BANSKÁ BYSTRICA - Slovenský výrobok – záruka ďalšieho pracovného miesta pre občana SR je heslom predvolebnej kampane 59-ročného kandidáta na predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja Ladislava Fízika z obce Barca v okrese Rimavská Sobota. Tento vysokoškolský pedagóg, riaditeľ detašovaného pracoviska Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Banskej Bystrici, pre TASR ďalej uviedol, že nezamestnanosť v kraji sa dá riešiť aj pomocou agropodnikania. Ľudia by napríklad predávali kvalitné výrobky z dvora a uživili by tak seba aj svoje rodiny. Na pozíciu kandidáta na predsedu Fízika nominovala Agrárna strana vidieka. Rozhovor s L. Fízikom je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje kandidátov vo voľbách na predsedov vyšších územných celkov.
Vo vašom volebnom programe je medzi hlavné piliere zaradený bod "kvalitné zdravotníctvo, ústretovosť k občanom, presne nastavené financovanie..." Priblížte ho.
Ja som o tom veľmi veľa rozmýšľal a v podstate to má také dva piliere – dostupnosť lekárskej služby – zdravotníctva pre každého občana. Veľmi dôležitá je prevencia, pretože chorôb a problémov okolo zdravia je veľmi veľa. Chcel by som teda, aby sa lekári, to znamená praktickí, špecialisti atď., vážne zamerali na osvetu, aby ľudia chodili na lekárske prehliadky tak, ako to je v zmluvách so zdravotnými poisťovňami – čiže nad 50 rokov každý rok alebo kardiaci. Prosto, predchádzať chorobám. Ďalší pilier je, keď už sa bude robiť prevencia, aby boli prístroje, ktoré veľmi rýchlo zistia, že človek má problém. Pokiaľ toto nebude a bude čakacie lehoty na tomograf alebo nejaký prístroj, to nie je dobrá vizitka zdravotníctva. Druhá vec je vybavenosť aj kultúrne prostredie. V niektorých nemocniciach absolútne nezodpovedá tomu, že idete k lekárovi.
Čo považujete za prioritu v oblasti dopravy ako ďalšej kompetencie VÚC? Opäť sa opieram o váš volebný program, uvádzate v ňom modernizáciu staníc, podporu harmonizácie verejnej dopravy.
Ako prvé by som zaplátal diery na cestách. Nie je normálne, keď idete po cestách I. a II. triedy a sú deravé. Motoristi nadávajú a majú prečo. Po druhé by som jednoznačne prepojil cestu Banská Bystrica – Budapešť – smer Šahy a, samozrejme, prepojil by som Banskú Bystricu alebo Zvolen – Košice. Tak, aby to bolo rýchle a bezpečné. Čo sa týka verejnej dopravy, je logické, aby ľudia komfortnejšie cestovali verejnou dopravou, čiže autobusmi alebo vlakmi. Aby boli tie vlaky a autobusy na štandardnej úrovni tak, ako v Európskej únii. Aby sa netrápili niekde s parkovaním alebo s nejakými problémami s autami atď. Použili by verejnú dopravu a dostali by sa na miesto, kde by potrebovali. Má to aj ekologický rozmer.
Aké kroky by mohli pomôcť k napredovaniu, rozvoju škôl, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja?
VÚC zriaďuje špeciálne školy, tie by som zrušil. Jednoznačne. Ja som za špeciálne školy, ale zo zdravotného hľadiska. Na druhej strane by som školstvo orientoval na potreby trhu. Predsa nie je možné, aby sme vychovávali ľudí k tomu, že skončia školu, budú mať maturitu a neuplatnia sa na trhu práce. Podľa môjho názoru v rámci kraja sú také školy, potom sa zatvárajú. Najhoršie na tom je, že tieto školy potom chátrajú. Treba vytvoriť také školy, ktoré by napomohli trhu práce. To znamená dopravné – teraz je moderné, že u nás je automobilový priemysel. Tak isto by som riešil aj alternatívne školstvo. Prosto, pripraviť pedagógov, ktorí prídu do nejakého prostredia, aby vedeli komunikovať s ľuďmi, ktorí sú v ňom. To znamená, v EÚ sa môže stať, že celá enkláva môže byť inej národnosti, inej mentality. Na to musí predsa byť pripravený trh práce. V tomto prípade myslím na Rómov, aby im pedagógovia rozumeli. Aby títo ľudia aj vo svojej reči boli pripravovaní, pokiaľ by to bolo nutné, k tomu, aby boli uplatniteľní na trhu práce.
