BRATISLAVA - Bezplatnú dopravu počas víkendu, zdravotnícku starostlivosť zodpovedajúcu aktuálnej demografickej situácii v regióne, lepšiu spoluprácu medzi strednými odbornými školami a najväčšími zamestnávateľmi v kraji i výhodnejšie využitie interregových fondov v rámci cezhraničnej spolupráce. To všetko chce na poste predsedníčky Bratislavského samosprávneho kraja presadiť Monika Flašíková Beňová. Ako uviedla v rozhovore pre TASR, pri realizácii svojich plánov sa chce oprieť aj o dobrú spoluprácu s vládou. Rozhovor s Monikou Flašíkovou Beňovou je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje kandidátov vo voľbách na predsedov vyšších územných celkov.
Hlavným sloganom vašej kampane je veta „Je čas dať Bratislavskému kraju európsku úroveň“. Znamená to, že chcete využiť aj svojej kontakty ako europoslankyňa a umožniť BSK väčšiu možnosť čerpať eurofondy?
Som presvedčená, že práve BSK má najväčší potenciál priblížiť sa európskej úrovni služieb. A tiež som presvedčená, že práve teraz je čas na to, aby z eurofondov končene začal poriadne čerpať aj Bratislavský kraj. Potrebujeme tu obrovské investície, najmä v oblasti dopravy. Pre mňa je práve táto oblasť prioritou. Podotýkam, že pod tou prioritou myslím zlepšenie elementárnych vecí, nie nadstavbu, ako sú napríklad cyklotrasy.
Kde by sa teda podľa vás mali začať riešiť tie elementárne veci?
Chcem sa zasadiť o urýchlenie riešenia výstavby nultého obchvatu a R7-čky. Som rada, že po stretnutí s ministrom dopravy Jánom Počiatkom môžem skonštatovať, že sa veci okolo prípravy R7-čky začali konečne i hýbať. Mojou predstavou je tiež vybudovať podzemnú železničnú stanicu v blízkosti bratislavskej Filiálky, čo by bol reálne uskutočniteľný projekt, navyše spojený s výstavbou zelenej zóny. A samozrejme, je tu vízia bezplatnej víkendovej regionálnej dopravy. To je, podotýkam, nápad, ktorý môže uskutočniť ktokoľvek, kto zasadne na stoličku predsedu BSK. Je to reálny projekt, na ktorý sú v rozpočte peniaze. Ak do rozpočtu z dane z motorových vozidiel dostal BSK v minulom roku 33,4 milióna eur a na dopravu dal osem miliónov eur, navýšenie o milión dvestotisíc eur pri financovaní bezplatnej dopravy počas víkendu by nebol problém. Mám za sebou aj rokovanie so zástupcami Slovak Lines, ktorý zabezpečuje regionálnu dopravu. Na základe našich rozhovorov si myslím, že aj prepravca by urobil určité ústupky, takže čiastočne by sa na financovaní bezplatnej víkendovej dopravy podieľal úrad, čiastočne prepravca. Bezplatná regionálna doprava počas víkendu má v celom kontexte pre mňa dve roviny. Jednak by túto možnosť mali dostať obyvatelia kraja ako verejnú službu a takisto by to malo byť silným impulzom pre podporu domáceho cestovného ruchu.
V sociálnej oblasti spomínate zrušenie nezákonných poplatkov v zariadeniach sociálnych služieb, potrebu jasne vyčísliť oprávnené náklady na prevádzku a náklady na poskytovanie služieb klientovi, ale aj sociálny príspevok pre tých najodkázanejších. Neobávate sa, že ak jeden z týchto návrhov nenaplníte, budú proti vám seniori z DSS pred zastupiteľstvom BSK demonštrovať tak, ako to robili v prípade Pavla Freša?
