Slovenská legislatíva upravuje situáciu, kedy aj osoba, ktorá sa ocitne v hmotnej núdzi a potrebuje právnu radu, má prístup ku kvalifikovanému odbornému právnemu poradenstvu. Vtedy by sa mala obrátiť na Centrum právnej pomoci, ktoré mu ustanoví advokáta zo zoznamu vedenom Slovenskou advokátskou komorou (SAK) na tento účel, kde sú uvedené podrobnejšie informácie o odbornom zameraní jednotlivých advokátov. V súvislosti s touto formou pomoci sa vo verejnosti stretávame s viacerými predsudkami, ktoré odrádzajú osoby v hmotnej núdzi využiť ponúkanú právnu pomoc.
Mnohokrát sa stretávame s tvrdeniami, že aj advokáti poskytnutí Centrom právnej pomoci sú drahí a že ani ich si nemôže dovoliť zaplatiť osoba v hmotnej núdzi. Teda človek, ktorý musí trikrát otočiť každé euro, aby vôbec zabezpečil svoje základné životné potreby, na to nemá. Tento názor však nie je úplne pravdivý, pretože vyhláška 327/2005 Z.z.o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi upravuje osobitne podmienky na poskytnutie na právnej pomoci bez finančnej účasti klienta a podmienky na poskytnutie právnej pomoci s jeho finančnou účasťou. Takže klient, ktorý splní podmienky dané touto vyhláškou môže dostať právne poradenstvo úplne zadarmo. Aj pri právnych službách hradených klientom ich výšku upravuje vyhláška a to podľa predmetu sporu. Napr. vo veciach upravených Občianskym zákonníkom je paušálna odmena pre advokáta 200 € . Necháme na posúdení čitateľa, či je to veľa.
S predsudkami o „ predraženosti“ odmeny za prácu advokátov úzko súvisí aj snaha ušetriť tak, že občania využívajú služby osôb bez oprávnenia ponúkať právne služby. Mali by vedieť, že ak si vyberú pre zastupovanie v konaní právneho zástupcu, môže ísť len o advokáta. Využitie služieb advokáta predstavuje garanciu, že pri výkone svojho povolania dodržiavajú štandardy advokátskeho povolania a sú povinne poistení pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom činnosti v komerčnej poisťovni. Nezanedbateľnou výhodou využitia ich služieb pre klienta je tiež fakt, že za svoje služby ručia celým majetkom. Každý, kto napriek tomu využije právne služby fyzických osôb a obchodných spoločnosti, ktoré poskytujú právne služby bez oprávnenia, sa môžu stať páchateľmi alebo spolupáchateľmi trestného činu neoprávneného podnikania podľa § 251 Trestného zákona. Zo spoločenského hľadiska je najväčším problémom, že takýto poskytovatelia právnych služieb svojím konaním ohrozujú najmä klientov, ktorým tieto služby poskytujú. Škody, ktoré im spôsobia takéto indivídua vymôžu klienti len veľmi ťažko. Naproti tomu každý občan, pokiaľ nesúhlasí s postupom advokáta, môže podať sťažnosť, ktorá bude prešetrená Revíznou komisiou SAK. Ak je sťažnosť odôvodnená, rieši ju disciplinárny senát. Avšak nielen Slovenská advokátska komora má výhrady proti tomu, aby na súdoch zastupovali jej nečlenovia. Aj samotné súdy, ktoré na skutočnosť, že niektorá neoprávnená osoba vystupuje v súdnych konaniach ako zástupca, nás na nich upozorňujú alebo jednoducho odmietajú akceptovať takéto zastúpenie.
Ďalším z predsudkov, ktorý bráni väčšiemu využívaniu služieb Centier právnej pomoci súvisí s postupom, keď osobám v hmotnej núdzi je advokát ustanovený Centrom právnej pomoci. Teda klient si nevyberá advokáta sám, ale je mu ustanovený. Je síce pravdou, že advokáta ustanovuje Centrum, no v prípade, ak klient nie je spokojný s jeho službami a nadobudne presvedčenie, že advokát sa jeho prípadu nevenuje dostatočne, je možné advokáta vymeniť. Centrum môže na žiadosť klienta rozhodnúť o zmene advokáta, na to však musia existovať odôvodnené pochybnosti o kvalite jeho právnej pomoci. Prax však hovorí, že sťažnosti na advokátov sú často neodôvodnené. Problémom je najmä absencia elementárneho právneho vedomia u klientov. Ak sa klienti sťažujú na advokáta preto, že je nedostatočne rýchle vytýčený termín pojednávania súdom, veľa energie stojí vysvetľovanie, že nie všetky právne úkony sú závislé od vôle advokáta. Typickým správaním problémových klientov je potreba vyrozprávať sa ako im bolo ublížené, zamlčovanie dôležitých faktov, či neustále prinášanie nových a nových informácií a súvislostí, ktoré si medzičasom o riešenom prípade uvedomili. Pri takomto prístupe klientov je práca aj toho najschopnejšieho advokáta mimoriadne problematická. Séria nedorozumení často končí sťažnosťami, ktorými sa musí zaoberať buď Centrum a v prípade ich smerovania priamo na Slovenskú advokátsku komoru ich rieši Revízna komisia SAK. V poslednom období došlo k naštartovaniu kvalitatívne novej spolupráce medzi SAK a Centrom právnej pomoci, ktorá sa prejavila zmenou prístupu k ustanovovaniu advokátov. Zatiaľ čo v roku 2011 bolo Centrom určených 229 advokátov a právnici Centra zastupovali v 986 prípadoch, v roku 2012 bolo Centrom určených 1703 advokátov a právnici Centra zastupovali v 676 prípadoch.
Slovenská advokátska komora má eminentný záujem na tom, aby využívanie právnych služieb jej členov nebolo len výsadou bohatých, ale právnej pomoci sa dostávalo čo najširším skupinám slovenských občanov. Pre mnohých klientov v hmotnej núdzi, bolo využitie služieb Centra právnej pomoci podľa ich vlastných slov jedným z najlepších rozhodnutí v živote. Čo je ešte povzbudzujúcejšie, táto pomoc sa stala pre nich impulzom k trvalému zlepšeniu životnej situácie.
Autor: Mgr. Mária Chrenková
