TRNAVA - Ivan Uhliarik kandiduje za predsedu Trnavského samosprávneho kraja za koalíciu KDH, SDKÚ-DS. Jeho trvalým bydliskom je Skalica, má 45 rokov a v súčasnosti je poslancom Národnej rady SR. Otázka nemocníc je podľa neho zásadná pre celé krajské voľby, prekáža mu najmä zlé a nehospodárne nakladanie s majetkom i to, že rozhodnutia sa robia poza chrbát občanov. Rozhovor s Ivanom Uhliarikom je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje kandidátov vo voľbách na predsedov vyšších územných celkov (VÚC).
Kandidujete na post predsedu Trnavského samosprávneho kraja (TTSK), prečo by mala mať krajská samospráva podľa vás iného predsedu ako doteraz?
Súčasný župan je už na svojom mieste dve volebné obdobia, v ktorých sa TTSK stal jedným z najzadlženejších krajov. Okrem toho počas posledných ôsmich rokov v pozícii župana bola jednou z hlavných kompetencií Tibora Mikuša správa nemocníc. V tomto úplne zlyhal a dovolil, aby sa nemocnice v Dunajskej Strede a Galante dostali do kritického stavu. Teraz, keď sú v obrovskom dlhu, hrozí im exekúcia a ich budovy sú v dezolátnom stave, župan sa snaží zbaviť zodpovednosti, predať ich finančným žralokom a tým ponechať pacientov napospas osudu. Toto musíme zastaviť, pretože predané nemocnice sa stanú nástrojom na dosahovanie zisku a pacientov župan vydá napospas osudu.
Ako hodnotíte fungovanie zdravotníctva v TTSK?
Ako som spomínal, župan Mikuš priviedol nemocnice na pokraj bankrotu, dlhov a exekúcie. To sa, samozrejme, prejavuje aj v hodnoteniach pacientov, VšZP nedávno vydala prieskum, v ktorom sa galantskej nemocnici ušlo veľmi nelichotivé miesto medzi tromi najhoršie hodnotenými. To, že máme zanedbané nemocnice, však neznamená, že ich musíme zákonite predať finančným skupinám a nechať pacientov napospas osudu. Musím privatizáciu vo voľbách zastaviť a zreformovať ich správu, čo v prvom rade znamená zastaviť plytvanie a zásadne zvýšiť kvalitu zdravotnej starostlivosti. Dve župné nemocnice fungujú v zisku v Nitrianskom kraji, nikto ich neprivatizuje. Podľa môjho názoru je otázka nemocníc zásadná pre celé župné voľby. Tam sa totiž voliči rozhodnú, či chcú dovoliť županovi Mikušovi dokončiť privatizáciu odštartovanú iba päť týždňov pred voľbami, alebo podporia mňa a zastavenie privatizácie.
Aký je váš pohľad na fungovanie školstva v pôsobnosti TTSK?
Pre naše stredné školy je najdôležitejšie urobiť poriadok v míňaní peňazí a majetku v oblasti financií, a potom by školy mali užšie spolupracovať s veľkými firmami v kraji – tak, aby sa naše deti po doštudovaní mohli hneď zamestnať a nemuseli odchádzať. Zároveň by sme našim zamestnávateľom poskytovali kvalitnejšiu pracovnú silu. Tí potom radi pomôžu školám v podobe lepších odborných učební a podobne.
Vaše hodnotenie správy kraja v oblasti dopravy?
Tibor Mikuš investoval viac ako 52 miliónov eur do budovania ciest, zobral si na to úver a zadlžil kraj až na hraničnú úroveň. Napriek týmto neefektívnym investíciám je na cestách či v doprave stále čo zlepšovať. V každom prípade ale musíme hospodáriť efektívne, župa sa už nesmie zadlžovať.
Aký je váš názor na realizáciu cezhraničných projektov a využívanie eurofondov? Sú eurofondy využívané v dostatočnej miere a efektívne, kde vidíte rezervy?
V situácii, keď je kraj na pokraji svojho zadlženia, sa stávajú eurofondy kľúčovým zdrojom príjmov pre TTSK, ale nechceme pokračovať v bezhlavom požičiavaní. Vo Výbore regiónov v Bruseli preto treba rokovať o každej oblasti župných kompetencií – máme množstvo chátrajúcich historických a kultúrnych pamiatok, ktoré treba zrekonštruovať. Riešiť tiež môžeme dopravnú situáciu, veď v kraji máme napriek obrovským pôžičkám na opravu ciest stále zničených takmer 180 kilometrov ciest a mostov. Na všetko však potrebujeme húževnatých a skúsených odborníkov, ktorí sa pre dobro kraja pustia do plnenia tvrdých podmienok čerpania eurofondov.
Ktoré kroky počas uplynulého štvorročného pôsobenia hodnotíte ako najprínosnejšie pre obyvateľov TTSK, a naopak, ku ktorým podľa vás nemalo alebo nemuselo prísť? Čo je prioritou vášho programu?
Prekáža mi najmä zlé a nehospodárne nakladanie s majetkom. Počas posledných ôsmich rokov v pozícii župana bola jednou z hlavných kompetencií Tibora Mikuša správa nemocníc. V tomto úplne zlyhal a dovolil, aby sa nemocnice v Dunajskej Strede a Galante dostali do kritického stavu. Je to len jeden z príkladov, v župe by sme bez úverov a neustáleho zadlžovania nemali fungujúce školy a ako-tak zjazdné cesty. Na fungovaní župy mi tiež prekáža, že rozhodnutia sa robia poza chrbát občanov. Opäť si pomôžem príkladom privatizácie nemocníc.
Fakt, že pán Mikuš pretlačil privatizáciu župných nemocníc finančným žralokom bez verejnej diskusie, potichu, skryto za mätúce názvy a iba pár týždňov pred voľbami, by totiž bol určite témou na veľmi dlhú diskusiu nielen s občanmi. Avšak nič také neprebehlo a 99 percent obyvateľov kraja netušilo, že sa im poza ich chrbát deje niečo také zásadné, niečo, čo bude mať veľmi veľký vplyv na ich život.
Tento typ zákulisnej dohody, ktorý kladie do popredia záujmy finančných skupín pred záujmy občanov a pacientov, je možné presadiť v župnom parlamente. No keby prišlo k skutočnej diskusii s občanmi, tí by to nikdy nedovolili.
