ŽILINA – Úradujúci predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár sa rozhodol tretíkrát kandidovať, lebo cíti podporu zo strany občanov. Za kľúčovú pre ďalší rozvoj kraja považuje cestnú infraštruktúru, ktorá úzko súvisí s rozvojom cestovného ruchu, zamestnanosťou a prílevom nových investícií. Kandidatúru 47-ročného Juraja Blanára zo Žiliny podporuje koalícia Smer-SD, Slovenská národná strana a Strana zelených. Rozhovor s J. Blanárom je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje kandidátov vo voľbách na predsedov vyšších územných celkov (VÚC).
O post predsedu ŽSK sa uchádzate tretíkrát. V diskusii o nadchádzajúcich voľbách zaznievajú aj hlasy, že predsedovia samosprávnych krajov by mali mať iba jednu funkciu. Aký je váš postoj k týmto vyjadreniam?
V roku 2009 som bol opätovne zvolený za predsedu ŽSK a v roku 2010 mi občania vyjadrili preferenčnými hlasmi podporu a zvolili ma aj za poslanca Národnej rady (NR) SR. Mám záujem, aby sa náš kraj a jeho obce a mestá rozvíjali a chcem využiť všetky možnosti na to, aby som kraju pomohol. Témy, ktoré trápia ľudí v našom regióne, sa snažím preniesť na pôdu NR SR a presadzovať i takouto formou ich záujmy. Kandidovať do tretice som sa rozhodol aj preto, lebo cítim podporu zo strany občanov a chcem pokračovať v rozbehnutých projektoch, ktoré prinesú ďalší rozvoj a prosperitu nášho kraja. Len pre informáciu, z platu poslanca NR SR pomáham ľudom, ktorí to potrebujú a podporujem zmysluplné projekty pre sociálne odkázaných a mladé športové talenty zo sociálne odkázaných rodín.
Myslíte si, že kompetencie samosprávneho kraja sú dostatočné na to, aby vyvíjal v prípade potreby tlak na vládu SR, napríklad pri stavbe diaľničného tunela Dubná skala – Višňové či diaľnice D3 napojenej na Poľsko a Českú republiku?
Cestná infraštruktúra je absolútne kľúčovou pre ďalší rozvoj nášho kraja a úzko súvisí s rozvojom cestovného ruchu, zamestnanosťou a prílevom nových investícií. Viaceré konkrétne kroky som už na vyriešenie situácie urobil. U komisára pre regionálnu politiku Johannesa Hahna som obhajoval výstavbu úseku Turany – Hubová a povolenie výstavby D1. Rovnako na úseku diaľnice D3 Svrčinovec-Skalité na hranicu s Poľskom aj úseku R5 na hranicu s Českom. Rozhodnutie Európskej komisie zároveň umožňuje Slovensku financovať túto výstavbu z eurofondov. Je treba povedať, že hlas župana ako voleného predstaviteľa kraja berú v Bruseli veľmi vážne.
ŽSK investoval nemalé prostriedky do zdravotníckych zariadení v jeho kompetencii. Okrem iného do prevádzkovania ambulancií záchrannej zdravotnej služby, na ktoré však v tomto roku nezískal licencie. Ako túto situáciu rieši samosprávny kraj?
Kysucká nemocnica v Čadci, Hornooravská nemocnica s poliklinikou Trstená a Oravská poliklinika Námestovo vypracovali veľmi kvalitné projekty stratégie a rozvoja záchrannej zdravotnej služby, s ktorými sa uchádzali o licencie, a preto nás výsledok výberového konania neteší. Využijeme všetky opravné možnosti v zmysle platnej legislatívy. Pred nami je tiež druhé kolo tendra na licencie pre záchranky, ktoré vypísalo Ministerstvo zdravotníctva SR. Verím, že budeme úspešní. ŽSK je jedným z dvoch krajov, ktorý si zachoval poskytovanie zdravotnej starostlivosti a nepustil do nemocníc súkromných investorov, keďže zdravotná starostlivosť je verejnou službou. Dnes musíme čeliť nelichotivej situácii, ktorá vznikla v rezorte zdravotníctva za čias pravicových vlád bezbrehou liberalizáciou a privatizáciou najviac výnosných služieb ako sú lekárne, dialýza či záchranná zdravotná služba. Diskriminačné neoddlženie župných nemocníc stavia naše nemocnice do ťažkej ekonomickej situácie, no i napriek tomu sme od roku 2006 investovali z rozpočtu župy do našich nemocníc viac ako 12 miliónov eur. Z fondov Európskej únie (EÚ) sme v nemocniciach preinvestovali 8,2 milióna eur.
