TRENČÍN – Na zásadné skvalitnenie zdravotnej starostlivosti v nemocniciach v správe Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK), rekonštrukcie ciest, lobovanie za R2 či úpravu cyklistických chodníkov by sa zameral po zvolení kandidát na predsedu TSK Jozef Lohyňa. Rozhovor s J. Lohyňom je súčasťou projektu TASR, v rámci ktorého predstavuje kandidátov vo voľbách do vyšších územných celkov (VÚC).
Terajší predseda TSK Pavol Sedláček rokuje s Ministerstvom zdravotníctva SR o tom, aby tri nemocnice s poliklinikami (NsP) v zriaďovateľskej pôsobnosti TSK – bojnická, považskobystrická a myjavská prešli späť pod správu štátu. Pokračovali by ste ako predseda v týchto rokovaniach? Myslíte si, že je to dobrý krok?
O nemocniciach počúvame stále dookola, že ich problémy, odkedy prešli pod VÚC, sa neustále prehlbujú. Všetci predsa vieme, ako by mala vyzerať zdravotná starostlivosť a všetci tomu chceme nejako pomôcť. Tu žiadne sľuby netreba, miesto vysedávania predsedu na úrade dám dohromady schopných odborníkov a neprestanem na tom pracovať, pokiaľ krajským nemocniciam nedáme jasnú perspektívu. Určite aj teraz v krajských nemocniciach pracujú kvalifikovaní lekári, avšak nedostávajú priestor na uplatnenie svojich riešení. Ja im chcem poskytnúť možnosť zrealizovať ich pracovné sny.
V uplynulom období sa v TSK rušili niektoré stredné školy v jeho správe. Myslíte si, že je to správna cesta ako pomôcť školstvu v kraji? Čo by ste v rámci školstva v správe kraja navrhovali?
Vieme, že treba prepojiť školy s praxou, tiež vieme, že školy produkujú veľa absolventov, ktorí ťažko hľadajú ďalšie uplatnenie v praxi. Život a realita tejto doby nám ukazuje, aké dôležité je remeslo, dobrá a kvalitná prax v danom odbore. Zamestnávatelia volajú po kvalifikovaných remeselníkoch a keď už máme takýchto ľudí, tak nám utekajú do krajín, kde im za túto odbornú kvalifikovanosť aj slušne zaplatia. Preto by si mali aj mladí ľudia uvedomiť, že stále platí, že remeslo má zlaté dno. Budem neustále komunikovať so školami a zamestnávateľmi, kým nenájdem optimálny systém prepojenia praxe so školami. Tak sa už nezaoberajme rušením a nezmyselným zlučovaním škôl, čo nám momentálne ušetrí pár centov, ale do budúcna narobí veľké škody. Keď sa pred pár rokmi rušili škôlky, chcelo sa veľmi ušetriť. Dnes máme veľa detí, ktoré sa nemôžu a nemajú ako dostať do predškolských zariadení. Tieto silné ročníky nám časom prídu do stredných škôl, preto sa na školy nemôžeme pozerať len cez peniaze. Školy sú investícia do budúcna.
Plánujete rekonštrukcie ciest v správe TSK? Aké iné kroky by ste podnikli v rámci dopravnej infraštruktúry v rámci kraja?
Stále dookola sa hovorí o tom, že cesty II. a III. triedy sú v katastrofálnom stave. Už nechcem počúvať o tom, že kraj na to nemá prostriedky, pričom sa vyhadzujú prostriedky na propagačné materiály, kalendáre a podobne. Tak si kraj najskôr opravme, zveľaďme a potom si náš kraj môžeme propagovať. Ja si myslím, že keď toto splním, tak kraj sa bude propagovať aj sám. Najprv si upracme kraj, dajme si do poriadku cesty, veď dobré veci sa propagujú aj sami.
Takže by ste úplne zrušili propagáciu kraja?
To určite nie. Zbytočne sa vyhadzujú peniaze na propagáciu proti drogám, robia sa sedenia, tlačia sa bulletiny, aby mladí neužívali drogy. Prečo nevytvoríme športoviská, aby tam chodili mladí športovať. Investujme do týchto vecí a nie do mítingov, kde príde pár ľudí. To platí aj o cestách. Bol som na bicykli v Žilinskom kraji a v Čechách a cesty v Čechách sú úplne iné pre cyklistov, pre turistiku. Cyklotrasy boli nádherné, bolo sa kde zastaviť, dať si obed. Prešli sme na slovenskú stranu, a to už bola katastrofa. Ak chceme cezhraničnú spoluprácu, tak si dajme do poriadku kraj aj v rámci cykloturistických chodníkov. Keď to budeme mať, potom môžeme robiť propagáciu, či už na internete, letáčikoch, mapách, billboardoch. Na cezhraničnú spoluprácu by som využil aj prostriedky od Európskej únie. Je to podľa mňa jedna z najľahších možností ako využiť eurofondy. V Česku to veľmi využíva Zlínsky kraj, dajme si od nich poradiť. Trenčiansky kraj je jeden z krajov, ktorý najmenej využíva možnosť čerpania eurofondov.
Ste športovec. Čo by ste urobili v rámci kraja v súvislosti so športom?
Kraj momentálne vyčleňuje na šport sumu 50.000 eur. Čo, myslím si, je pre šport málo. Ja by som dal aj milión, ale nie v čase, keď mnohí ľudia v tomto kraji musia vyžiť s 200 až 400 eurami mesačne. Všetci chceme, aby naša mládež športovala, aby mali deti kvalitnú pohybovú kultúru. Preto nenechám kameň na kameni, kým kraj nebude riadne fungovať a potom si budeme môcť dovoliť vyčleniť viac finančných prostriedkov aj na šport.
Má podľa vás VÚC zmysel?
Áno má. Jednou z mojich priorít je priblížiť župu ľuďom. Nemyslím to tak, že budem bezcieľne pobehovať po kraji. V každej obci či meste majú zvoleného starostu, starostku, či primátora, alebo primátorku. Práve v súčinnosti s nimi treba neustále otravovať v Bratislave či Bruseli a nosiť domov peniaze. A treba ich potom samozrejme zmysluplne využívať. Župan musí tlačiť hore na to, čo je dôležité pre tento kraj. Napríklad cesta R2, je to štátna cesta, ktorá však prechádza Trenčianskym krajom. Ja musím neustále tlačiť na politikov, aby sme to dali do poriadku, lebo táto cesta je dôležitá pre región, je to dôležitý ťah smerom na hornú Nitru a prepojenie Trenčína so Žiarom. Táto cesta je najdôležitejšia pre to, aby prišla do regiónu hornej Nitry práca. Vždy som bol cieľavedomý a vedel som, čo chcem. Na tom nebudem nič meniť, ani keď budem riadiť župu.