V ktorých oblastiach v kompetencii samosprávneho kraja je potrebné čerpať eurofondy? Pre aké účely by kraj podľa vás mohol využiť cezhraničnú spoluprácu a s akými organizáciami akého štátu?
Tento kraj potrebuje eurofondy, čiže pomoc Európy vo všetkom. Za Bratislavou zaostáva ako región veľmi výrazne. Eurofondy by som využil na vytvorenie školskej infraštruktúry, ktorá by pripravovala ľudí priamo na trh práce. Hovorili sme o cestnej infraštruktúre, možno by sme mali hovoriť o bytovej infraštruktúre. Veľmi výrazne treba čerpať na turistiku, čiže agroturistiku. Na agropodnikanie... Keď to porovnávate, lebo poznám regióny, tak treba reagovať v rámci samosprávneho kraja na všetky výzvy. Sme v EÚ, zanikli hranice. Sú len pomyselné alebo v minulosti vytýčené. Zoberme si jednu vec - z Banskej Bystrice do Maďarska, veľkého mesta Budapešti, je 150 kilometrov. Historické pamiatky sú na jednej aj na druhej strane. Preto treba stavať mosty, aby ľudí spájali. Podľa môjho názoru by cezhraničná spolupráca mala byť na to, aby sa obohacovali jeden alebo druhý národ. Ja to poznám z tých rómskych problémov, rovnaké problémy majú na druhej strane Ipľa ako na slovenskej strane. Možno by bolo dobré cez tú cezhraničnú spoluprácu sa stretnúť a povedať si, takouto metodikou pôjdeme, takto pomôžeme tým ľuďom. Keď si zoberieme problém samotného Ipľa, to, že potrebuje zregulovať, sa týka jednej aj druhej strany. Je veľa vecí, ktoré treba cezhranične riešiť.
Heslom vašej kampane je Slovenský výrobok - záruka ďalšieho pracovného miesta pre občana SR. Chcete podporiť vidiek, slovenské potraviny, oživenie prvovýroby. Ako by ste v kresle predsedu BBSK prakticky napĺňali tento zámer?
Bude to veľmi ťažké, ale podľa mňa aj veľmi jednoduché. Teraz je aj také podhubie, lebo ľudia sú veľmi nespokojní. Jednak sa k nám dodávajú nekvalitné výrobky. Druhá vec je, že je tu vysoká nezamestnanosť. V rimavskosobotskom okrese rezonuje okolo 30 percent. A prečo by sme nevyužili podnikanie, trebárs agropodnikanie, kde by sa ľudia sami živili. Dopestovali by si, alebo by s tým podnikali a zamestnali aj rodiny na predaji z dvora - ponúkali by kvalitné výrobky, kde človek môže vidieť, čo mu predávajú. Podľa môjho názoru je to veľmi jednoduché, len to podporiť. Možno daňovými úľavami, alebo inými formami. Tá filozofia je dôležitá - slovenské výrobky. Ale s tým, že keď niekto dodá aj zo zahraničia kvalitné veci, tak prečo by si ich v rámci konkurencie nekúpil ten človek, ktorý si ich chce kúpiť? Ale vždy budeme presadzovať, že nás živí to, čo si vyrobíme. To je potravinová bezpečnosť...
V prípade Banskobystrického kraja často rezonuje problém nezamestnanosti. Máte predstavu, ako by ste z pozície jeho predsedu prispeli k zníženiu nezamestnanosti? Hovorili ste aj o možnosti rozvoja agroturistiky.
To je všetko o motivácii ľudí. U nás je veľmi veľa šikovných ľudí. Zavoláte si ich a poviete im: "Vymyslite niečo, aby ste sa živili, ja vás podporím." Poviem príklad – máte dom v Hrochoti pod Poľanou. Trebárs si poviete, túto izbu využijem na to, že keď niekto pôjde hore na Poľanu, aby sa u mňa zastavil, spravím mu občerstvenie. On dá to svoje know-how, to znamená, tú miestnosť atď. Vy mu môžete len máličko prispieť, trebárs na poháre alebo tanieriky. Prispeje mu systém. Teraz je možnosť všelijakých podpôr. Vytvoríme systém - človek, ktorý chce podnikať a presvedčí ma o tom, že je to výhodné, prečo by som mu nepomohol. A mne ide o to, aby každý človek, ktorý u nás žije, mal zmysel života. S tým, aby mladý človek nemal pocit nepotrebnosti. To je moje krédo. Ja potrebujem peniaze pre chorých, bezvládnych a starých ľudí. Prečo by mladý človek mal ležať niekde a odoberať mi peniaze z môjho sociálneho systému.
