TRENČÍN – Podľa kandidáta na post predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) Petra Palka je potrebné v kraji pozdvihnúť ľudí z beznádeje a v ekonomike sa vrátiť k základným počtom. Letecký inžinier a výsluhový dôstojník, 61-ročný Peter Palko kandiduje na post predsedu TSK na kandidátke Komunistickej strany Slovenska. Rozhovor s Petrom Palkom je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje kandidátov vo voľbách na predsedov Vyšších územných celkov (VÚC).
TSK trápi vysoká zadlženosť a fakt, že dlh sa nielenže neznižuje, ale naopak, narastá? Ako si predstavujete zastavenie zadlžovania?
Zadlžovanie samospráv je všeobecný trend. Ľudia sú apatickí, akoby už nevideli východisko z tohto celospoločenského marazmu. Najdôležitejšou vecou je pozdvihnúť ľudí z beznádeje. Potrebujeme sa znovu prebudiť. To je naša prvá úloha, uvoľniť energiu ľudí. Všetko závisí od nej. Každá doba vyžaduje odvážne rozhodnutia, ktoré môžeme nazvať reformami. Je možné viesť spor o charakter týchto reforiem. V ekonomike sa musíme vrátiť k základným počtom. Tak ako je potrebné vedieť počítať, tak je dobre vedieť i rátať. Tieto dve veličiny i keď sa zdá, že svojim obsahom sú rovnocenné, nie je to tak. Nikto nerátal s tým, že župa napríklad rozpredala majetok, ktorý v budúcnosti mohol byť zdrojom príjmov. Nevidel som nikde koncepciu, ktorá by reálne posudzovala rozvoj TSK. Čiastkové rozhodnutia, ktoré nazýval manažment samosprávneho kraja ako strategické, s týmto názvom nemali nič spoločného. Stokrát takéto nič sa prejavilo v tejto dobe tak, že župa nemá žiadne dodatočne vytvorené zdroje, funguje iba na báze prijatých úverov. Jediný a osvedčený recept je prehodnotiť činnosti samosprávneho kraja, niektoré organizácie napojené na rozpočet župy možno redukovať a nikomu nebudú chýbať. Činnosti ako riešenie otázok školstva, životného prostredia, výkonu štátnej stavebnej správy, ktoré sa suplujú na každom stupni samosprávy a štátnej správy, treba vzájomnou dohodou medzi štátnou správou a samosprávou zjednotiť a tým vytvoriť predpoklad na znižovanie nákladov. Ďalšie nemalé zdroje vidím v oblasti dopravnej obsluhy. Úsporu vidím i v odmeňovaní poslancov samosprávneho kraja, možno v budúcnosti i zníženie ich počtu.
Kde sú podľa Vás najväčšie problémy TSK v oblasti zdravotníctva a školstva a ako by ste ich v prípade zvolenia do funkcie vyriešili?
Zdravotníctvo v prenesenom slova zmysle je ťažko chorý pacient. Ako ho liečiť, keď jeho stav sa zatiaľ nikomu nepodarilo zastabilizovať, práve naopak každý do toho vnáša svoj pohľad a hneď tomu prispôsobuje legislatívu. Nemocnice patriace pod TSK sú súčasťou zdravotníckeho systému Slovenskej republiky. Avšak takto sa na ne ministerstvo zdravotníctva nepozerá. Pri poslednom oddlžovaní nejakým spôsobom vypadli zo zoznamu oddlžovaných. Manažovanie a s tým spojená personálna politika má rovnako svoj podiel na tejto neradostnej finančnej bilancii. Stranícke tričká tu nepomôžu. Pokiaľ štát neprehodnotí svoj postoj k týmto zdravotníckym zariadeniam, budem iniciovať ich navrátenie pod kuratelu Ministerstva zdravotníctva SR. Problémy sa majú riešiť a nie o nich viesť nekonečný dialóg s nejasným výsledkom. Pacient nemôže stále počúvať čo bude, keď bude. Školstvo je jedna z mojich priorít. V rámci zákonných právomocí daných samosprávnemu kraju, okamžite začneme, v súčinnosti s podnikateľským sektorom, práce na znovuobnovení učňovského školstva (ktoré je nefunkčné) s cieľom udržať mladých ľudí v kraji a následne tým vytvárať podmienky pre ich zamestnanosť. Kraj je potrebné začať omladzovať.
