BRATISLAVA - Ako predseda BSK by Roman Ruhig, kandidát strany NOVÝ-PARLAMENT chcel presadiť, aby stredné odborné školy boli výraznejšie naviazané na prax, chce rovnako budovať integrované domovy pre seniorov a slobodné matky. V rozhovore pre TASR Ruhig prezradil, že na rozvoj kraja by sa okrem eurofondov mali výraznejšie využívať aj rôzne iné investičné fondy. Rozhovor s Romanom Ruhigom je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje kandidátov na post predsedu samosprávnych krajov.
V rámci svojej kandidatúry ste sformulovali 11 programových téz, pričom šesť z nich považujete za zásadné. Medzi nimi je aj zameranie na stredné odborné školstvo s praktickým vyučovaním. Čo to presne znamená?
Chcel by som, aby študenti vychádzajúci zo škôl mali už primerané praktické skúsenosti, to znamená, už počas školy nadobudli dostatočnú prax. To je najväčší problém stredných odborných škôl, ale nielen ich. Podľa môjho názoru by na čele školy mal stáť dobrý manažér, ktorý zabezpečí dostatok možností pre prax študentov spoluprácou s väčšími i menšími spoločnosťami, ktoré podnikajú v oblastiach, v ktorých sa môžu po škole absolventi školy uplatniť. Ich šance uplatniť sa na trhu práce by boli nesporne väčšie. Na druhej strane aj firmy by si týmto spôsobom mohli vychovávať budúcich zamestnancov. Jednou z ďalších možností je umožniť školám podnikanie, tak aby ich študenti mohli získať praktické zručnosti.
Medzi vašimi tézami sa objavujú aj Domy novej nádeje...
V tomto prípade mám na mysli integrované bývanie seniorov, ktorí sú umiestňovaní v zariadeniach sociálnych služieb a mladých mamičiek s deťmi, ktoré si z ekonomických či iných dôvodov nemôžu dovoliť vlastné bývanie. Dom novej nádeje by pomohol jednak seniorom necítiť sa nepotrební a opustení, pretože by mohli slobodným mamičkám pomôcť s deťmi a naopak, mladým matkám by zasa takéto bývanie pomohlo zamestnať sa a postupne sa osamostatniť. Na takéto domovy vzájomného bývania by mohli slúžiť už existujúce zariadenia sociálnych služieb, no mohli by sa využiť aj v súčasnosti nevyužívané školské internáty.
Aké sú vaše priority v oblasti dopravy, ktorá je zrejme najviac riešenou otázkou Bratislavy i Bratislavského kraja?
V prvom rade by som sa zasadzoval o dobudovanie dopravných obchvatov. Odťažiť dopravu by podľa môjho názoru pomohli aj efektívne vybudované cyklotrasy. Tie by mali byť samostatne riešené, oddelené v koridore hlavných ciest tak, aby boli bezpečné. Rovnako by som rád riešil koncepčne problém výtlkov. V prvom rade by som bol za používanie nových technológií pri opravách, napríklad tzv. studeného asfaltu, ktorý je efektívnejší a lacnejší. Myslím, že v prípade výtlkov a ich opráv by sa kraj mal podieľať aj na efektívnej finančnej pomoci hlavnému mestu.
Bratislavský kraj má problém čerpať eurofondy. Čo s tým?
Myslím, že je potrené maximálne využívať aj možnosti iných fondov, či už je to štátny fond Rozvoja bývania, alebo rôzne investičné fondy, ktoré možno využiť napríklad v prípade projektov na podporu cestovného ruchu. Opäť si myslím, že tieto veci by mal mať na starosti manažér, ktorý vie pripraviť projekty, na ktoré je možné investície získať z eurofondov ale i z ďalších zdrojov.
Vo svojich programových tézach presadzujte dohľad a verejnú kontrolu nad samosprávou voličmi. Pre tieto účely chcete zriadiť krajskú televíziu...
Krajská TV by prinášala nielen záznam zo zastupiteľstva BSK, ale rovnako záznam rokovaní odborných komisií a samozrejme by zaznamenávala vyhodnocovanie verejných obstarávaní. V rámci väčšieho zapojenia obyvateľov na správe kraja by som presadzoval, aby každý poslanec mal minimálne dvakrát do mesiaca stránkové hodiny so svojimi voličmi a ich návrhy by posúval na rokovania jednotlivých odborných komisií. Pri návrhoch na všeobecne záväzné nariadenia by schvaľovaniu v zastupiteľstve mala predchádzať verejná diskusia o návrhu na internete.
Ako chcete stransparentniť oblasť výdavkov kraja na rekonštrukcie, opravu a údržbu svojho majetku, ktorá sa stala v poslednom čase kauzou na základe podozrenia z obchádzania verejného obstarávania?
Riešenie je podľa mňa jednoduché. Mala by vzniknúť príspevková organizácia alebo akciová spoločnosť so 100-percentnou účasťou BSK, ktorá by sa starala o verejno-prospešné práce a do stanoveného finančného limitu by riešila havarijné situácie a rekonštrukcie v rámci majetku a správy BSK. V prípade väčších opráv a investícií by sa uskutočnilo verejné obstarávanie.