Neobávam, pretože nič z toho, čo sľubujem, nie je nesplniteľné. Súčasná situácia si však žiada konkrétne riešenia. Sociálna politika v kraji je strašne zanedbaná, úrad by nemal prispievať len na zariadenia sociálnych služieb, ale aj na domácu opatrovateľskú a ošetrovateľskú službu, mali by sme viac spolupracovať so starostami na výstavbe a vzniku denných stacionárov. V každom prípade prvou vecou, ktorú by som na poste predsedníčky BSK urobila, je zrušenie poplatkov, ktoré prokuratúra označila za protizákonné, ak to pravda dovtedy neurobí súd. V prípade sociálnych príspevkov ich chceme zaviesť pre klientov, ktorých dôchodok nepresahuje 200 eur. Ku každému prípadu však budeme pristupovať individuálne, budeme napríklad skúmať, či mu jeho rodina nezobrala všetok hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ak by to tak bolo, budeme hľadať prostriedky, aby rodina svojho seniora musela podporovať.
Ako chcete riešiť oblasť zdravotníctva?
V súvislosti s faktom, že sú všetky naše zdravotnícke zariadenia poprenajímané, chcem rokovať s nájomcami o tom, aby v týchto zariadeniach bola v oveľa väčšej miere poskytovaná verejná služba. Nie je možné, aby na našich poliklinikách bolo toľko estetických štúdií či centier zdravej výživy. Nemôže to byť najmä o biznise. Sieť lekárov by mala viac korešpondovať s aktuálnou demografickou situáciou v kraji. Prvý krok by teda bol, že sa stretnem s nájomcami v zdravotníckych zariadeniach a budem sa im snažiť vysvetliť, že chcem, aby tam poskytovali služby pre obyvateľov. Ak by sa mi nesnažili rozumieť, neobávam sa toho, že by som nenašla právne kroky, aby som polikliniky vrátila do správy BSK a prenajala ich za lepších podmienok. Osobitná situácia je v Malackách, kde nemocnica síce funguje dobre, no nesúhlasím, aby sa tam platili poplatky za vyšetrenie u lekára. Toto zruším a takisto budem zásadovo proti tomu, aby sa stali také prípady, ako práve v Malackách, kde súkromná spoločnosť vydiera VÚC, že ak nezaplatí, zruší istú časť služieb. Okrem toho som zástupcov Regionálnej lekárskej komory a tiež Asociáciu poskytovateľov sociálnych služieb vyzvala, aby pripravili zoznam ľudí, ktorí by mali byť v BSK na príslušných odboroch. Chcem, aby tam boli odborníci.
Keď sme spomenuli Malacky, hovoríte že jedna z vašich priorít v oblasti školstva sa týka opäť práve Malaciek.
Mojou predstavou v oblasti školstva je, aby bola oveľa lepšia spolupráca medzi strednými odbornými školami a najväčšími zamestnávateľmi kraja. Chcem sa s nimi dohodnúť a postaviť novú strednú odbornú školu. Priorita je vybudovať takúto školu v Malackách, kde v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja nie je ani jedna odborná škola. Chcela by som sa stretnúť s najväčšími zamestnávateľmi v okrese a spolu s nimi sa dohodnúť, aké by mala mať škola zameranie. Primátor Malaciek Jozef Ondrejka už našiel priestor pre túto školu. Ten patrí napoly ministerstvu zdravotníctva a ministerstvu obrany. Už som hovorila s oboma ministrami, boli by ochotní dať priestor k dispozícii BSK, na budúci rok by sme teda mohli otvoriť strednú odbornú školu.
Živnou pôdou na rozvoj kraja môžu byť cezhraničné projekty. Aké sú vízie v tejto oblasti?
Chcem zásadne zmeniť doterajšiu politiku v oblasti interregových projektov, z ktorých mali doteraz 80 percent Rakúšania a my sme dostali 20 percent. Myslím, že som dosť sebavedomá, aby som povedala "ale", a presadila, aby to bolo teraz naopak, že je čas, aby si Bratislavský kraj odkrojil z koláča tú veľkú časť. Naším cieľom je, aby sa celkovo zmenila situácia a Rakúšania či Maďari začali prichádzať k nám, aby im kraj poskytoval práve dostatok služieb, služieb na európskej úrovni. V tejto oblasti musíte mať dobrý tím a myslím, že v Bratislave je veľa šikovných ľudí, ktorí dokážu vytvoriť zaujímavé projekty, mojou ambíciou je mať ich na úrade.
V prípade, že by ste neboli zvolená do druhého kola, dali by ste nejaké odporúčanie voličom?
Táto otázka je do nedele predčasná.