Aké by boli v prípade zvolenia vaše priority v oblasti cezhraničnej spolupráce a eurofondov? Do akých oblastí by ste ich chceli pritiahnuť?
Oblasť cezhraničnej spolupráce je potrebné rozširovať i na bežné pracovné kontakty zamestnancov VÚC. Poznám veľmi dobre mentalitu Čechov a Moravanov. Prežil som takmer 20 rokov svojho pracovného života medzi nimi. Oblasti, v ktorých vidím ťažisko spolupráce a ktoré budem podporovať je životné prostredie, vzájomná pomoc pri živelných pohromách, v zdravotníctve a v podpore národnostnej kultúry. Mnohé obce v našom kraji sú za účelom lepšej spolupráce a združovania prostriedkov pri vypracúvaní projektov združené v mikroregiónoch. V Trenčianskom kraji je takto aktívnych viacero mikroregiónov, ktoré vzhľadom na blízkosť hranice s ČR majú aj cezhraničný dosah. Tým sa dosahuje kontinuita spolupráce s občanmi českej a moravskej národnosti (napr. Regionálne združenie Vlára – Váh). Mikroregióny sa aktívne zapájajú do programov EÚ. Tieto úlohy je treba riešiť v praktickej rovine i v budúcnosti tým, že sa zamedzí roztrieštenosti finančných tokov. V cezhraničnej spolupráci (živelné pohromy, priemyselné havárie a iné) so susednou ČR je potrebné sa predovšetkým zamerať na interoperabilitu informačných a komunikačných technológií pri výmene informácií o vzniknutých nežiaducich udalostiach.
Dopravná infraštruktúra kraja je podľa odborníkov v dezolátnom stave. Čo konkrétne by ste v tejto oblasti chceli zlepšiť?
Nekvalitná infraštruktúra je ďalšou bolesťou nášho regiónu. Je to beh na celé funkčné obdobie župana a poslancov samosprávneho kraja. Niečo málo sa urobilo, ale tento problém sa odkladal vždy do posledného šuplíka. Dôvod bol jednoduchý. Neboli prostriedky na jeho krytie. Zle nastavenie podielových daní zo strany štátu ochudobňuje pokladnicu TSK ročne o milióny eur. I túto otázku budeme predkladať a určite nielen my vláde SR k riešeniu. Nemám informácie, či bolo úsilie zo strany vedenia TSK zainteresovať do riešenia i podnikateľský sektor. Ja to robiť budem. Niekedy málo je viac.
Index starnutia obyvateľstva je v TSK najvyšší na Slovensku. Akú máte predstavu o náprave tejto neradostnej bilancie?
Ďalšia oblasť kde je demografický vývoj proti nám. Je to dôsledok toho, že sa pre udržanie mladých ľudí a strednej generácie TSK prakticky neurobilo vôbec nič. Svedči o tom i neschválený tohtoročný rozpočet, ako keby sa kompetentní riadili heslom „čím horšie, tým pre nás lepšie“. Celá verejná správa musí participovať na riešení tejto závažnej otázky (napr. stavaním sociálnych bytov). Vytvárať sociálne a grantové programy, programy na zamestnanosť, aby si ľudia mohli zakladať rodiny, vychovávať v pokoji a bez obáv o existenciu svoje deti.
Ako bývalý vojak z povolania zrejme máte zmysel pre poriadok a disciplínu. Myslíte si, že na Úrade TSK je v tomto smere všetko v poriadku? Ak nie, aké opatrenia by ste prijali?
Je predčasné hovoriť o konkrétnych opatreniach. Nebudem tajiť skutočnosť, že vzťahy na VÚC poznám. Pracovala tam moja dcéra, ľudia sa komplikovanými vzťahmi ani netaja. Prvé čo prinesiem do úradu je vytvorenie normálnej pracovnej atmosféry bez stresu a šikanovania zamestnancov. Po druhé – otvorím dvere pre všetkých občanov kraja.
