, či poskytuje eurofondy, je len zlomok z toho, čo nám bolo v nedávnej minulosti zobraté prístupovými rokovaniami, oddlžovaním a posilňovaním európskych bánk. Účasťou na vytváraní eurovalov, zlikvidovaním našej konkurencieschopnosti celých hospodárskych odvetví, z čoho ťažila a ťaží "stará dobrá Európa". Je to stav, ktorý je nutné považovať z pozície Slovenska a jeho občana minimálne za nedôstojný. A teraz, čo s tým? Samozrejme, dostať nazad cez fondy všetko, čo je len trochu možné. Dostať to prednostne tam, kde je potreba riešenia toho-ktorého problému v kraji najakútnejšia. Na úlohy, ktoré sú v rebríčku potrieb občana prvoradejšie. Nemá zmysel na tomto mieste pripomínať krízový stav spoločnosti, ktorý je identický so stavom, potrebami a problémami samosprávneho kraja. Preto aj vo vzťahu k výberu projektov hradených z eurofondov musia mať prednosť tie, z realizácie ktorých budú rezultovať aj pracovné miesta. Projekty na zlepšenie podmienok v oblasti sociálnych služieb pre zdravotne postihnutých spoluobčanov a seniorov, projekty na zlepšenie poskytovania zdravotníckych služieb pre občana, projekty na rozšírenie pôsobnosti a zvyšovanie kvality predovšetkým škôl, ktorých zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj, mestá a obce. Projekty nasmerované na podporu rozvoja bývania a výstavby sociálnych bytov, projekty na vylepšovanie technickej infraštruktúry miest a obcí, projekty na budovanie nenáročných, nízkorozpočtových športovísk, projekty na zlepšenie ochrany a bezpečnosti občanov, projekty na zlepšenie regionálnej dopravy, ochrany prírody a životného prostredia, rozvoja vidieka a kultúry. Zďaleka som nespomenul všetko, na čo budú potrebné diametrálne väčšie objemy finančných prostriedkov, než predstavujú eurofondy, ale zdá sa mi, že to už nie je až tak zaujímavá predvolebná téma.