Jednou z priorít ŽSK je rozvoj turistického ruchu. V nemalej miere mu môže pomôcť aj rozvoj Letiska Žilina, ktorý sa dlhodobo nedarí naštartovať. Ako doteraz podporoval samosprávny kraj rozvoj letiska a čo plánuje urobiť v budúcnosti?
Regionálne letiská sa v súčasnej dobe nachádzajú v neľahkej pozícii, no zároveň treba dodať, že majú opodstatnenie nielen v rámci cestovného ruchu. Letisko Žilina dnes okrem iného slúži aj na vyučovanie letcov zo Žilinskej univerzity. Treba hľadať všetky spôsoby, aby letisko dokázalo prežiť. ŽSK je v tomto nápomocný štátu, ktorý je 99,5-percentným akcionárom, pretože prevádzkyschopné letisko je pridanou hodnotou v dopravnej infraštruktúre. Našou snahou je pomôcť letisku pri hľadaní strategického partnera, ktorý by mohol do neho vstúpiť a rozvíjať ho. Zatiaľ sa uskutočnili prvé rokovania s potenciálnymi záujemcami z Čínskej ľudovej republiky, ale naším zámerom je predstaviť letisko aj iným investorom. Či už domácim alebo zahraničným, ktorí oň prejavia záujem.
V oblasti tranzitnej dopravy je situácia v ŽSK na viacerých miestach kritická, čo ovplyvňuje aj situáciu na cestách II. a III. triedy vo vašej kompetencii. Aké opatrenia a na ktorých úsekoch treba podľa vás prijať na zlepšenie tejto situácie?
Cestná infraštruktúra je absolútne kľúčová pre náš kraj. Aj preto je dostavba D1 a D3 viac ako nevyhnutná. Našou snahou je dostať tranzitnú nákladnú automobilovú dopravu mimo ciest II. a III. triedy, aby neohrozovala životy a majetok ľudí v našich obciach. Zásadnou novinkou v oblasti mýta bude monitorovanie ciest II. a III. triedy, čím bude možné vytypovať najproblematickejšie úseky ciest, po ktorých jazdí tranzitná doprava s cieľom vyhnúť sa spoplatneným úsekom. S monitorovaním začne ministerstvo dopravy od začiatku budúceho roka.
Kľúčovým pre rozvoj ŽSK v nadchádzajúcom období majú byť finančné prostriedky z európskych fondov. Má samosprávny kraj priority, podľa ktorých chce investovať získané finančné prostriedky a podľa čoho ich zostavuje?
Eurofondy považujem za príležitosť, ako zveľadiť náš kraj. Aj preto sa žilinská župa už v roku 2008 dostatočne pripravila na čerpanie prostriedkov z fondov. Dnes sa nám to vyplatilo, a preto je príprava na budúce programové obdobie v plnom prúde. Priority zostavujeme na základe potrieb kraja. Opäť to budú oblasti dopravnej infraštruktúry, školstva a sociálnych vecí, zdravotníctva. A rozšírili sme zoznam pamiatok v našom kraji, na ktoré bude možné čerpať eurofondy. V rámci Integrovaného regionálneho operačného programu presadzujeme pokračovanie v činnosti sprostredkovateľského orgánu SO/RO v úrade ŽSK, aby sme mohli podporovať aj rozvoj obcí a miest. V končiacom sa programovom období sa nám to pozitívne osvedčilo v 73 prípadoch zrekonštruovaných centrálnych zón a námestí obcí a miest. Teší ma, že sme pre nové programové obdobie presadili, aby bol náš kraj riadiacim orgánom v rámci Operačného programu cezhraničnej spolupráce SR a ČR, kde budú k dispozícii opäť financie na obnovu ciest, historických pamiatok, ale i na podporu cestovného ruchu.
